Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 279/09
PDF · 116.23 KB
No categories available
II. ÚS 279/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. R., M., zastúpeného advokátkou Mgr. R. Z., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove zo 7. októbra 2008 v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 To 56/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. R. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2009
doručená sťažnosť R. R., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 To 56/2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 7 T 106/07 uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3
Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým spôsobom, že
iného uviedol do omylu, a tak spôsobil na cudzom majetku škodu, za čo bol odsúdený na
trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Skutku sa mal dopustiť tým, že ako konateľ
spoločnosti V., s. r. o., spolu so spoluobvineným objednal na základe písomnej objednávky
prepravu tovaru z Českej republiky. Tovar bol z tejto republiky dovezený, došlo však
k predstieraniu príslušných colných úkonov, sťažovateľ prevzal doklady, v skutočnosti však
neboli doklady nikdy predložené príslušnému colnému úradu a cena nebola nikdy uhradená.
Sťažovateľ uviedol, že skutku a konkrétneho protiprávneho konania sa nedopustil
a nebolo mu preukázané, akým konaním uviedol do omylu dodávateľa – J. K. Súd sa pritom
dostatočne nevysporiadal ani s okolnosťami konania na príslušnom Colnom úrade v M. Ak
rozhodnutie okresného súdu potvrdil v merite aj krajský súd, postupoval tak v rozpore
so zákonom. Z toho dôvodu sťažovateľ podal aj dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej
republiky, ten ho však uznesením z 23. apríla 2009 v konaní pod sp. zn. 5 Tdo 9/2009
odmietol pre zjavné nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.
Sťažovateľ tvrdil, že je rozpor medzi predstavou súdov a skutočnosťou, že rozhodnutie
krajského súdu vykazuje absenciu znaku právnej úvahy, pri hodnotení dôkazov sa tento súd
dostatočne nezaoberal ani dôvodmi uvádzanými ním v odvolaní, a navyše, tento súd ani
náležite nezdôvodnil svoje rozhodnutie.
Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa R. R., bytom M. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
ako aj právo zaručené podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd boli postupom Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 6 To 56/08
porušené.
Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 To 56/08 zo dňa 7. 10. 2009 zrušuje.
Krajský súd v Prešove je povinný sťažovateľovi zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10 000 €, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
ústavného nálezu.
Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
podľa záverečného vyčíslenia na účet právnej zástupkyne do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti ústavného nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekym zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom a uznesením krajského
súdu sp. zn. 6 To 56/2008 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j.
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu zo 7. októbra 2008 (a nie
7. októbra 2009 ako zrejme omylom uviedol sťažovateľ, pozn.) nadobudlo právoplatnosť
7. októbra 2008. Sťažovateľ bol zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou a táto
v petite sťažnosti výslovne uviedla, že napadá len uznesenie krajského súdu. Ústavný súd sa
preto súc viazaný návrhom zaoberal len postupom a rozhodnutím tohto súdu. Sťažnosť
ústavnému súdu bola doručená 3. augusta 2009, teda bola podaná v čase, keď už dávno
uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto
nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených
dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 3 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009