Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 306/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. J., B., vo veci namietaného porušenia ústavnosti

vydania poverenia č. 5103*075274 Okresným súdom Bratislava III 13. júla 2009 na

vykonanie exekúcie na jeho osobný a nehnuteľný majetok a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2009

doručená sťažnosť P. J., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „podnet na prešetrenie

ústavnosti poverenia č. 5103*075274 zo dňa 13. 7. 2009, vydané OS BA 3“, ktorým

sťažovateľ namieta porušenie ústavnosti vydania označeného poverenia na vykonanie

exekúcie na jeho osobný a nehnuteľný majetok.

Vo svojom podaní uviedol, že „Dňa 22.07.2009 som prevzal písomnosť o začatí

exekučného konania, kde mi následne bolo zriadene exekučné záložné pravo na môj osobný

hnuteľný a nehnuteľný majetok vydaný s poverenia Okresného súdu Bratislava 3 pod.

č. 5103*075274 vydaného dňa 13.07.2009 podľa mňa právne neopodstatneného, ktoré som

dodnes neobdržal a pri nahliadnutí do spisu dňa 29.072009 som sa dozvedel len číslo

36 Er 555/09.Preto Vás prosím o jeho vyžiadanie.

V rozsudku Najvyššieho súdu č. a zo dňa 27.02.2009 som

ako odporca v konaní žalovaný ako podnikateľ - konateľ (rozsudok prikladám ).“.

Sťažovateľ sa dožaduje:

„Dňa 17.08.2007 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod

č. -359 kde sa Firma F. s. r. o snažila už raz zablokovať mi môj osobný

nehnuteľný majetok a kde Krajský súd skonštatoval, že to nie je právne opodstatnené

pretože v tomto spore som ako odporca bol žalovaný ako konateľ a nie ako občan, preto nie

je možné siahnuť mi na môj osobný majetok ( uznesenie prikladám ).

Týmto Vás žiadam o prešetrenie ústavnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava 3 o

vydaní poverenia č. 5103*075274 na začatie exekúcie a či mal súd právo ako občanovi

siahnuť mi na môj osobný majetok , ktorý mám ako občan Slovenskej republiky garantovaný

a kde som neporušil žiadny zákon..

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že v predmetnej veci Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. ,

z 27. februára 2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -373 z 25. októbra 2007 v časti týkajúcej sa povinnosti

sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 12 635,73 € so 16 % úrokom z omeškania od

19. decembra 2000 do zaplatenia (z titulu náhrady škody) a vo zvyšnej časti rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Napadnuté uznesenie č. k. -379

zo 17. januára 2008 najvyšší súd zrušil (uloženie poplatkovej povinnosti za odvolanie).

Rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2009 a stal sa exekučným

titulom v označenom exekučnom konaní.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napriek tomu, že sťažovateľ žiada o prešetrenie

ústavnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) o vydaní

poverenia č. 5103*075276 na vykonanie exekúcie, poukazuje aj na možné porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu a v spojení s tým na porušenie jeho vlastníckeho práva.

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

Súdnu exekúciu vykonáva exekučný súd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej

exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých

práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými

v tomto zákone. Predmetné ustanovenie garantuje ochranu povinného v exekučnom konaní

pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným spôsobom. Exekúcia, ktorá sa

nevykonáva podľa Exekučného poriadku, je absolútne neprípustná a musí sa ihneď zastaviť.

V exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych

prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak sa

v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky

ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľov, že

exekučný titul – rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu – má také

vážne materiálne a formálne nedostatky, ktoré podľa sťažovateľov zakladajú neprípustnosť

exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou

o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti

predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje

okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z prostriedkov obrany sťažovateľov ako

povinných v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50 citovaného zákona. Nie je to však

jediný prostriedok obrany sťažovateľov, a navyše ani najúčinnejší prostriedok ich ochrany

práv, a to z toho dôvodu, že v prípade nevyhovenia námietkam nie je možné takéto

rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

Prostriedkom obrany sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu je návrh na odklad

exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie

exekúcie, ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie). Ak sa sťažovateľ domnieval, že

exekúcia nemala legálny základ v Exekučnom poriadku (ak sa exekúcia začala

a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným), mohol využiť ďalší prostriedok nápravy,

a to návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Ústavný súd z písomnej dokumentácie predloženej sťažovateľom nezistil, že by

sťažovateľ využil niektorú z uvedených možností ochrany svojich práv v exekučnom

konaní.

Keďže právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak

o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, t. j. je subsidiárna, a pretože

v tomto prípade je daná právomoc všeobecných súdov, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

V nadväznosti na toto rozhodnutie ústavný súd už sťažovateľa nevyzýval na

odstránenie nedostatkov sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009