Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 257/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., V., zastúpenej advokátom

JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2009

doručená sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Návrhom zo dňa 03. 07. 2000

sa sťažovateľ na... príslušnom súde v Žiline domáhal voči odporcom... zaplatenia sumy

440.869,20,- Sk (14.634,17,- EUR) s prísl... Vec je vedená pod sp. zn.: .

Do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Nakoľko

súd v tejto veci nekonal, žiadosťou zo dňa 13. 11. 2006 podanou na Okresnom súde Žilina

dňa 14. 11. 2006 navrhovateľ žiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Súd však na túto

žiadosť nereagoval.

Navrhovateľ preto sťažnosťou zo dňa 20. 05. 2009 podanou na Okresnom súde

Žilina dňa 21. 05. 2009 namietal vyššie popísanú nečinnosť súdu a žiadal o odstránenie

prieťahov v konaní. Podľa vyjadrenia podpredsedu Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 06.

2009 bola táto sťažnosť navrhovateľa hodnotená ako dôvodná v celom rozsahu...

Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn.

7 C/692/2000 došlo k porušeniu práva sťažovateľa priznaného mu v článku 48 ods. 2

SR a v Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V posudzovanom prípade aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka. V čase

podania tejto ústavnej sťažnosti (uplatnenia ochrany) porušenie označeného základného

práva naďalej trvá.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

podľa a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Žilina vedenom pod sp.

zn.: 7 C/692/2000 porušené bolo.

Ústavný súd zároveň v súlade s priznáva

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3.320,- EUR.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I.

M... trovy právneho zastúpenia vo výške 325,98,- EUR za 2 úkony právnej pomoci podľa

ust. , , a vyhlášky MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka vo veci konania

vedeného pod sp. zn. podala osobne 21. mája 2009 sťažnosť na prieťahy

predsedovi okresného súdu, pričom takúto sťažnosť (v kvalifikovanej podobe) v čase

predchádzajúcom tejto sťažnosti nepodala.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje v prípadoch

podaných sťažností namietajúcich prieťahy v súdnom konaní preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). V tejto súvislosti už viackrát rozhodol

(m. m. , , ), že účelom práva účastníka konania pred

všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto

súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného podľa (resp. práva podľa

dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo

ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53

ods. 2 ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu,

ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa ,

a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľky v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 3 ods. 7 a § 62

a nasl. zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle

len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému

súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho

stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Sťažovateľka doručila kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní (adresovanú

predsedovi okresného súdu) 21. mája 2009. Podpredseda okresného súdu sa k tejto sťažnosti

vyjadril podaním z 22. júna 2009, v ktorom ju uznal za dôvodnú a prisľúbil nápravu.

Za situácie, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 7. augusta 2009, teda po uplynutí

necelých 2 mesiacov od doručenia odpovede vedenia okresného súdu, posúdil ústavný súd

podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba

ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla

mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne , ,

).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť – pokiaľ ide o namietané prieťahy v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. – nie je prípustná, a z toho dôvodu ju odmietol podľa

.

2. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

3. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009