Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 244/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. U. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2009

doručená sťažnosť A. U., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. B. S.,

B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu oprávneného Ing. F.

R. proti sťažovateľovi ako povinnému bolo od 19. mája 2003 Okresným súdom Bratislava

III vedené pod sp. zn. exekučné konanie na vymoženie peňažnej pohľadávky.

Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa Z.

z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“) výkon

súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu

Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok, pričom exekučné konanie je týmto

súdom vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Exekútor napriek námietkam proti

exekúcii podané dňa 19. 6. 2003 na exekútorský úrad... Námietke proti znaleckému posudku

č. 114/2005 dňa 6. 10. 2005... Námietka proti exekúcii manželky povinného dňa 7. 7. 2005...

Sťažnosť na exekútora na Ministerstvo spravodlivosti podané dňa 3. 10. 2005...

Upozornenie na protizákonný postup exekučného úradu aj v oprávnenosti samotnej exekúcii

podané dňa 11. 10. 2005... Námietka proti pokračovaniu v exekúcii podané 7. 2. 2006...

žiadosť o zrušenie dražby Dňa 15. 2. 2007... Konanie o schválení príklepu pri dražbe

nehnuteľnosti, návrh na odklad... Súd o uvedených námietkach nerozhodol exekútor

uvedenú nehnuteľnosť vydražil dňa 15. 2. 2007... Táto exekúcia trvá viac ako 6. rokov Od

uvedenej dražby nehnuteľnosti uplynulo viac ako 25 mesiacov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v predmetnej veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava 3 v konaní vedenom pod spis. zn. EX 144/03, Er. 1015/03

2. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 15 Er. 1777/08 porušili

právo A. U. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 odst. 2

.

3. A. U. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 106.220,54 €

(Stošesťtisícdvestodvadsať Eur päťdesiat štyri centov.)

4. Nemajetkovú ujmu vo výške 16.597,- € (Šesťtnástisícpäťstodeväťdesiat sedem

Eur.)

5. Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. B. S. priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia sťažovateľa v konaní na Ústavnom súde SR, ktoré si uplatňujem za 2. meritórne

úkony v zmysle Vyhl. MS č. 644/04 Z. z. ktoré sú súdy pomerne povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok

nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa

využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava III

a Okresným súdom Pezinok (ďalej spolu aj „okresné súdy“) orgánu štátnej správy súdov

podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažnosti a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“) účinného do 31. marca 2005. Podľa citovaného ustanovenia sa

môžu fyzické osoby a právnické osoby obracať na orgány štátnej správy súdov so

sťažnosťami na postup súdu, ak ide o prieťahy v konaní.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov ústredným orgánom štátnej správy

súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda najvyššieho súdu,

predsedovia a podpredsedovia krajských súdov, predsedovia a podpredsedovia okresných

súdov, ako aj predseda a podpredseda Špeciálneho súdu.

Po nadobudnutí účinnosti o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) 1. apríla

2005 mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu v zmysle § 62

ods. 1 tohto zákona.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti

na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom

zaručeným , ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu

a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou

(m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané

porušenie základného práva podľa , koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona

o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal predsedovi okresných súdov sťažnosť

na prieťahy v konaní. Ústavný súd preto v rámci prípravy predbežného prerokovania

sťažnosti sťažovateľa vyzval, aby ústavnému súdu oznámil, či takéto sťažnosti podal, a ak

áno, aby ich ústavnému súdu doručil. Advokát sťažovateľa 25. mája 2009 ústavnému súdu

doručil písomnosť zo 6. novembra 2007 označenú ako sťažnosť na prieťahy v exekučnom

konaní adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava III a uviedol, že „na uvedenú

sťažnosť môj mandant odpoveď nedostal“. Ako dôkaz, že sťažnosť bola predsedovi

Okresného súdu Bratislava III doručená, predložil advokát sťažovateľa podací lístok

s adresátom Okresný súd Bratislava III potvrdený poštou S. 6. novembra 2007. Predseda

Okresného súdu Bratislava III podaním zo 7. júla 2009 ústavnému súdu oznámil: „...

sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní zo dňa 6. 11. 2007 neevidujeme...“

Vzhľadom na to, že sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Bratislava III podal (samotný

podací lístok aj keď s adresou Okresný súd Bratislava III bez dokladu o tom, že sťažnosť

bola aj doručená spolu s tvrdením Okresného súdu Bratislava III o tom, že sťažnosť na

prieťahy neevidujú, túto skutočnosť nepotvrdzuje), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

nesplnil podmienku prípustnosti sťažnosti vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde.

Sťažovateľ zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukázal,

že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany jeho základného práva nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd nemôže nesplnenie tejto

podmienky v zmysle odpustiť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti okresného súdu a nepreukázal ani to, že

uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

sťažnosti. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre

jej neprípustnosť podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ku dňu podania sťažnosti Okresný súd

Bratislava III, resp. Okresný súd Pezinok nerozhodli o jeho námietke proti exekúcii

z 19. júna 2003, námietke proti znaleckému posudku zo 6. októbra 2005, námietke proti

exekúcii zo 7. júla 2005 doručenej exekútorskému úradu 12. februára 2007 a o návrhu na

odklad schválenia príklepu o dražbe z 28. marca 2007.

Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. ústavný súd zistil, že každou

doručenou námietkou sťažovateľa sa okresné súdy zaoberali a rozhodli o nich. O námietke

proti exekúcii z 19. júna 2003 rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením č. k.

-61 z 29. októbra 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2004.

O návrhu na odklad schválenia príklepu o dražbe z 28. marca 2007 rozhodol Okresný súd

Pezinok uznesením č. k. -151 z 23. februára 2009, pričom v tom istom

uznesení sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa proti znaleckému posudku zo 6. októbra

2005. O námietke proti exekúcii zo 7. júla 2005 Okresný súd Bratislava III nerozhodoval,

keďže táto bola adresovaná súdnemu exekútorovi, ktorý ju Okresnému súdu Bratislava III

nedoručil.

Ústavný súd z predmetného súdneho spisu tiež zistil, že sťažovateľ opakovane žiadal

Okresný súd Bratislava III o odklad exekúcie, pričom svoj návrh odôvodňoval tým, že

okamžitá exekúcia by mala pre neho a jeho rodinu nepriaznivé následky, keďže z bytu,

ktorý je predmetom exekúcie, sa nemajú kde vysťahovať. Zároveň navrhol, aby Okresný

súd Bratislava III povolil odklad exekúcie do doby, kým nebude rozhodnuté vo veci vedenej

Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. , v ktorom si uplatňuje zaplatenie

peňažnej pohľadávky voči oprávnenému, pričom túto by použil na započítanie

s pohľadávkou, ktorú má voči nemu oprávnený. Takýto návrh je v priamom rozpore

s tvrdeným záujmom sťažovateľa na urýchlenom ukončení exekúcie.

V závere považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že stav právnej neistoty, v ktorej

je podľa tvrdenia v sťažnosti sťažovateľ „držaný“, je spôsobený samotným správaním

sťažovateľa. Pokiaľ by sťažovateľ rešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie

Okresného súdu Bratislava III č. k. -227 a uhradil sumu, na ktorú ho zaviazal,

nemuselo dôjsť ku nútenému výkonu súdneho rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009