Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 253/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. L., V. K., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na ochranu vlastníctva podľa

rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. -432 z 15. februára 2006 a

rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -473 z 30. januára 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. L. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2009

doručená sťažnosť E. L., V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na ochranu vlastníctva podľa (ďalej

len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C

253/1995-432 z 15. februára 2006 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -473 z 30. januára

2007 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Na môj podnet podala moja advokátka JUDr. T.

z K. písomným vyhotovením zo dňa 28. 05. 2008 Ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

SR. Všetky príslušné doklady boli u menovanej advokátky a ja som čakal na riešenie

zo strany Ústavného súdu SR. Za službu som jej vopred riadne zaplatil. Po mojom naliehaní

o požiadavku mojej informovanosti vo veci mi advokátka dňa 20. júla 2009, teda tento

mesiac, odovzdala kompletný spis. Na moje nemilé prekvapenie som sa zo spisu dozvedel, že

Uznesením -8 z 18. 09. 2008 Ústavný súd SR moju sťažnosť odmietol pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Moja advokátka bola vyzvaná Ústavným

súdom na doplnenie podania v súlade s ust. a , o čom som

nebol informovaný a ona vo veci nekonala.

Senát Ústavného súdu moju sťažnosť teda odmietol z dôvodu, že mu neboli

predložené predpísané sprievodné doklady a preto sa s meritom veci nezaoberal. Sťažnosť

teda nebola odmietnutá z dôvodu, že bola podaná oneskorene alebo že je zjavne

neopodstatnená tak, ako to má na mysli § 54 cit. zákona. Mám za to, že predmetným

odmietnutím mi nebola odňatá možnosť domáhania sa môjho práva v tejto veci ďalším

podaním, ktoré vykonávam osobne bez zastúpenia.

Som presvedčený, že právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu v Komárne

a Krajského súdu v Nitre sa porušilo moje základné právo a nakoľko o ochrane tohto môjho

práva nerozhoduje iný súd, nemám inú právnu možnosť ako postupovať opakovane v súlade

s ust. v znení SR a domáhať sa môjho práva v medziach zákona,

ktorým je táto forma súdnej ochrany. Preto prosím, aby sa s mojou sťažnosťou Ústavný súd

SR zaoberal vo veci...“

Sťažovateľ v ďalšom obsahu svojej sťažnosti podrobne poukázal na sporné

vlastnícke a užívacie vzťahy k nehnuteľnostiam, ktorých posúdenie bolo predmetom

súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Z obsahu sťažnosti

a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ mal v označenom konaní postavenie navrhovateľa.

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Okresný súd v Komárne svojim rozsudkom zn.

pochybil… tak sa stalo, že… žalobu zamietol…

Nasledovalo moje odvolanie, kde som pochybenie súdu I. stupňa zreteľne označil...

Krajský súd v Nitre rozsudkom zn. rozsudok prvostupňového súdu

potvrdil…

Medzičasom som podal proti napadnutým rozsudkom dovolanie ako aj podnet ako

mimoriadne dovolanie pre porušenie zákona, ale povolané inštitúcie moje podania

odmietli.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takto:

„sťažnosti E. L… vyhovuje a vo svojom rozhodnutí vysloví, že právoplatným

rozsudkom sp. zn. -432 Okresného súdu v Komárne a právoplatným rozsudkom

sp. zn. -473 Krajského súdu bolo porušené vlastnícke právo E. L. podľa čl. 20

prvej vety SR a z toho dôvodu tieto rozhodnutia Okresného súdu v Komárne a

Krajského súdu v Nitre zrušuje.

Súčasne prosím, aby Ústavný súd SR za obdobie od roku 1995 doteraz zohľadnil

moje náklady a trable v rôznych konaniach vo veci samej tak, že v súlade s ust. čl. 127

ods. 3 SR mi prizná primerané finančné zadosťučinenie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti nepriamo uviedol, že túto sťažnosť podáva

v súvislosti s porušením , keďže však v petite svojej sťažnosti porušenie

nenamietal, ústavný súd ustálil, že sťažovateľom je namietané len porušenie jeho

základného práva podľa označené v petite sťažnosti.

Podľa sťažovateľa k porušeniu ním označeného základného práva došlo

právoplatnými rozsudkami, a to rozsudkom okresného súdu „sp. zn. -432“

a rozsudkom krajského súdu „sp. zn. -473“. Z príloh sťažnosti vyplýva, že

ide o rozsudok okresného súdu č. k. -432 z 15. februára 2006 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) a rozsudok krajského súdu č. k. -473

z 30. januára 2007 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Okresný súd rozsudkom rozhodol o návrhu sťažovateľa podanom 28. decembra

1995, ktorým sa domáhal rozhodnutia vo veci sporných vlastníckych a užívacích práv

k nehnuteľnostiam tak, že návrh sťažovateľa v časti zamietol a v ostatnej časti konanie

zastavil a rozhodol aj o trovách konania.

Rozsudok okresného súdu bol v odvolaním napadnutej časti potvrdený rozsudkom

krajského súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že oba rozsudky (rozsudok okresného súdu aj

rozsudok krajského súdu) sa stali právoplatnými, ale neuviedol ku ktorému dňu. Taktiež

uviedol, že jeho dovolanie proti označeným rozsudkom, ako aj jeho podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti označeným rozsudkom generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky boli odmietnuté.

Z obsahu príloh sťažnosti (z odpovede Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. Spr 351/08 z 3. júna 2008 na sťažnosť sťažovateľa adresovanú tomuto súdu z 18. mája

2008) vyplýva, že súdne konanie vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 3. apríla 2007, a teda najneskôr k uvedenému dňu

oba napadnuté rozsudky nadobudli právoplatnosť.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ( ), pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

V súvislosti s uvedeným ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sťažnosťou namietal

porušenie svojho základného práva rozsudkom okresného súdu a krajského súdu v čase

presahujúcom dva mesiace od nadobudnutia právoplatnosti týchto rozsudkov najneskôr

dňom 3. apríla 2007 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 5. augusta 2009.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako podanú oneskorene (

).

Ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k časti sťažnosti smerujúcej proti rozsudku

okresného súdu je daný aj dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu, pretože preskúmanie tohto rozsudku bolo v právomoci krajského súdu

v konaní o odvolaní.

Sťažovateľ poukazoval na to, že v dôsledku nenáležitého postupu jeho advokátky

bola jeho predchádzajúca sťažnosť smerujúca proti totožným rozsudkom ako táto sťažnosť

odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (uznesenie ústavného súdu

č. k. -8 z 18. septembra 2008).

V závere ústavný súd preto uvádza, že samotné odmietnutie predchádzajúcej

sťažnosti sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí síce nevytvára

prekážku už rozhodnutej veci pre konanie ústavného súdu o tejto sťažnosti, avšak

neovplyvňuje objektívne plynutie a uplynutie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti

ústavnému súdu podľa . V danom prípade dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti začala plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

napadnutých rozsudkov.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009