Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 219/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. P., H., J. B., H., Z. P., H., M. P., H., B. B., H.,

a V. P., H., zastúpených advokátkou Mgr. V. D., K., ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Kežmarok, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P. podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Kežmarok prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P. priznáva finančné zadosťučinenie každej v sume

1 000 € [slovom tisíc eur (30 126 Sk)], ktoré im je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P.

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1 196,04 € [slovom tisícstodeväťdesiatšesť eur

a štyri centy (36 031,90 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne Mgr. V. D., K., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2009

doručená sťažnosť M. P., H., J. B., rod. P., H., Z. P., H., v čase doručenia sťažnosti

maloletej M. P., zastúpenej zákonnou zástupkyňou M. P., H., B. B., H., a V. P., H. (ďalej

len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou Mgr. V. D., K., ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľky uviedli, že sa žalobou podanou 27. augusta 2005 domáhali ochrany

podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“). Okresný súd o veci rozhodol rozsudkom z 10. novembra 2006, proti ktorému

sťažovateľky podali 16. februára 2007 odvolanie. Od podania odvolania okresný súd

nevykonával v ich veci žiadne úkony, len sťažovateľkám 15. mája 2008 doručil uznesenie,

ktorým rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov. Následne, až prípisom z 13. januára

2009 okresný súd vyzval sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či súhlasia, aby odvolací súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 28. mája 2009 tak, že čiastočne vyhovel odvolaniu sťažovateliek a v časti

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Konanie vo veci

samej nie je teda právoplatne skončené.

Na základe uvedeného sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň sa domáhajú aj uloženia príkazu okresnému

súdu postupovať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľky tiež žiadajú

priznanie finančného zadosťučinenia každej v sume 1 000 € a náhradu trov právneho

zastúpenia.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -13

z 18. júna 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateliek a predseda okresného súdu oznámili ústavnému

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

zo 17. augusta 2009, v ktorom k predmetu konania uvádza:

„Návrh na začatie občianskoprávneho konania vo veci vedenej na Okresnom súde

v Kežmarku pod sp. zn. sťažovateľky podali na súd dňa 22. 8. 2005.

Dňa 10. 11. 2006 Okresný súd v Kežmarku po dokazovaní vykonanom na celkom

5 pojednávaniach o tomto návrhu rozhodol rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku podali sťažovateľky dňa 16. 2. 2007 odvolanie.

Dňa 13. 1. 2009 Okresný súd v Kežmarku vyzval sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či

súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Po obdržaní písomného stanoviska sťažovateliek dňa 6. 3. 2009 spis bol odoslaný

Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní.

O odvolaní sťažovateliek odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 5. 2009,

ktorým prvostupňový rozsudok čiastočne potvrdil a čiastočne zrušil a vrátil vec na ďalšie

konanie. Spis bol Okresnému súdu vrátený dňa 19. 6. 2009.

Vo veci je vytýčená termín pojednávania na deň 2. 9. 2009.

Vychádzajúc z obsahu spisu sp. zn. spis od podania odvolania voči

prvostupňovému rozhodnutiu v merite veci, t. j. od 16. 2. 2007 do 13. 1. 2009 sa nachádzal

na Okresnom súde v Kežmarku bez toho, aby súd bol vo veci vykonával akékoľvek procesné

úkony. Je preto pravdou tvrdenie sťažovateliek, že Okresný súd v Kežmarku dva roky spis

neodoslal na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Podľa písomného vyjadrenia procesného sudcu JUDr. A. K. zo dňa 27. 7. 2009,

ktoré v prílohe zasielame, vo veci sa v tejto dobe nekonalo z dôvodu straty spisu v

kancelárii senátu tohto predsedu.

Pokiaľ ide o postup Okresného súdu v Kežmarku v obdobiach od začatia konania

vo veci (22. 8. 2005) do podania odvolania sťažovateľkami (16. 2. 2007), ako následne aj

od nájdenia spisu (13. 1. 2009) doposiaľ, postup v týchto obdobiach považujeme za plynulý

a máme za to, že úkony boli v týchto obdobiach vykonávané v primeraných lehotách.“

Právna zástupkyňa sťažovateliek nevyužila možnosť vyjadriť sa k stanovisku

okresného súdu.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľky, zastúpené zákonnými zástupcami, podali 22. augusta 2005 okresnému

súdu žalobu, ktorou sa domáhali rozhodnutia, že došlo k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania a že boli vystavené priamej diskriminácii, za čo žiadali od odporkyne

ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy pre každú 40 000 Sk. Súčasne sťažovateľky

požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd prípisom zo 7. februára 2006 vyzval zákonných zástupcov

sťažovateliek, aby doplnili údaje k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

a 15. februára 2006 nariadil pojednávanie na 6. apríl 2006. Uznesením z 10. marca 2006

okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe. Právna zástupkyňa sťažovateliek

24. marca 2006 doplnila k žalobe odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre

ľudské práva. Na pojednávaní 6. apríla 2006 právna zástupkyňa sťažovateliek navrhla, aby

okresný súd pripustil pristúpenie mal. M. P., do konania ako žalobkyne v 6. rade. Okresný

súd prípisom zo 6. apríla 2006 požiadal Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie, P., o

zapožičanie spisu. Na pojednávaní 11. mája 2006 okresný súd rozhodol o pribratí M. P., do

konania ako žalobkyne v 6. rade. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 6. júna 2006.

