Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/9/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína

a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému R. R.

a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra

2005 vedenej na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom 23. apríla 2009 v Bratislave dovolanie obvineného R. R. proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove zo 7. októbra 2008, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného R. R. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku z 30. apríla 2008, sp. zn. , bol

obvinený R. R. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 a obvinený Ľ. H. z pomoci k tomuto trestnému činu podľa § 10

ods. 1 písm. c/, § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom

základe, že

obvinený R. R. ako konateľ spoločnosti V., a obvinený Ľ. H. ako vedúci výroby pobočky

tejto spoločnosti nachádzajúcej sa na ulici M., potom ako si spol. V. so sídlom K., IČO X.

objednala na základe písomnej objednávky č. X. zo dňa 4. októbra 2000 u súkromného

podnikateľa J. K. so sídlom v H., prepravu tovaru z Českej republiky, a to plastových profilov

a iného materiálu na výrobu plastových okien zo spoločnosti V., ktoré mali byť dodané

a dopravené do prevádzky spoločnosti V., nachádzajúcej sa na ul. M., prepravca J. K. doviezol

svojím nákladným motorovým vozidlom tovar v hodnote 356 684 Sk cez pobočku C., kde bol

tovar prepustený v režime tranzit do Slovenskej republiky, pričom na základe žiadosti vtedajšieho

vedúceho výroby spoločnosti V., pobočka K., obvineného Ľ. H., bol tento tovar dovezený dňa

7. októbra 2000 do prevádzky spoločnosti v K., pričom keď J. K. ako prepravca odmietal

bez riadneho colného konania tovar vyložiť, tak obvinený Ľ. H. aj napriek tomu, že vedel, ako je

potrebné postupovať v takýchto prípadoch pri preclení tovaru a uvoľnení tovaru z vozidla,

po rozhodnutí vtedajšieho spoločníka a zodpovedného konateľa spoločnosti V. predstieral

pred J. K. uskutočnenie colného konania v snahe dostať prepravovaný tovar do dispozície firmy,

keď za pomoci doposiaľ nezistenej osoby oblečenej do rovnošaty colníka predstieral riadne colné

konanie, na základe ktorého prepravca J. K. dovezený tovar vyložil z nákladného motorového

vozidla s vedomím, že colné konanie prebehlo a všetky potrebné listinné doklady odovzdal na

požiadanie Ľ. H., ktorý mu pri odovzdávaní dokladov sľúbil, že tieto doklady k precleniu tovaru

odovzdá a zašle konateľovi spoločnosti R. R. do sídla spoločnosti V., ktorý po ich prevzatí

zabezpečí úhradu cla a následne aj napriek tomu, že obvinený R. R. doklady prevzal,

v skutočnosti neboli nikdy doklady o tovare s neporušenou colnou uzáverou predložené v určenej

lehote príslušnému colnému úradu a clo zo strany spoločnosti V., nebolo uhradené, v dôsledku

čoho bol prepravca J. K. uznaný vinným zo spáchania colného deliktu, čím mu takto bola

spôsobená škoda v sume 174 563 Sk, ktorú musel zaplatiť ako colný dlh z dôvodu, že zo strany

spoločnosti V., clo za dodaný tovar nebolo uhradené.

Za to bol obvinenému R. R. podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Rovnaký trest bol uložený

aj obvinenému Ľ. H.. Poškodený J. K. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný

na občianskoprávne konanie.

Obaja obvinení podali proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove

uznesením zo 7. októbra 2008, sp. zn. , podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený R. R. dovolanie,

v ktorom si uplatnil dovolací dôvod podľa

Obvinený R. R. poukázal v dovolaní na svoje odvolanie podané prostredníctvom svojho

obhajcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom poukázal na podmienky stanovené

ustanovením , tieto rozobral a konfrontoval s niektorými dôkazmi.

Poukázal na to, že k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 3 nedošlo, pričom uviedol, že z dikcie zákona je zrejmé, že musí ísť

o cudzí majetok, na tomto musí byť spôsobená škoda, že musí ísť o úmyselné podvodné konanie,

že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje úmysel, pričom úmysel

uviesť poškodeného do omylu, alebo využiť omyl, v ktorom poškodený je, sa vyžaduje

ako plánovaná činnosť, ktorá v teoretickej rovine musí predchádzať skutku, lebo ide o činnosť

plánovanú a v prípade využitia omylu jeho existencia musí byť páchateľovi zrejmá ešte

pred spáchaním skutku pri súčasnom zistení, že poškodený o svojom omyle nevie.

V ďalšej časti sa obvinený zaoberal otázkou omylu pri trestnom čine podvodu

o existencií ktorého poškodený nesmie vedieť. Na druhej strane páchateľ musí buď vedieť,

že poškodený je v omyle, v omyle ho nechá, vytvorí okolnosti prispôsobené tomuto omylu tak,

aby poškodený považoval omyl za skutočnosť a na základe tohto konal spôsobom, ktorý páchateľ

potrebuje na realizáciu vopred stanoveného cieľa - škody alebo zisku, alebo omyl skutkovo

vytvorí a poškodenému ho prezentuje ako skutočnosť za súčasnej realizácie ziskového alebo

škodového prvku.

