Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 308/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

k o n c e p t

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. F., S., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1

v konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.

a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2009

doručená sťažnosť JUDr. J. F., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“) v konaní vedenom Okresným

súdom Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 23. júla 2009.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ na základe

poverenia okresného súdu exekučne vymáhal pohľadávku oprávnenej B., a. s. proti

povinnému Ľ. K. (ďalej len „povinný“) vo výške 311 285 Sk s príslušenstvom. Exekučným

príkazom z 20. februára 2005 sa nariadil predaj polovičného spoluvlastníckeho podielu

k označeným nehnuteľnostiam patriacim vlastnícky povinnému. Ešte pred vykonaním

dražby v termíne určenom dražobnou vyhláškou došlo k tomu, že o kúpu spoluvlastníckeho

podielu prejavil záujem ďalší spoluvlastník J. K., ktorý zložil na účet sťažovateľa cenu

spoluvlastníckeho podielu určenú znaleckým posudkom. V dôsledku tejto skutočnosti

sťažovateľ už dražbu neuskutočnil a 14. februára 2007 požiadal okresný súd o schválenie

nadobudnutia polovičného spoluvlastníckeho podielu povinného ďalším spoluvlastníkom

J. K. Uznesením okresného súdu č. k. -111 zo 16. augusta 2007 bolo

rozhodnuté, že sa neschvaľuje nadobudnutie polovičného spoluvlastníckeho podielu

spoluvlastníkom J. K. Uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka. Keďže proti uzneseniu

podali oprávnené osoby včas odvolanie, podaním odvolania došlo k zrušeniu uznesenia a vo

veci musel opätovne rozhodovať sudca. Uznesením okresného súdu č. k. -169

z 3. novembra 2008 opätovne nebolo schválené nadobudnutie polovičného

spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom J. K. Toto uznesenie vydala sudkyňa okresného

súdu. Podľa názoru okresného súdu sťažovateľ porušil viacero ustanovení Exekučného

poriadku vzťahujúcich sa na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam. Za závažné pochybenie považuje hlavne to, že sťažovateľ nepovažoval

za jednu zo spoluvlastníkov aj J. K. (manželku povinného) a nedoručil jej preto

upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu na

nehnuteľnostiach, exekučný príkaz o predaji spoluvlastníckeho podielu, oznámenie o čase

a mieste oceňovania nehnuteľnosti, znalecký posudok a dražobnú vyhlášku. Pritom J. K. sa

stala spoluvlastníčkou s poukazom na ustanovenie

uplynutím trojročnej lehoty od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu,

ktorým došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi ňou a povinným.

Vzhľadom na túto skutočnosť polovičný spoluvlastnícky podiel patriaci pôvodne do

bezpodielového spoluvlastníctva povinného a J. K. sa transformoval ex lege na ich

podielové spoluvlastníctvo, a to po jednej štvrtine pre každého z nich. Keďže sťažovateľ

ponúkal na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom polovičný spoluvlastnícky podiel

povinného, hoci povinný vlastnil iba štvrtinu, nebolo možné priznať J. K. vlastnícke právo.

Okrem toho postupom sťažovateľa ďalšia spoluvlastníčka J. K. vôbec nedostala možnosť

spoluvlastnícky podiel povinného odkúpiť. Z poučenia uvedeného na konci uznesenia

vyplýva, že odvolanie proti nemu nie je prípustné. Napriek tomu proti uzneseniu okresného

súdu podal sťažovateľ odvolanie. Uznesením krajského súdu sp. zn.

z 28. mája 2009 bolo odvolanie sťažovateľa odmietnuté. Podľa zistenia krajského súdu

sťažovateľ uznesenie okresného súdu prevzal 10. novembra 2008 a odvolanie odovzdal na

poštovú prepravu 3. decembra 2008, teda po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.