V nadväznosti na návrh právnej zástupkyne sťažovateliek, aby boli vypočuté

zamestnankyne žalovanej, okresný súd prípisom z 26. júla 2006 požiadal žalovanú o

predloženie zoznamu jej zamestnankýň a 30. augusta 2006 určil termín pojednávania na 10.

október 2006.

Na pojednávaní 10. októbra 2006 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené

a pojednávanie odročil na 13. október 2006 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia. Dňa

13. októbra 2006 bolo pojednávanie odročené z dôvodu predvolania ďalších svedkov,

dožiadania Mestskej polície v K. o podanie správy a upresnenie požadovanej náhrady

nemajetkovej ujmy právnou zástupkyňou sťažovateliek. Na pojednávaniach 31. októbra

2006 a 7. novembra 2006 boli vypočutí ďalší svedkovia. Uznesením zo 7. novembra 2006

okresný súd priznal zákonným zástupcom sťažovateliek oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 10. novembra 2006 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok. Rozsudok bol písomne

vyhotovený 31. januára 2007 a právnym zástupcom účastníkov konania bol doručený 8.

februára 2007. Sťažovateľky podali 16. februára 2007 proti rozsudku odvolanie.

Prípisom z 13. januára 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateliek,

aby oznámila, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Prípisom zo 17. februára 2009 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateliek na vyjadrenie

žalovanej. Dňa 6. marca 2009 bola vypracovaná predkladacia správa krajskému súdu, kde

bol spis doručený 16. marca 2009. Krajský súd 28. mája 2009 rozhodol tak, že potvrdil

rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia žaloby vo výroku o určení porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania a vystavenia priamej diskriminácii 16. decembra 2004, vo zvyšku

rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis s rozhodnutím

krajského súdu doručený 19. júna 2009 a okresný súd 25. júna 2009 nariadil vo veci

pojednávanie na 2. september 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateliek.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa

sťažovateľky domáhali ochrany proti diskriminácii podľa Podľa

názoru ústavného súdu vec nie je právne ani skutkovo zložitá a vzhľadom na predmet

konania si účinné poskytnutie súdnej ochrany vyžadovalo osobitnú rýchlosť konania. Na

právnu ani faktickú zložitosť nepoukázal ani okresný súd.

2. Správanie sťažovateliek ako účastníčok konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný

súd z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. nezistil skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné pripísať sťažovateľkám podiel na predĺžení konania.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateliek

došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu sa vyskytol kratší prieťah, keď

po podaní návrhu (22. augusta 2005) okresný súd vykonal prvý úkon vo veci 7. februára

2006. Následne okresný súd postupoval v prerokúvaní veci v zásade plynulo. Ako zbytočný

prieťah v konaní však ústavný súd hodnotí obdobie od 16. februára 2007 do 13. januára

2009, keď okresný súd z dôvodu straty súdneho spisu nekonal, pričom bolo potrebné

vykonať len jednoduché úkony súvisiace s podaním odvolania proti rozsudku zo strany

sťažovateliek. Touto nečinnosťou zapríčinenou nedostatkami v organizácii práce súdnej

kancelárie okresný súd spôsobil v konaní zbytočné prieťahy, a tým aj porušenie základného

práva sťažovateliek podľa a práva podľa dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom a posudzované

konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené,

prikázal okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľky v petite sťažnosti žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie každej v sume 1 000 € z dôvodu neprimerane dlhej doby a charakteru

zbytočných prieťahov, pričom poukázali, že okolnosti ich prípadu (domáhali sa ochrany

pred diskrimináciou, v čase podania žaloby boli maloleté) vyžadovali poskytnutie rýchlej

a účinnej ochrany ich právam. Odôvodnenie žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia

nekorešponduje s petitom sťažnosti v uplatnenej sume (v odôvodnení uviedli, že žiadajú

každá po 700 €), avšak ústavný súd zdôrazňuje vo svojej judikatúre, že je viazaný petitom

sťažnosti, a tak postupoval aj v tejto veci pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia, pretože rozdiel v uplatnenej sume nie je taký, aby bolo opodstatnené

konštatovať, že sťažovateľky svoj nárok čo sa týka výšky neodôvodnili.

Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

vysloviť len porušenie základného práva sťažovateliek, rozhodol aj o priznaní finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti a zohľadnil predmet

posudzovaného konania, jeho doterajšiu dĺžku a zistené zbytočné prieťahy a dospel

k záveru, že v danom prípade bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať

sťažovateľkám finančné zadosťučinenie každej v sume 1 000 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou Mgr. V. D. Ústavný súd priznal

sťažovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a

prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 115,90 € za každý úkon s uplatnením 20 %

zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a režijný paušál po 6,95 €, spolu v sume 1 196,04 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateliek ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009