Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 171/09

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti Mgr. A. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. F.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. A. M. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Mgr. A. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 €

(slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. R. F., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 24. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. A. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynuli tieto relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ podal 25. februára 2003 návrh na začatie konania. Okresný súd vydal

platobný rozkaz, ktorý bol doručený sťažovateľovi 6. júna 2003. Po uskutočnení viacerých

procesných úkonov okresného súdu v konaní (vydanie uznesenia o odmietnutí odporu proti

platobnému rozkazu, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 15. marca 2004, a jeho zrušenie,

doručenie odporu sťažovateľovi 24. marca 2006) bol okresný súd jeden rok nečinný, a preto

sťažovateľ podal 7. marca 2007 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Táto sťažnosť bola vybavená listom sp. zn. Spr. 54/2007 z 23. marca 2007, v ktorom

okresný súd odpovedal sťažovateľovi tak, že predmetnú sťažnosť zhodnotil ako dôvodnú.

V tomto vyjadrení okresný súd konštatoval, že v súčasnosti sa vo veci plynulo koná.

Prvé pojednávanie sa konalo 26. novembra 2007, t. j. 4 roky a 9 mesiacov po podaní

žaloby, ďalšie pojednávania nariadené na 6. marec 2008 a 13. jún 2008 boli odročené.

Od podania návrhu na začatie konania do podania sťažnosti na ústavnom súde už uplynulo

viac ako 6 rokov a vec nebola dosiaľ právoplatne skončená.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na neprimeranú dĺžku nečinnosti okresného

súdu, tvrdený nulový podiel sťažovateľa na prieťahoch, neexistenciu skutkovej zložitosti

veci a na vznik nemajetkovej ujmy u sťažovateľa. Sťažovateľ taktiež poukázal

na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania vstúpil 3. novembra 2006 do likvidácie,

čo vzbudzuje dôvodné obavy o reálnu vymožiteľnosť pohľadávky sťažovateľa (žalobcu).

Sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní

sťažnosti v náleze vyslovil, že nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle , prikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal, a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

6 000 € a náhradu trov konania.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. K., listom zo 14. apríla 2009

sp. zn. a právny zástupca sťažovateľa prípisom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 5. mája 2009.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať,

že v konaní došlo k prieťahom v období od júla 2006 do marca 2007, posúdenie zbytočnosti

prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu. V súčasnosti sa vo veci plynulo koná...

Sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie nie je podľa môjho názoru

dôvodné aj s poukazom na to, že na pojednávaní dňa 26. 11. 2007 samotný sťažovateľ

požiadal súd o odročenie pojednávania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody,

na pojednávanie 13. 6. 2008 sa neustanovil sťažovateľ, ani jeho právny zástupca, pričom

svoju neúčasť na pojednávaní ani neospravedlnili.

... Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej

na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu zotrval

na podanej ústavnej sťažnosti a súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného

okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na zaplatenie peňažnej sumy,

pričom posudzovaná vec nevykazuje znaky mimoriadnej skutkovej a právnej náročnosti.

Ústavný súd však zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že dĺžka samotného konania – viac

ako 6 rokov – je aj pri zohľadnení prípadnej skutkovej a právnej náročnosti ústavne

neakceptovateľná.

Pri posudzovaní správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje,

že aj sťažovateľ významne prispel svojím konaním k prieťahom v konaní, keďže sťažnosť

na prieťahy podal až po štyroch rokoch (platí zásada vigilantibus iura) a na pojednávaní

26. novembra 2007 samotný sťažovateľ požiadal okresný súd o odročenie pojednávania

na účel uzavretia mimosúdnej dohody. Na ťarchu sťažovateľa bolo treba ďalej pripísať

skutočnosť, že nebol súčinnostný s okresným súdom, pretože minimálne v jednom prípade

(13. júna 2008) sa nezúčastnil ani sťažovateľ, ani jeho právny zástupca na pojednávaní,

pričom svoju neúčasť neospravedlnili.

Okrem toho sťažovateľ a jeho právny zástupca neprispeli k plynulosti napadnutého

konania ani tým, že súdny poplatok za podaný návrh nezaplatili ihneď, ale až na základe

výzvy okresného súdu 25. apríla 2003. Na uvedené nesúčinnostné správanie sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu v určitom štádiu napadnutého konania ústavný súd nemohol

neprihliadnuť pri úvahe o priznaní finančného zadosťučinenia.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci

opakovane nečinný (napr. obdobie celého roku 2005, od júla 2006 do marca 2007). Úkony

okresného súdu teda v napadnutom konaní minimálne po dobu jedného roka nesmerovali

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Tieto nečinnosti –

nedostatky plynulosti konania by však samy osebe neznamenali porušenie základného práva

sťažovateľa zaručeného v , ale kvalitu porušenia tohto základného práva

nadobudli počas viac ako šesťročnej doterajšej dĺžky konania, čo je z ústavnoprávneho

aspektu neospravedlniteľné. Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Obranu okresného

súdu, podľa ktorého „uvedená situácia bola spôsobená objektívnymi skutočnosťami,

enormnou zaťaženosťou nášho súdu, opakovanou práceneschopnosťou sudcu, ktorému

je vec pridelená“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť,

že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto

právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu okresného

súdu. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,

aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,

a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Z dôvodu, že na základe zistení ústavného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa ,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na výrazný podiel sťažovateľa

na vzniknutých zbytočných prieťahoch v napadnutom konaní, ústavný súd dospel k názoru,

že aj konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Ústavný súd preto neuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia .

Z uvedených podstatných dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 3.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. F.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a

spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby)

a 2-krát po 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej

sume 245,70 €.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľa obsahujúce jeho vyjadrenie ku vhodnosti

ústneho pojednávania doručené ústavnému súdu 13. mája 2009 nevyhodnotil ústavný

súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie vo veci

samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009