Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 236/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Rakúsko, a I. M., R., zastúpených advokátom

JUDr. M. V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. a I. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2009

doručená a 8. septembra 2009 doplnená sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Konanie v predmetnej veci sa začalo

podaním návrhu... 27. 08. 2001, na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 45.000,- Sk

s prísl. na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn , na základe návrhu

navrhovateľov, v 1. rade, J. M. ..., v 2. rade, I. M. ... proti odporkyni K. Š...

Žaloba o zaplatenie 45.000,- Sk zo dňa 22. 08. 2001 pripadla JUDr. M. K., ktorá dňa

04. 09. 2001 vydala platobný rozkaz.

Žalobkyňa (správne má byť žalovaná, pozn.) podala... odpor proti platobnému

rozkazu... Okresný súd uznesením zo dňa 08. 04. 2002 rozhodol o prerušení konania až do

právoplatného ukončenia veci o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku štátu.

Prerušenie odôvodnil tým, že... opodstatnenosť podaného návrhu... súd podmieňuje

s výsledkom konania v spore , kde súd určil neplatnosť prevodu odporcami

prenajatej a užívanej nehnuteľnosti.

Po podaní sťažnosti na prieťahy... predsedníčka okresného súdu... oznámila, že naša

sťažnosť na prieťahy v konaní je neopodstatnená.

Súd opodstatnenosť podaného návrhu podmieňuje s výsledkom konania v spore

, kde má súd určiť neplatnosť prevodu odporkyňou užívanej nehnuteľnosti.

To, že súd rozhodol o prerušení konania bez toho, aby nariadil pojednávanie, na

ktorom by žalobcovi poskytol možnosť podieľať sa zákonom ustanoveným spôsobom na

dokazovaní, či je návrh žalovaných opodstatnený v spojitosti na právne relevantné zákonné

ustanovenia a aby sťažovateľ mal možnosť sa k veci vyjadriť, nielenže evidentne porušil

právo žalobcov na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa či. 46 ods. 1

SR a podľa dohovoru, ale týmto spôsobil aj zbytočné prieťahy v konaní...

Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 04. 09. 2001, t. j. odo dňa podania žalobného

návrhu, príslušný súd nevyniesol meritórne rozhodnutie...»

Sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález:

„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Dunajskej Strede v konaní

o zaplatenie 45.000,- Sk, č. k. porušila právo J. M. ... a I. M. ... upravené v čl. 48

ods. 2 a v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Dunajskej Strede

konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. bez

prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi J. M. ... finančné

zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR... a sťažovateľke I. M. ... finančné zadosťučinenie vo

výške 8.000,- EUR..., ktoré je Okresný súd v Dunajskej Strede povinný im vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Dunajskej Strede je povinný nahradiť J. M. a I. M. do 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia... trovy právneho zastúpenia...“

2. Ústavný súd z odpovede predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 1516/2009

z 24. júna 2003 sťažovateľom na ich sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.

tvoriacu prílohu sťažnosti okrem iného zistil:

„... Sudkyňa uznesením zo dňa 8. 4. 2002 konanie prerušila až do právoplatného

ukončenia občianskoprávnej veci o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku

štátu. Uznesenie účastníkom konania bolo riadne doručené, odvolanie proti nemu podané

nebolo, preto dňom 9. 5. 2002 nadobudlo právoplatnosť....“.

3. Podaním zo 4. septembra 2009 doručeným ústavnému súdu 8. septembra 2009

sťažovatelia doplnili sťažnosť (sťažovatelia zmenili advokáta, pozn.) predovšetkým o ďalšiu

argumentáciu. Návrh petitu a základ sťažnosti ostal viacmenej nezmenený.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch...

4. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z dopytu na okresnom súde ústavný súd zistil,

že sťažovatelia podali 27. augusta 2001 žalobný návrh proti odporkyni K. Š. na zaplatenie

sumy 45 000 Sk, ktorý okresný súd zaevidoval pod sp. zn. .

