Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 300/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. Š., P., zastúpenej advokátom JUDr. A. N., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským

súdom v Prešove pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. N. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2009

doručená sťažnosť JUDr. N. Š., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským

súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 14. júla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov (ďalej

len „okresný súd“) pod sp. zn. žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť darovacej

zmluvy z 5. septembra 2005, ktorú uzavreli darkyňa a sťažovateľka ako obdarovaná

a žalovaná v konaní. Darovacia zmluva sa týkala darovania nehnuteľností ležiacich v kat.

úz. P. (konkrétne bytu, spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku).

Rozsudkom okresného súdu č. k. -48 z 3. novembra 2008 bola žaloba

zamietnutá. Neúspešná žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť úspešnej sťažovateľke ako

žalovanej náhradu trov konania vo výške 41 520 Sk (1 378,21 €). Náhrada trov pozostávala

z náhrady trov právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby, pričom okresný

súd vychádzal z hodnoty sporu 900 000 Sk, teda z hodnoty nehnuteľnosti. Na základe

odvolania žalobkyne rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. mája 2009 bol

rozsudok okresného súdu potvrdený vo veci samej. Výrok o náhrade trov konania bol

zmenený tak, že sa sťažovateľke priznala náhrada trov prvostupňového konania v sume

164,81 €. Žalobkyňa bola zaviazaná aj na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

60,44 €. Podľa názoru krajského súdu „Predmetom konania bolo určenie neplatnosti

právneho úkonu. Žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu sa priamo neurčuje

existencia či neexistencia práva alebo právneho vzťahu. Právny úkon z terminologického

hľadiska nie je vecou prípadne právom, a preto výška tarifnej odmeny za zastupovanie sa

musí riadiť ust. vyhlášky č. a nie ust. , vyhlášky

č. Správnosti tohto výkladu zodpovedá tiež porovnanie vyhlášky

č. s predchádzajúcou úpravou obsiahnutou vo vyhláške č. ,

ktorá v ust. § 13 ods. 7 priamo upravovala základnú sadzbu tarifnej odmeny vo veciach

určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov podľa hodnoty veci, či práva

tvoriaceho predmet právneho úkonu. Obdobným spôsobom je riešená aj tarifná odmena

advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní v ust.

vyhlášky č. vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti

právnych úkonov. Ak by teda zákonodarca chcel, aby tarifná odmena vo veciach určenia

platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov sa mala riadiť hodnotou veci, či práva

tvoriaceho predmet právneho úkonu, bol by v ust. vyhlášky č. použil

formuláciu ako v ust. vyhlášky č. alebo v ust.

vyhlášky č. Trovy prvostupňového konania vynaložené úspešnou žalovanou

pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia dňa 28. 08. 2008, spísanie vyjadrenia zo dňa 02. 09. 2008 a účasť na

pojednávaní dňa 03. 11. 2008) vo výške po 1.465,- Sk za úkon (§ 11 ods. 1 vyhlášky

č. ) a z režijného paušálu za tri úkony vykonané v roku 2008 v sume po 190,-

Sk za úkon. Na zaplatenie týchto trov v sume 4.965,- Sk, ktorej po prepočte na v súčasnosti

platnú menu zodpovedá čiastka 164,81 eur, bola v súlade s ust.

zaviazaná neúspešná žalobkyňa. Neúspešnej žalobkyni bolo zároveň uložené nahradiť

žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 60,44 eur podľa ust.

v spojení s ust. Suma 60, eur sa skladá z odmeny právneho zástupcu

za jeden úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 15. 01. 2009) vo výške

53,49 eur ( vyhlášky č. ) a z režijného paušálu za jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2009 vo výške 6,95 eur.“.

Podľa názoru sťažovateľky právne posúdenie otázky náhrady trov konania krajským

súdom je neakceptovateľné. Nesprávne bola totiž posúdená tarifná hodnota veci.

Advokátska tarifa nepochybne rozlišuje, kedy je možné tarifnú hodnotu veci určiť podľa

výšky peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, a kedy

nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Rozlišujú sa preto situácie,

kedy je predmet právneho úkonu, o platnosti ktorého sa vedie konanie, oceniteľný

v peniazoch a kedy nie je oceniteľný. Nemožno teda vychádzať zo stanoviska, že vždy, keď

je predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy, nemožno tento predmet oceniť. Určenie

platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu sa spravidla vždy viaže k veci, právu,

peňažnému plneniu, ktorého sa právny úkon týka. V posudzovanej veci bolo predmetom

právneho úkonu (darovacej zmluvy) oceniteľné plnenie, ktorým bol prevod vlastníctva

nehnuteľností. To znamená, že v tejto veci predmet právneho úkonu bolo možné oceniť.

Pokiaľ krajský súd argumentuje, že žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu sa priamo

neurčuje existencia či neexistencia práva alebo právneho vzťahu a že právny úkon

z terminologického hľadiska nie je vecou, prípadne právom, evidentne opomenul, že

ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov rozlišuje cenu veci alebo práva, teda predmet právneho úkonu,

ktorého sa právna služba týka. Neobstojí ani argumentácia krajského súdu poukazujúca na

ustanovenie § 13 ods. 7 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Sťažovateľka napokon poukazuje na rozhodnutie iného senátu krajského súdu č. k.

-123 z 5. januára 2009, ktorým v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

bola náhrada trov právneho zastúpenia úspešnému účastníkovi priznaná vychádzajúc

z hodnoty nehnuteľnosti tvoriacej predmet kúpnej zmluvy.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 28. mája 2009 vo výrokoch o náhrade trov

prvostupňového a odvolacieho konania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje

tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 292,38 €.

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. z 28. mája 2009 vyplýva, že ním bol

potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -48 z 3. novembra 2008 vo veci

samej a zmenený vo výroku o trovách konania tak, že sťažovateľke sa priznala náhrada trov

prvostupňového konania vo výške 164,81 €. Priznala sa jej aj náhrada trov odvolacieho

konania vo výške 60,44 €. Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k náhrade trov konania je

totožné s tým, ako to uviedla sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu. Rozsudok krajského

súdu sa stal právoplatným 24. júna 2009.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -123 z 5. januára 2009 vyplýva, že

úspešný účastník mal právo na náhradu trov konania vrátane trov právnych služieb

advokátom. Na určenie tarifnej hodnoty veci bola určujúcou cena nehnuteľnosti, ktorá bola

predmetom právneho úkonu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom môže sa

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , I. ÚS

12/05, ).

Nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov,

lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. najvyššieho súdu.

Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo

v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto záverov zasiahol

(mutatis mutandis , , ).

Možno konštatovať, že rozhodovacia prax senátov krajského súdu je v danej

problematike rozdielna. Niektoré v prípadoch žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu

vychádzajú z toho, že nie je možné v peniazoch vyjadriť hodnotu predmetu právnych

služieb. Naopak, iné sú toho názoru, že za túto hodnotu treba považovať hodnotu veci,

ktorej sa sporný právny úkon týka.

Podľa názoru ústavného súdu ani jeden z uvedených odlišných výkladov nejaví

známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Oba výklady možno považovať za

ústavne konformné. Neprichádza preto do úvahy, aby ústavný súd do namietaných záverov

krajského súdu zasiahol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009