Okrem toho sťažovateľa nebolo možné ani považovať za účastníka exekučného konania,

lebo mu zákon priznáva takéto postavenie iba v tej časti konania, ktorá sa týka trov

exekúcie. Nebol preto ani oprávnený na podanie odvolania. Napokon z ustanovenia § 202

ods. 2 vyplýva inter alia, že odvolanie nie je prípustné proti

uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon

neustanovuje inak. Z ustanovenia § 166 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že

nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom. Exekučný poriadok

proti tomuto rozhodnutiu výslovne podanie odvolania nepripúšťa. Znamená to, že odvolanie

bolo treba odmietnuť jednak ako oneskorene podané, ďalej ako podané neoprávnenou

osobou a napokon ako neprípustné.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd tak uznesením vydaným vyššou súdnou

úradníčkou, ako aj uznesením vydaným sudkyňou, ale následne aj krajský súd porušili

ustanovenie § 166 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenie § 374 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku, čím hrubo zasiahli do princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1

. Poukazuje pritom aj na nálezy ústavného súdu sp. zn. , ,

a . Zdôrazňuje, že pri opakovaní v rovnakých podmienkach má

súd dať rovnakú odpoveď a obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom posudzované.

Ochrana legitímneho očakávania je pritom integrálnou súčasťou vlády práva, pretože ak

jeden zo spoluvlastníkov zloží sumu podielu, ktorý sa má vydražiť, považuje sa za vlastníka

momentom zaplatenia tejto sumy ex lege, ako to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 46/2003, keďže ide o prechod vlastníckeho práva na

základe iných skutočností. Aj keď Exekučný poriadok výslovne neustanovuje procesný

postup, je irelevantné rozhodnúť opačne.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd v kontexte svojich právomocí vzniknutý

protiprávny stav zrušil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Okresný súd vydal v konaní dve uznesenia, a to najskôr uznesenie zo 16. augusta

2007, o ktorom rozhodla vyššia súdna úradníčka, a potom uznesenie z 3. novembra 2008,

o ktorom rozhodla sudkyňa. Hoci ústavnému súdu nie je známe, kedy presne bolo

sťažovateľovi doručené uznesenie č. k. -111 zo 16. augusta 2007, muselo sa

tak stať ešte pred dňom 3. novembra 2008, kedy vo veci rozhodovala sudkyňa. Preto

sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu 23. júla 2009, je

oneskorená.

Okrem toho nie je daná ani právomoc ústavného súdu skúmať uznesenie okresného

súdu č. k. -111 zo 16. augusta 2008.

Ako to vyplýva z citovaného právomoc poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky bolo

prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa mal okresný súd prostredníctvom zákonnej sudkyne. Tým

je vylúčená právomoc ústavného súdu.

Uznesenie okresného súdu č. k. -169 z 3. novembra 2008 bolo

sťažovateľovi doručené 10. novembra 2008 (ako to vyplýva z uznesenia krajského súdu). Aj

v tomto prípade preto sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu

23. júla 2009, je oneskorená.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti treba považovať

za podanie niekoho zjavne neoprávneného.

Z listinných dôkazov predložených ústavnému súdu je nepochybné, že v exekučnom

konaní sťažovateľ nebol účastníkom konania, keďže vo veci nejde o uplatňovanie jeho

nároku na trovy konania. Preto je vylúčené, aby v tomto konaní mohli byť porušené

označené práva sťažovateľa.

Okrem toho možno túto časť sťažnosti považovať aj za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom môže sa stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Krajský súd odvolanie sťažovateľa odmietol z viacerých dôvodov, z ktorých každý

sám osebe by postačoval na odmietnutie sťažnosti bez meritórneho skúmania odvolacích

námietok. Išlo o to, že odvolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou

a neprípustné.

Sťažovateľ uvedené závery krajského súdu v ničom nespochybňuje. Netvrdí teda, že

odvolanie podal v zákonnej lehote a neargumentuje ani v tom zmysle, že bol oprávnenou

osobou a že proti uzneseniu okresného súdu bolo odvolanie prípustné. Uvádza iba svoje

námietky týkajúce sa posúdenia merita veci.

Za situácie, keď argumenty krajského súdu sťažovateľ nenapáda a tieto sa ani

z pohľadu ústavného súdu nejavia ako arbitrárne, či zjavne neodôvodnené, ústavný súd

nevidí dôvod na to, aby do záverov krajského súdu zasiahol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009

Lajos Mészáros

predseda senátu

K!

- opíš 2 x

- 1 x zašli sťažovateľovi

- 1 x spis

- vyznač v reg. II. ÚS skončenie odmietnutím pre oneskorenosť, nedostatok právomoci

a podanie zjavne neoprávnenou osobou.