Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a91/371641.0672d3.pdf
PDF · 117.43 KB
No categories available
5Tdo/9/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 9/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína
a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému R. R.
a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra
2005 vedenej na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. 7 T 106/07, prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom 23. apríla 2009 v Bratislave dovolanie obvineného R. R. proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove zo 7. októbra 2008, sp. zn. 6 To 56/08 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. R. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku z 30. apríla 2008, sp. zn. 7 T 106/07, bol
obvinený R. R. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005 a obvinený Ľ. H. z pomoci k tomuto trestnému činu podľa § 10
ods. 1 písm. c/, § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom
základe, že
obvinený R. R. ako konateľ spoločnosti V., a obvinený Ľ. H. ako vedúci výroby pobočky
tejto spoločnosti nachádzajúcej sa na ulici M., potom ako si spol. V. so sídlom K., IČO X.
objednala na základe písomnej objednávky č. X. zo dňa 4. októbra 2000 u súkromného
podnikateľa J. K. so sídlom v H., prepravu tovaru z Českej republiky, a to plastových profilov
a iného materiálu na výrobu plastových okien zo spoločnosti V., ktoré mali byť dodané
a dopravené do prevádzky spoločnosti V., nachádzajúcej sa na ul. M., prepravca J. K. doviezol
svojím nákladným motorovým vozidlom tovar v hodnote 356 684 Sk cez pobočku C., kde bol
tovar prepustený v režime tranzit do Slovenskej republiky, pričom na základe žiadosti vtedajšieho
vedúceho výroby spoločnosti V., pobočka K., obvineného Ľ. H., bol tento tovar dovezený dňa
7. októbra 2000 do prevádzky spoločnosti v K., pričom keď J. K. ako prepravca odmietal
bez riadneho colného konania tovar vyložiť, tak obvinený Ľ. H. aj napriek tomu, že vedel, ako je
potrebné postupovať v takýchto prípadoch pri preclení tovaru a uvoľnení tovaru z vozidla,
po rozhodnutí vtedajšieho spoločníka a zodpovedného konateľa spoločnosti V. predstieral
pred J. K. uskutočnenie colného konania v snahe dostať prepravovaný tovar do dispozície firmy,
keď za pomoci doposiaľ nezistenej osoby oblečenej do rovnošaty colníka predstieral riadne colné
konanie, na základe ktorého prepravca J. K. dovezený tovar vyložil z nákladného motorového
vozidla s vedomím, že colné konanie prebehlo a všetky potrebné listinné doklady odovzdal na
požiadanie Ľ. H., ktorý mu pri odovzdávaní dokladov sľúbil, že tieto doklady k precleniu tovaru
odovzdá a zašle konateľovi spoločnosti R. R. do sídla spoločnosti V., ktorý po ich prevzatí
zabezpečí úhradu cla a následne aj napriek tomu, že obvinený R. R. doklady prevzal,
v skutočnosti neboli nikdy doklady o tovare s neporušenou colnou uzáverou predložené v určenej
lehote príslušnému colnému úradu a clo zo strany spoločnosti V., nebolo uhradené, v dôsledku
čoho bol prepravca J. K. uznaný vinným zo spáchania colného deliktu, čím mu takto bola
spôsobená škoda v sume 174 563 Sk, ktorú musel zaplatiť ako colný dlh z dôvodu, že zo strany
spoločnosti V., clo za dodaný tovar nebolo uhradené.
Za to bol obvinenému R. R. podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Rovnaký trest bol uložený
aj obvinenému Ľ. H.. Poškodený J. K. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný
na občianskoprávne konanie.
Obaja obvinení podali proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove
uznesením zo 7. októbra 2008, sp. zn. 6To 56/08, podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený R. R. dovolanie,
v ktorom si uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Obvinený R. R. poukázal v dovolaní na svoje odvolanie podané prostredníctvom svojho
obhajcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom poukázal na podmienky stanovené
ustanovením § 250 Trestného zákona, tieto rozobral a konfrontoval s niektorými dôkazmi.
Poukázal na to, že k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 3 Trestného zákona nedošlo, pričom uviedol, že z dikcie zákona je zrejmé, že musí ísť
o cudzí majetok, na tomto musí byť spôsobená škoda, že musí ísť o úmyselné podvodné konanie,
že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje úmysel, pričom úmysel
uviesť poškodeného do omylu, alebo využiť omyl, v ktorom poškodený je, sa vyžaduje
ako plánovaná činnosť, ktorá v teoretickej rovine musí predchádzať skutku, lebo ide o činnosť
plánovanú a v prípade využitia omylu jeho existencia musí byť páchateľovi zrejmá ešte
pred spáchaním skutku pri súčasnom zistení, že poškodený o svojom omyle nevie.
V ďalšej časti sa obvinený zaoberal otázkou omylu pri trestnom čine podvodu
o existencií ktorého poškodený nesmie vedieť. Na druhej strane páchateľ musí buď vedieť,
že poškodený je v omyle, v omyle ho nechá, vytvorí okolnosti prispôsobené tomuto omylu tak,
aby poškodený považoval omyl za skutočnosť a na základe tohto konal spôsobom, ktorý páchateľ
potrebuje na realizáciu vopred stanoveného cieľa - škody alebo zisku, alebo omyl skutkovo
vytvorí a poškodenému ho prezentuje ako skutočnosť za súčasnej realizácie ziskového alebo
škodového prvku.
