Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 244/09
PDF · 190.9 KB
No categories available
I. ÚS 244/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 244/09-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
34 Er 1015/03 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Er 1777/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. U. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2009
doručená sťažnosť A. U., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. B. S.,
B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 34 Er 1015/03 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 Er 1777/08.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu oprávneného Ing. F.
R. proti sťažovateľovi ako povinnému bolo od 19. mája 2003 Okresným súdom Bratislava
III vedené pod sp. zn. 34 Er 1015/03 exekučné konanie na vymoženie peňažnej pohľadávky.
Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z.
z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“) výkon
súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu
Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok, pričom exekučné konanie je týmto
súdom vedené pod sp. zn. 15 Er 1777/08.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Exekútor napriek námietkam proti
exekúcii podané dňa 19. 6. 2003 na exekútorský úrad... Námietke proti znaleckému posudku
č. 114/2005 dňa 6. 10. 2005... Námietka proti exekúcii manželky povinného dňa 7. 7. 2005...
Sťažnosť na exekútora na Ministerstvo spravodlivosti podané dňa 3. 10. 2005...
Upozornenie na protizákonný postup exekučného úradu aj v oprávnenosti samotnej exekúcii
podané dňa 11. 10. 2005... Námietka proti pokračovaniu v exekúcii podané 7. 2. 2006...
žiadosť o zrušenie dražby Dňa 15. 2. 2007... Konanie o schválení príklepu pri dražbe
nehnuteľnosti, návrh na odklad... Súd o uvedených námietkach nerozhodol exekútor
uvedenú nehnuteľnosť vydražil dňa 15. 2. 2007... Táto exekúcia trvá viac ako 6. rokov Od
uvedenej dražby nehnuteľnosti uplynulo viac ako 25 mesiacov.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v predmetnej veci
rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Bratislava 3 v konaní vedenom pod spis. zn. EX 144/03, Er. 1015/03
2. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 15 Er. 1777/08 porušili
právo A. U. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 odst. 2
3. A. U. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 106.220,54 €
(Stošesťtisícdvestodvadsať Eur päťdesiat štyri centov.)
4. Nemajetkovú ujmu vo výške 16.597,- € (Šesťtnástisícpäťstodeväťdesiat sedem
Eur.)
5. Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. B. S. priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia sťažovateľa v konaní na Ústavnom súde SR, ktoré si uplatňujem za 2. meritórne
úkony v zmysle Vyhl. MS č. 644/04 Z. z. ktoré sú súdy pomerne povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 1015/03 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 Er 1777/08.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok
nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava III
a Okresným súdom Pezinok (ďalej spolu aj „okresné súdy“) orgánu štátnej správy súdov
podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažnosti a o voľbách
prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o štátnej správe súdov“) účinného do 31. marca 2005. Podľa citovaného ustanovenia sa
môžu fyzické osoby a právnické osoby obracať na orgány štátnej správy súdov so
sťažnosťami na postup súdu, ak ide o prieťahy v konaní.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov ústredným orgánom štátnej správy
súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda najvyššieho súdu,
predsedovia a podpredsedovia krajských súdov, predsedovia a podpredsedovia okresných
súdov, ako aj predseda a podpredseda Špeciálneho súdu.
Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) 1. apríla
2005 mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu v zmysle § 62
ods. 1 tohto zákona.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti
na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom
zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu
a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou
(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona
o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal predsedovi okresných súdov sťažnosť
na prieťahy v konaní. Ústavný súd preto v rámci prípravy predbežného prerokovania
sťažnosti sťažovateľa vyzval, aby ústavnému súdu oznámil, či takéto sťažnosti podal, a ak
áno, aby ich ústavnému súdu doručil. Advokát sťažovateľa 25. mája 2009 ústavnému súdu
doručil písomnosť zo 6. novembra 2007 označenú ako sťažnosť na prieťahy v exekučnom
konaní adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava III a uviedol, že „na uvedenú
sťažnosť môj mandant odpoveď nedostal“. Ako dôkaz, že sťažnosť bola predsedovi
Okresného súdu Bratislava III doručená, predložil advokát sťažovateľa podací lístok
s adresátom Okresný súd Bratislava III potvrdený poštou S. 6. novembra 2007. Predseda
Okresného súdu Bratislava III podaním zo 7. júla 2009 ústavnému súdu oznámil: „...
sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní zo dňa 6. 11. 2007 neevidujeme...“
Vzhľadom na to, že sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Bratislava III podal (samotný
podací lístok aj keď s adresou Okresný súd Bratislava III bez dokladu o tom, že sťažnosť
bola aj doručená spolu s tvrdením Okresného súdu Bratislava III o tom, že sťažnosť na
prieťahy neevidujú, túto skutočnosť nepotvrdzuje), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ
nesplnil podmienku prípustnosti sťažnosti vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde.
Sťažovateľ zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukázal,
že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany jeho základného práva nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd nemôže nesplnenie tejto
podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti okresného súdu a nepreukázal ani to, že
uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu
sťažnosti. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre
jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ku dňu podania sťažnosti Okresný súd
Bratislava III, resp. Okresný súd Pezinok nerozhodli o jeho námietke proti exekúcii
z 19. júna 2003, námietke proti znaleckému posudku zo 6. októbra 2005, námietke proti
exekúcii zo 7. júla 2005 doručenej exekútorskému úradu 12. februára 2007 a o návrhu na
odklad schválenia príklepu o dražbe z 28. marca 2007.
Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 15 Er 1777/08 ústavný súd zistil, že každou
doručenou námietkou sťažovateľa sa okresné súdy zaoberali a rozhodli o nich. O námietke
proti exekúcii z 19. júna 2003 rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením č. k.
34 Er 1015/03-61 z 29. októbra 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2004.
O návrhu na odklad schválenia príklepu o dražbe z 28. marca 2007 rozhodol Okresný súd
Pezinok uznesením č. k. 15 Er 1777/08-151 z 23. februára 2009, pričom v tom istom
uznesení sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa proti znaleckému posudku zo 6. októbra
2005. O námietke proti exekúcii zo 7. júla 2005 Okresný súd Bratislava III nerozhodoval,
keďže táto bola adresovaná súdnemu exekútorovi, ktorý ju Okresnému súdu Bratislava III
nedoručil.
Ústavný súd z predmetného súdneho spisu tiež zistil, že sťažovateľ opakovane žiadal
Okresný súd Bratislava III o odklad exekúcie, pričom svoj návrh odôvodňoval tým, že
okamžitá exekúcia by mala pre neho a jeho rodinu nepriaznivé následky, keďže z bytu,
ktorý je predmetom exekúcie, sa nemajú kde vysťahovať. Zároveň navrhol, aby Okresný
súd Bratislava III povolil odklad exekúcie do doby, kým nebude rozhodnuté vo veci vedenej
Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 33 C 47/09, v ktorom si uplatňuje zaplatenie
peňažnej pohľadávky voči oprávnenému, pričom túto by použil na započítanie
s pohľadávkou, ktorú má voči nemu oprávnený. Takýto návrh je v priamom rozpore
s tvrdeným záujmom sťažovateľa na urýchlenom ukončení exekúcie.
V závere považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že stav právnej neistoty, v ktorej
je podľa tvrdenia v sťažnosti sťažovateľ „držaný“, je spôsobený samotným správaním
sťažovateľa. Pokiaľ by sťažovateľ rešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava III č. k. 19 CB 64/97-227 a uhradil sumu, na ktorú ho zaviazal,
nemuselo dôjsť ku nútenému výkonu súdneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009