Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 205/2010
PDF · 121.67 KB
No categories available
I. ÚS 205/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. H., S., a spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpených
advokátom JUDr. R. P., Advokátska kancelária, B., ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2 C 2/2008 z 28. februára 2008
a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 115/2008 z 11. novembra 2008,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Ľ. H. a spoločnosti E., spol. s r. o., o d m i e t a ako oneskorene
podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. septembra
2009 doručená sťažnosť Ing. Ľ. H. a spoločnosti E., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 C 2/2008 z 28. februára 2008 (ďalej len „rozsudok
okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
3 Co 115/2008 z 11. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom konania na okresnom súde
a na odvolacom krajskom súde, v ktorom sťažovatelia mali procesné postavenie žalovaných,
bolo zaplatenie sumy 2 800 Sk s príslušenstvom z dôvodu náhrady nákladov súvisiacich
s vykonaným odtiahnutím osobného motorového vozidla.
3. Okresný súd zaviazal sťažovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú
sumu a zároveň ich zaviazal nahradiť trovy konania. Krajský súd ako odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Konanie bolo právoplatne skončené
5. januára 2009. Sťažovatelia 22. mája 2009 podali proti právoplatným rozsudkom
okresného súdu a krajského súdu podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
na podanie mimoriadneho dovolania (ďalej len „podnet“). Prokurátorka Krajskej
prokuratúry v Košiciach listom sp. zn. Kc 159/09 z 29. júna 2009, ktorý bol
sťažovateľom doručený 6. júla 2009, oznámila, že podnet odkladá.
4. Sťažovatelia v ďalšom obsahu sťažnosti podrobne poukazujú na dôvody,
na základe ktorých podľa ich názoru došlo rozsudkami okresného súdu a krajského súdu
k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy.
5. V petite sťažnosti sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy rozsudkami okresného súdu a krajského súdu s tým, aby boli napadnuté rozsudky
zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota
sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení
alebo o inom zásahu dozvedieť.
11. Napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu nadobudli právoplatnosť
5. januára 2009, sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 6. septembra 2009 a ústavnému
súdu bola doručená 9. septembra 2009.
12. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovatelia sa domáhali ochrany svojich práv
na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy v čase, keď uplynula lehota stanovená pre tento typ
konania pred ústavným súdom. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (m. m. I. ÚS 253/09, I. ÚS 133/10).
13. K tvrdeniu sťažovateľov, že „Sťažnosť je podaná v lehote podľa § 53 ods. 3
zákona č. 38/1993 Z. z. (sťažovateľom bolo oznámenie Krajskej prokuratúry v Košiciach
o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania doručené dňa 6. 7. 2009)“,
ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor,
že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej
republiky nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny
prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému
súdu podľa tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej
lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať ( m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS
134/03, I. ÚS 133/10).
14. Ústavný súd k tomu ďalej poznamenáva, že je na úvahe generálneho prokurátora
Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie.
Ustanovenie § 243e ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému
podnetu. Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania teda nemá charakter práva,
ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana a z rovnakého dôvodu ho nemožno, ako
bolo uvedené, považovať za dostupný právny prostriedok nápravy podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (III. ÚS 11/04, I. ÚS 133/10).
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako oneskorene podaná, ústavný súd
sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2010