Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/28/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku v právnej veci žalobcu: F.,

s. r. o., V., X. Bratislava, IČO: X., zast. JUDr. M. L., advokátkou so sídlom K., X. Bratislava,

proti žalovanému: P. J., Š., X. Bratislava (adresa na doručovanie písomností Z., X.),

o zaplatenie 37 266,77 Eur (1 122 698,70 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 25. októbra 2007 č. k. -373 a proti uzneseniu zo dňa 17. januára 2008

č. k. -379, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. októbra 2007 č. k. 22 Cb 107/95-

373 v napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12 635,73 Eur

(380 664 Sk) so 16 % úrokom z omeškania odo dňa 19. 12. 2000 do zaplatenia

p o t v r d z u j e.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti rozsudok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Napadnuté uznesenie zo 17. januára 2008 č. k. -379 z r u š u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 81 201,80 Sk

s 20 % úrokom z omeškania od 16. 07. 1994 do zaplatenia zastavil a žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 000 000 Sk so 16 % úrokom z omeškania od 19. 12. 2000

až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 202 512,Sk na účet právneho

zástupcu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v časti o zaplatenie 81 201,80 Sk z titulu

náhrady škody za odcudzený žehliaci stroj s príslušenstvom vzal žalobca svoj návrh na

pojednávaní dňa 25. októbra 2007 späť, s čím žalovaný súhlasil, preto v tejto časti súd

konanie podľa zastavil. V zostávajúcej časti o zaplatenie 1 mil. Sk z titulu

náhrady škody podľa a nasl. (ďalej len „“) súd

považoval žalobu za dôvodnú s tým, že škoda vznikla žalobcovi v dôsledku porušenia

povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ust. a v znení platnom

do 31. 12. 2001. Žalovaný, ktorý bol konateľom žalobcu do 28. mája 2002, zároveň

od 19. 09. 1994 do roku 1999 vykonával aj funkciu konateľa v spoločnosti L. Š.,

s. r. o., čím došlo podľa znaleckého posudku I.. M. F. k získaniu prospechu z obchodov, pri

ktorých porušil zákaz konkurencie za roky 1994 až 2000, vo výške

2 073 082 Sk. Žalobca si však uplatnil v svojom rozšírenom návrhu iba právo na zaplatenie

náhrady škody vo výške 1 mil. Sk spolu so 16 % úrokom z omeškania od 16. 12. 2000

do zaplatenia, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 202 512 Sk.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, podal žalovaný

odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že

žalobu celkom zamietne. Uviedol, že dňa 25. mája 1994 zaslal žalobcovi list, v ktorom sa

vzdal funkcie konateľa. Túto skutočnosť súd nevzal do úvahy, hoci vec rozhodovala rovnaká

sudkyňa, ktorá rozhodovala aj spor o zrušenie jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti, kde

rozhodla o jeho vystúpení, ale bez spätnej účinnosti. Moment zániku funkcie konateľa je

pritom rozhodujúci pri porušení zákazu konkurencie, ktorého si nie je vedomý. Ďalej namietal

závery znaleckého posudku v otázke, ktoré obchody boli konkurenčné, lebo súdny znalec,

vychádzajúc z daňových priznaných, zahrnul medzi ne aj veci, ktoré tam nepatrili. Súd

nezohľadnil ani skutočnosť, že obchody neuzatváral iba on, hoci jediným konateľom bol iba

v období od 30. 05. 2000 do 18. 12. 2000. Znalcom vyčíslenú sumu preto považuje za

neopodstatnenú.

Žalobca sa na odvolanie písomne nevyjadril.

Uznesením zo dňa 17. januára 2008 č. k. -379 súd prvého stupňa uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 47 404 Sk.

Aj proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom namietal, že dňa

12. mája 2004 už zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 54 060 Sk, preto nevidí

dôvod, aby ho platil ešte raz. Má za to, že v tej istej veci by nemal platiť dvakrát súdny

poplatok za odvolanie, a preto táto poplatková povinnosť mu bola uložená zrejme omylom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

), prejednal vec v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

, a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej je čiastočne dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody

v uplatnenej výške 1 mil. Sk podľa a nasl. (v spojení s ), ktorá mu mala

vzniknúť tým, že žalovaný ako konateľ žalobcu porušil zákaz konkurencie vyplývajúci

z ustanovenia , a ktorej výšku vyčíslil znalec v znaleckom posudku celkovou

sumou 2 073 082 Sk. Treba zdôrazniť, že žalobca si neuplatnil právo na vydanie prospechu

z obchodov, pri ktorých žalovaný porušil zákaz konkurencie, podľa ustanovenia § 65 ods. 2

, ale právo na náhradu škody podľa všeobecnej úpravy v ustanoveniach a nasl.