Škoda alebo zisk musí byť v priamej súvislosti s konaním páchateľa, musí byť cieľom
jeho konania. Len od tohto je možné odvodzovať úmysel. Páchateľ koná pre dosiahnutie svojho
cieľa. Nemôže ísť o škodu následnú, vyvolanú inými skutočnosťami alebo páchateľom iným,
dokonca ním nepredvídaným právnym následkom tak, ako to podľa obvineného R. malo byť
v tomto prípade.
Obvinený v dovolaní poukazoval na to, že súd (mal na mysli prvostupňový)
sa v rozsudku zaoberal vykonanými dôkazmi takým spôsobom, že tieto len jednotlivo vymenoval
a hoci súd uviedol, že hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, táto skutočnosť
z rozsudku nevyplýva.
Podľa dovolania obvineného rozsudok súdu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie
krajského súdu vykazujú absenciu právnej úvahy, ktorou sa súdy riadili pri hodnotení dôkazov
ako aj to, či uvedené konanie na základe produkovaných dôkazov je možné kvalifikovať
ako žalovaný trestný čin. Napadnuté rozhodnutie navyše sa nezaoberá dôvodmi uvádzanými
v odvolaní.
Dôvodnosť svojho dovolania opieral obvinený R. R. o argumentáciu, že súdy
nevyhodnocovali všetky vykonané dôkazy a dôkazy, ktoré hodnotili, vyhodnotili nesprávne a len
v neprospech obvineného, že súdy skutkovú vetu konštruovali v rozpore s vykonaným
dokazovaním a že súdy porušili ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por.
Na základe toho obvinený R. R. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal
rozsudok,. ktorým by napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v spojitosti s rozsudkom
Okresného súdu v Kežmarku zrušil a prikázal vec (zrejme mal na mysli prvostupňovému súdu)
na nové prejednanie a rozhodnutie.
K podanému dovolaniu sa vyjadrili prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku
ako aj splnomocnenec poškodeného J. K. JUDr. T. M..
Prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že skutkový stav pre rozhodnutie súdu bol
zistený a preukázaný náležitým spôsobom a poukázal aj na rozhodnutie krajského súdu, v ktorom
sa konštatuje, že prvostupňový súd správne rozhodol tak pri právnej kvalifikácii ako aj pri výroku
o uloženom treste pre oboch obvinených. Konštatoval ďalej vo vyjadrení, že dôvody pre podanie
dovolania uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie sú dané žiadnou skutočnosťou
uvádzanou v podanom dovolaní, a preto je možné považovať ho za nedôvodné.
Splnomocnenec poškodeného J. K. považuje podané dovolanie za účelové, ktorým
obvinený sleduje cieľ zmariť, resp. oddialiť náhradu škody spôsobenej poškodenému J. K..
Uviedol, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
v intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Poznamenal, že ak by v postupe súdu prvého stupňa
došlo k pochybeniam, náprava by bola včas zjednaná v odvolacom konaní pred Krajským súdom
v Prešove, ktorý však pochybenie v naznačenom smere nevzhliadol. Preto navrhol, s poukazom
na ustanovenie § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. R. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je
prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370
ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa
§ 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku).
Podľa § 371 písm. i/ Tr. por. dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku ,alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je
legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov
v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu v zákone
výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, nie však na revíziu skutkových zistení
urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa.
Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže doplňovať, prípadne korigovať, len odvolací súd.
Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých
rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže
posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený, bez ďalšieho prehodnocovať vykonané
dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám
vykonávať.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,
ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní
(ktorých správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže hodnotiť) bol podradený pod správnu
skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje
naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky skutkové zistenia súdu prvého
stupňa, s ktorými sa stotožnil Krajský súd v Prešove, považuje za nemenné. Skutok tak, ako je
uvedený v rozsudku Okresného súdu v Kežmarku, bolo možné podradiť u obvineného R. R.
pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného
v čase, keď sa skutok stal. Skutok vyjadruje uvedenie poškodeného J. K. do omylu. Konal
v presvedčení, že prebieha riadne colné konanie, ktoré zabezpečuje spoločnosť V. Zo strany tejto
spoločnosti to však bolo len predstierané, pričom obvinený R. R. tak konal za účastníctva
obvineného Ľ. H., ktorý za pomoci nezistenej osoby oblečenej do rovnošaty colníka predstieral
riadne colné konanie a v nadväznosti na to obvinený R. R. doklady o tovare, ktorý pre jeho firmu
prevážal poškodený J. K., nikdy nepredložil príslušnému colnému úradu a clo nezaplatil.
Pokiaľ teda obvinený R. R. v dovolaní namietal, že súdy nesprávne vyhodnotili dôkazy,
a to jednostranne v jeho neprospech, takéto námietky nemôžu odôvodňovať dovolanie v zmysle
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., o ktoré ho opiera, pretože sa to dotýka otázky skutkových zistení.
Tých sa dovolací súd nemôže nijako dotýkať, ani ich meniť.
Úvahy obvineného R. R. o právnej kvalifikácii skutku nie sú v danom prípade relevantné,
pretože skutok bolo možné podradiť pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu podvodu
a tak aj bol skutok v súlade so zákonom kvalifikovaný.
So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie napadnuté dovolaním
obvineného R. R. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, ako to namietal
v podanom dovolaní, a preto ním uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
nie je daný.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací pre zjavné nesplnenie
podmienok dovolania podľa § 371 Tr. por. dovolanie obvineného R. R. na neverejnom zasadnutí
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. apríla 2009
JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová