Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 219/09
PDF · 181.46 KB
No categories available
IV. ÚS 219/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. P., H., J. B., H., Z. P., H., M. P., H., B. B., H.,
a V. P., H., zastúpených advokátkou Mgr. V. D., K., ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 157/2005, za účasti Okresného súdu
Kežmarok, takto
rozhodol:
1. Základné právo M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 157/2005 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Kežmarok prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 157/2005
konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P. priznáva finančné zadosťučinenie každej v sume
1 000 € [slovom tisíc eur (30 126 Sk)], ktoré im je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť M. P., J. B., Z. P., M. P., B. B. a V. P.
spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1 196,04 € [slovom tisícstodeväťdesiatšesť eur
a štyri centy (36 031,90 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne Mgr. V. D., K., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2009
doručená sťažnosť M. P., H., J. B., rod. P., H., Z. P., H., v čase doručenia sťažnosti
maloletej M. P., zastúpenej zákonnou zástupkyňou M. P., H., B. B., H., a V. P., H. (ďalej
len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou Mgr. V. D., K., ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 157/2005.
Sťažovateľky uviedli, že sa žalobou podanou 27. augusta 2005 domáhali ochrany
podľa § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 365/2004
Z. z.“). Okresný súd o veci rozhodol rozsudkom z 10. novembra 2006, proti ktorému
sťažovateľky podali 16. februára 2007 odvolanie. Od podania odvolania okresný súd
nevykonával v ich veci žiadne úkony, len sťažovateľkám 15. mája 2008 doručil uznesenie,
ktorým rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov. Následne, až prípisom z 13. januára
2009 okresný súd vyzval sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či súhlasia, aby odvolací súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn.
12 Co 20/2009 z 28. mája 2009 tak, že čiastočne vyhovel odvolaniu sťažovateliek a v časti
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Konanie vo veci
samej nie je teda právoplatne skončené.
Na základe uvedeného sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom
okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň sa domáhajú aj uloženia príkazu okresnému
súdu postupovať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľky tiež žiadajú
priznanie finančného zadosťučinenia každej v sume 1 000 € a náhradu trov právneho
zastúpenia.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 219/09-13
z 18. júna 2009 ju prijal na ďalšie konanie.
Právna zástupkyňa sťažovateliek a predseda okresného súdu oznámili ústavnému
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto
v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od
ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
zo 17. augusta 2009, v ktorom k predmetu konania uvádza:
„Návrh na začatie občianskoprávneho konania vo veci vedenej na Okresnom súde
v Kežmarku pod sp. zn. 3 C 157/2005 sťažovateľky podali na súd dňa 22. 8. 2005.
Dňa 10. 11. 2006 Okresný súd v Kežmarku po dokazovaní vykonanom na celkom
5 pojednávaniach o tomto návrhu rozhodol rozsudkom.
Proti tomuto rozsudku podali sťažovateľky dňa 16. 2. 2007 odvolanie.
Dňa 13. 1. 2009 Okresný súd v Kežmarku vyzval sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či
súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Po obdržaní písomného stanoviska sťažovateliek dňa 6. 3. 2009 spis bol odoslaný
Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní.
O odvolaní sťažovateliek odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 5. 2009,
ktorým prvostupňový rozsudok čiastočne potvrdil a čiastočne zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie. Spis bol Okresnému súdu vrátený dňa 19. 6. 2009.
Vo veci je vytýčená termín pojednávania na deň 2. 9. 2009.
Vychádzajúc z obsahu spisu sp. zn. 3 C 157/2005 spis od podania odvolania voči
prvostupňovému rozhodnutiu v merite veci, t. j. od 16. 2. 2007 do 13. 1. 2009 sa nachádzal
na Okresnom súde v Kežmarku bez toho, aby súd bol vo veci vykonával akékoľvek procesné
úkony. Je preto pravdou tvrdenie sťažovateliek, že Okresný súd v Kežmarku dva roky spis
neodoslal na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podľa písomného vyjadrenia procesného sudcu JUDr. A. K. zo dňa 27. 7. 2009,
ktoré v prílohe zasielame, vo veci sa v tejto dobe nekonalo z dôvodu straty spisu v
kancelárii senátu tohto predsedu.
Pokiaľ ide o postup Okresného súdu v Kežmarku v obdobiach od začatia konania
vo veci (22. 8. 2005) do podania odvolania sťažovateľkami (16. 2. 2007), ako následne aj
od nájdenia spisu (13. 1. 2009) doposiaľ, postup v týchto obdobiach považujeme za plynulý
a máme za to, že úkony boli v týchto obdobiach vykonávané v primeraných lehotách.“
Právna zástupkyňa sťažovateliek nevyužila možnosť vyjadriť sa k stanovisku
okresného súdu.
II.
Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 157/2005 ústavný súd zistil
tento priebeh a stav konania:
Sťažovateľky, zastúpené zákonnými zástupcami, podali 22. augusta 2005 okresnému
súdu žalobu, ktorou sa domáhali rozhodnutia, že došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania a že boli vystavené priamej diskriminácii, za čo žiadali od odporkyne
ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy pre každú 40 000 Sk. Súčasne sťažovateľky
požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Okresný súd prípisom zo 7. februára 2006 vyzval zákonných zástupcov
sťažovateliek, aby doplnili údaje k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
a 15. februára 2006 nariadil pojednávanie na 6. apríl 2006. Uznesením z 10. marca 2006
okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe. Právna zástupkyňa sťažovateliek
24. marca 2006 doplnila k žalobe odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre
ľudské práva. Na pojednávaní 6. apríla 2006 právna zástupkyňa sťažovateliek navrhla, aby
okresný súd pripustil pristúpenie mal. M. P., do konania ako žalobkyne v 6. rade. Okresný
súd prípisom zo 6. apríla 2006 požiadal Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie, P., o
zapožičanie spisu. Na pojednávaní 11. mája 2006 okresný súd rozhodol o pribratí M. P., do
konania ako žalobkyne v 6. rade. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 6. júna 2006.
V nadväznosti na návrh právnej zástupkyne sťažovateliek, aby boli vypočuté
zamestnankyne žalovanej, okresný súd prípisom z 26. júla 2006 požiadal žalovanú o
predloženie zoznamu jej zamestnankýň a 30. augusta 2006 určil termín pojednávania na 10.
október 2006.
Na pojednávaní 10. októbra 2006 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené
a pojednávanie odročil na 13. október 2006 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia. Dňa
13. októbra 2006 bolo pojednávanie odročené z dôvodu predvolania ďalších svedkov,
dožiadania Mestskej polície v K. o podanie správy a upresnenie požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy právnou zástupkyňou sťažovateliek. Na pojednávaniach 31. októbra
2006 a 7. novembra 2006 boli vypočutí ďalší svedkovia. Uznesením zo 7. novembra 2006
okresný súd priznal zákonným zástupcom sťažovateliek oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 10. novembra 2006 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok. Rozsudok bol písomne
vyhotovený 31. januára 2007 a právnym zástupcom účastníkov konania bol doručený 8.
februára 2007. Sťažovateľky podali 16. februára 2007 proti rozsudku odvolanie.
Prípisom z 13. januára 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateliek,
aby oznámila, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Prípisom zo 17. februára 2009 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateliek na vyjadrenie
žalovanej. Dňa 6. marca 2009 bola vypracovaná predkladacia správa krajskému súdu, kde
bol spis doručený 16. marca 2009. Krajský súd 28. mája 2009 rozhodol tak, že potvrdil
rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia žaloby vo výroku o určení porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania a vystavenia priamej diskriminácii 16. decembra 2004, vo zvyšku
rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis s rozhodnutím
krajského súdu doručený 19. júna 2009 a okresný súd 25. júna 2009 nariadil vo veci
pojednávanie na 2. september 2009.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateliek.
1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa
sťažovateľky domáhali ochrany proti diskriminácii podľa zákona č. 365/2004 Z. z. Podľa
názoru ústavného súdu vec nie je právne ani skutkovo zložitá a vzhľadom na predmet
konania si účinné poskytnutie súdnej ochrany vyžadovalo osobitnú rýchlosť konania. Na
právnu ani faktickú zložitosť nepoukázal ani okresný súd.
2. Správanie sťažovateliek ako účastníčok konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný
súd z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 157/2005 nezistil skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné pripísať sťažovateľkám podiel na predĺžení konania.
3. Napokon ústavný súd z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateliek
došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu sa vyskytol kratší prieťah, keď
po podaní návrhu (22. augusta 2005) okresný súd vykonal prvý úkon vo veci 7. februára
2006. Následne okresný súd postupoval v prerokúvaní veci v zásade plynulo. Ako zbytočný
prieťah v konaní však ústavný súd hodnotí obdobie od 16. februára 2007 do 13. januára
2009, keď okresný súd z dôvodu straty súdneho spisu nekonal, pričom bolo potrebné
vykonať len jednoduché úkony súvisiace s podaním odvolania proti rozsudku zo strany
sťažovateliek. Touto nečinnosťou zapríčinenou nedostatkami v organizácii práce súdnej
kancelárie okresný súd spôsobil v konaní zbytočné prieťahy, a tým aj porušenie základného
práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,
ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom a posudzované
konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené,
prikázal okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľky v petite sťažnosti žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné
zadosťučinenie každej v sume 1 000 € z dôvodu neprimerane dlhej doby a charakteru
zbytočných prieťahov, pričom poukázali, že okolnosti ich prípadu (domáhali sa ochrany
pred diskrimináciou, v čase podania žaloby boli maloleté) vyžadovali poskytnutie rýchlej
a účinnej ochrany ich právam. Odôvodnenie žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia
nekorešponduje s petitom sťažnosti v uplatnenej sume (v odôvodnení uviedli, že žiadajú
každá po 700 €), avšak ústavný súd zdôrazňuje vo svojej judikatúre, že je viazaný petitom
sťažnosti, a tak postupoval aj v tejto veci pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia, pretože rozdiel v uplatnenej sume nie je taký, aby bolo opodstatnené
konštatovať, že sťažovateľky svoj nárok čo sa týka výšky neodôvodnili.
Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu
vysloviť len porušenie základného práva sťažovateliek, rozhodol aj o priznaní finančného
zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti a zohľadnil predmet
posudzovaného konania, jeho doterajšiu dĺžku a zistené zbytočné prieťahy a dospel
k záveru, že v danom prípade bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať
sťažovateľkám finančné zadosťučinenie každej v sume 1 000 €.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou Mgr. V. D. Ústavný súd priznal
sťažovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a
prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 115,90 € za každý úkon s uplatnením 20 %
zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a režijný paušál po 6,95 €, spolu v sume 1 196,04 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009