. Toto právo je založené na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorá vzniká ako

dôsledok porušenia povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti stanovenej

v za predpokladu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody

a porušením povinnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako konateľ obchodnej

spoločnosti s ručením obmedzeným porušil zákaz konkurencie v zmysle § 136 ods. 1 písm. d/

, a to tým, že vykonával činnosť ako štatutárny orgán inej právnickej osoby

s podobným predmetom podnikania. Škoda v tomto prípade predstavuje ušlý zisk, o ktorý sa

majetok žalobcu nezväčšil práve v dôsledku konania žalovaného tým, že na úkor žalobcu

uzatváral obchody pre iné spoločnosti s podobným predmetom podnikania, v ktorých

vykonával funkciu konateľa. K opakovanej námietke žalovaného, že v relevantnom období

už funkciu konateľa u žalobcu nevykonával, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie svojho

predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia, v ktorom z vykonaného dokazovania súdu prvého

stupňa zhodne s ním ustálil, že žalovaný bol konateľom žalobcu v období od vzniku

spoločnosti dňa 07. 10. 1991 až do 28. 05. 2002, kedy bol z tejto funkcie odvolaný

mimoriadnym valným zhromaždením. Pretože spoločenská zmluva žalobcu neupravila zákaz

konkurencie aj pre spoločníkov, z hľadiska porušenia právnej povinnosti je relevantné len

porušenie zákazu konkurencie vyplývajúce zo zákona pre konateľa.

Vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku, ktorý súd prvého stupňa považoval za

relevantný dôkaz pre ustálenie výšky spôsobenej škody, a z ktorého vychádza aj odvolací súd,

znalec pri ustálení výšky prospechu z obchodov, pri ktorých mal žalovaný porušiť zákaz

konkurencie, posudzoval realizované obchody obchodných spoločností L. Š., s. r. o. a P. P., s.

r. o. v období rokov 1994 až 2000. Ako však vyplýva z výpisov z Obchodného registra

Okresného súdu Bratislava, žalovaný v spoločnosti P. P.,

s. r. o. Bratislava, IČO: X., ktorá vznikla dňa 19. 04. 1999, funkciu konateľa vykonával až

v období od 30. 04. 2002 do 30. 11. 2005, takže v rozhodnom období rokov 1999 a 2000 vo

vzťahu k tejto spoločnosti zákaz konkurencie neporušil, preto znalcom vyčíslený prospech vo

výške 1 008 250 Sk bez ďalšieho nemôže byť podkladom pre ustálenie uplatnenej škody.

Pokiaľ ide o druhú spoločnosť L. Š., s. r. o., V. L., IČO: X., ktorej obchody boli

predmetom znaleckého dokazovania, v nej žalovaný vykonával funkciu konateľa v období od

19. 9. 1994 do 18. 12. 2000, čo zakladá jeho zodpovednosť za škodu, ktorá v tejto súvislosti

vznikla žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu však pri ustálení jej výšky možno

vychádzať iba zo zhodného predmetu činnosti, ktorý v oblasti služieb predstavoval len šitie

športových odevov. V tomto členení bol vypracovaný aj znalecký posudok, takže nebol

problém – akceptujúc námietku žalovaného, že súd prvého stupňa zohľadnil aj výnos

z obchodnej činnosti, ktorá sa netýkala oboch spoločností – ustáliť výšku ušlého zisku za

obdobie rokov 1994 až 2000 iba v súvislosti so šitím odevov v celkovej výške 380 664 Sk.

Odvolací súd má za to, že v tejto súvislosti nie je právne relevantná skutočnosť, že spoločnosť

L. Š., s. r. o. mala v tomto čase okrem žalovaného ešte ďalšieho konateľa s právom konať

samostatne s dôsledkom zníženia výnosu na 50 %, pretože na výšku ušlého zisku žalobcu táto

skutočnosť nemá vplyv.

Námietku žalovaného ohľadne výšky priznanej úrokovej sadzby nepovažoval odvolací

súd za dôvodnú, pretože zodpovedá výške úrokovej sadzby pre podnikateľov v roku 2000

v zmysle v spojení s .

Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne

zistil skutkový stav, len vec nesprávne právne posúdil, preto jeho rozhodnutie v odvolaním

napadnutej časti v časti o zaplatenie 380 664 Sk s príslušenstvom ako vecne správny podľa

potvrdil a v prevyšujúcej napadnutej časti ho zmenil podľa tak,

že žalobu zamietol.

O trovách konania na súde prvého stupňa, aj o trovách odvolacieho konania rozhodol

odvolací súd podľa v spojení s tak, že vzhľadom na čiastočný

úspech oboch účastníkov vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu týchto trov.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti

žalovanému za podané odvolanie, s prihliadnutím na spoločnú poznámku k položkám č. 1, 2,

6, 7, 9, 14 a 16 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

o súdnych poplatkoch a podľa ktorej, ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, poplatok

z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa neplatí poplatník, ktorý už raz

poplatok zaplatil, treba prisvedčiť odvolateľovi, že vzhľadom na skutočnosť, že súdny

poplatok už zaplatil za predchádzajúce odvolanie v tejto veci, nová poplatková povinnosť mu

nevznikla, preto bolo potrebné toto uznesenie ako nesprávne podľa § 12 ods. 1 cit. zákona

zrušiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. februára 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.