Následne okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. -22 zo 4. septembra

2001, proti ktorému odporkyňa podala odpor. Okresný súd vyzval odporkyňu na zaplatenie

súdneho poplatku a predloženie dôkazov.

Uznesením okresného súdu č. k. -31 z 8. apríla 2002 bolo konanie

prerušené až do ukončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

navrhovateľa – Okresná prokuratúra Dunajská Streda, proti sťažovateľom – Ž., š. p., Š.,

a V., a. s., o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu. Uznesenie o prerušení konania je

odôvodnené takto: „...opodstatnenosť tohto návrhu o zaplatenie nájomného závisí od

základnej otázky vlastníckeho vzťahu navrhovateľov k nehnuteľnosti, ktorá otázka má byť

riešená v konaní , súd s poukazom na ustanovenie §-u 109 ods. 1 písm. b/

prerušil až do právoplatného ukončenia konania .“

Okresný súd 21. mája 2009 začal opäť konať, pretože vec vedenú pod sp. zn.

spojil s vecou vedenou pred okresným súdom pod sp. zn. .

Podľa (ďalej len „OSP“) súd

konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený

riešiť.

Podľa súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom

sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto

konanie podnet.

Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova.

Podľa ods. ak je konanie prerušené podľa , súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

v konaní i bez návrhu.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu

(m. m. ). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda

možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie všeobecného súdu

o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. , ).

Súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľov malo dôjsť k porušeniu ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v ,

resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

bolo prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. z 8. apríla 2002.

V dôsledku skutočnosti, že konanie v právnej veci sťažovateľov nemôže

od prerušenia konania, t. j. od 8. apríla 2002 do 21. mája 2009 pokračovať, neprebiehalo

v tomto období také konanie, ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie všeobecného súdu

o uplatnenom nároku sťažovateľov, a preto nie je možné uvažovať o tom, že by

v predmetnom konaní mohlo ešte dôjsť k naplneniu účelu ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu ich právnej

neistoty.

Z toho dôvodu nemožno namietať v napadnutom konaní porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože ďalší postup súdu vo veci samej v tomto konaní súvisí s prebiehajúcim konaním pod

sp. zn. .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov namietajúcu porušenie

označených práv v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn.

po 8. apríli 2002, keď bolo prerušené konanie do právoplatného ukončenia veci vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. (resp. do 21. mája 2009, keď došlo k spojeniu

s vecou vedenou pod sp. zn. ), odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

5. V prípade námietok porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru týkajúcich sa prieťahov v čase pred uvedeným prerušením

konania (t. j. od 27. augusta 2001 do 8. apríla 2002) ústavný súd konštatuje, že ich

na základe predloženej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože sťažovatelia svoju

sťažnosť nepodali v lehote dvoch mesiacov ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovatelia sa o namietaných

skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu v čase pred prerušením napadnutého

konania mohli dozvedieť doručením uznesenia č. k. -31 z 8. apríla 2002

o prerušení konania, teda dávno pred doručením sťažnosti ústavnému súdu (3. júla 2009).

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa sťažnosť

v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

6. Navyše proti uzneseniu o prerušení konania bolo možné podať riadny opravný

prostriedok, ktorý však sťažovatelia, ako sami priznávajú vo svojom liste zo 16. mája 2003

(sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedníčke okresného súdu), nevyužili: „... Náš

právny zástupca proti uzneseniu odvolanie nepodal...“. Z uvedeného okrem iného vyplýva,

že sťažovatelia súhlasili s prerušením konania a neskôr toto prerušenie (na ústavnom súde)

namietali.

7. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (3. júla 2009) bola namietaná vec okresného súdu vedená pod sp. zn.

spojená s vecou vedenou na tomto súde pod sp. zn. , a to uznesením

okresného súdu z 21. mája 2009, z čoho v súvislosti s požadovanými zákonnými

náležitosťami návrhu ( a ) vyplýva tiež iné/odlišné

označenie posudzovanej veci okresného súdu v rámci navrhovaného petitu.

8. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími v sťažnosti uplatňovanými nárokmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009