Škoda alebo zisk musí byť v priamej súvislosti s konaním páchateľa, musí byť cieľom

jeho konania. Len od tohto je možné odvodzovať úmysel. Páchateľ koná pre dosiahnutie svojho

cieľa. Nemôže ísť o škodu následnú, vyvolanú inými skutočnosťami alebo páchateľom iným,

dokonca ním nepredvídaným právnym následkom tak, ako to podľa obvineného R. malo byť

v tomto prípade.

Obvinený v dovolaní poukazoval na to, že súd (mal na mysli prvostupňový)

sa v rozsudku zaoberal vykonanými dôkazmi takým spôsobom, že tieto len jednotlivo vymenoval

a hoci súd uviedol, že hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, táto skutočnosť

z rozsudku nevyplýva.

Podľa dovolania obvineného rozsudok súdu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie

krajského súdu vykazujú absenciu právnej úvahy, ktorou sa súdy riadili pri hodnotení dôkazov

ako aj to, či uvedené konanie na základe produkovaných dôkazov je možné kvalifikovať

ako žalovaný trestný čin. Napadnuté rozhodnutie navyše sa nezaoberá dôvodmi uvádzanými

v odvolaní.

Dôvodnosť svojho dovolania opieral obvinený R. R. o argumentáciu, že súdy

nevyhodnocovali všetky vykonané dôkazy a dôkazy, ktoré hodnotili, vyhodnotili nesprávne a len

v neprospech obvineného, že súdy skutkovú vetu konštruovali v rozpore s vykonaným

dokazovaním a že súdy porušili ustanovenie

Na základe toho obvinený R. R. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal

rozsudok,. ktorým by napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v spojitosti s rozsudkom

Okresného súdu v Kežmarku zrušil a prikázal vec (zrejme mal na mysli prvostupňovému súdu)

na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému dovolaniu sa vyjadrili prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku

ako aj splnomocnenec poškodeného J. K. JUDr. T. M..

Prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že skutkový stav pre rozhodnutie súdu bol

zistený a preukázaný náležitým spôsobom a poukázal aj na rozhodnutie krajského súdu, v ktorom

sa konštatuje, že prvostupňový súd správne rozhodol tak pri právnej kvalifikácii ako aj pri výroku

o uloženom treste pre oboch obvinených. Konštatoval ďalej vo vyjadrení, že dôvody pre podanie

dovolania uvedené v ustanovení nie sú dané žiadnou skutočnosťou

uvádzanou v podanom dovolaní, a preto je možné považovať ho za nedôvodné.

Splnomocnenec poškodeného J. K. považuje podané dovolanie za účelové, ktorým

obvinený sleduje cieľ zmariť, resp. oddialiť náhradu škody spôsobenej poškodenému J. K..

Uviedol, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

v intenciách Poznamenal, že ak by v postupe súdu prvého stupňa

došlo k pochybeniam, náprava by bola včas zjednaná v odvolacom konaní pred Krajským súdom

v Prešove, ktorý však pochybenie v naznačenom smere nevzhliadol. Preto navrhol, s poukazom

na ustanovenie dovolanie obvineného R. R. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je

prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370

ods. 1, ods. 2 ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

( ).

Podľa dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku ,alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je

legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov

v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu v zákone

výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, nie však na revíziu skutkových zistení

urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže doplňovať, prípadne korigovať, len odvolací súd.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých

rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže

posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený, bez ďalšieho prehodnocovať vykonané

dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám

vykonávať.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného

v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,

ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

(ktorých správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže hodnotiť) bol podradený pod správnu

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad odôvodňuje

naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky skutkové zistenia súdu prvého

stupňa, s ktorými sa stotožnil Krajský súd v Prešove, považuje za nemenné. Skutok tak, ako je

uvedený v rozsudku Okresného súdu v Kežmarku, bolo možné podradiť u obvineného R. R.

pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného

v čase, keď sa skutok stal. Skutok vyjadruje uvedenie poškodeného J. K. do omylu. Konal

v presvedčení, že prebieha riadne colné konanie, ktoré zabezpečuje spoločnosť V. Zo strany tejto

spoločnosti to však bolo len predstierané, pričom obvinený R. R. tak konal za účastníctva

obvineného Ľ. H., ktorý za pomoci nezistenej osoby oblečenej do rovnošaty colníka predstieral

riadne colné konanie a v nadväznosti na to obvinený R. R. doklady o tovare, ktorý pre jeho firmu

prevážal poškodený J. K., nikdy nepredložil príslušnému colnému úradu a clo nezaplatil.

Pokiaľ teda obvinený R. R. v dovolaní namietal, že súdy nesprávne vyhodnotili dôkazy,

a to jednostranne v jeho neprospech, takéto námietky nemôžu odôvodňovať dovolanie v zmysle

, o ktoré ho opiera, pretože sa to dotýka otázky skutkových zistení.

Tých sa dovolací súd nemôže nijako dotýkať, ani ich meniť.

Úvahy obvineného R. R. o právnej kvalifikácii skutku nie sú v danom prípade relevantné,

pretože skutok bolo možné podradiť pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu podvodu

a tak aj bol skutok v súlade so zákonom kvalifikovaný.

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie napadnuté dovolaním

obvineného R. R. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, ako to namietal

v podanom dovolaní, a preto ním uvádzaný dovolací dôvod podľa

nie je daný.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací pre zjavné nesplnenie

podmienok dovolania podľa dovolanie obvineného R. R. na neverejnom zasadnutí

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. apríla 2009

JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová