Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 257/09
PDF · 174.12 KB
No categories available
I. ÚS 257/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 257/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., V., zastúpenej advokátom
JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 C/692/2000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2009
doručená sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/692/2000.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Návrhom zo dňa 03. 07. 2000
sa sťažovateľ na... príslušnom súde v Žiline domáhal voči odporcom... zaplatenia sumy
440.869,20,- Sk (14.634,17,- EUR) s prísl... Vec je vedená pod sp. zn.: 7 C/692/2000.
Do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Nakoľko
súd v tejto veci nekonal, žiadosťou zo dňa 13. 11. 2006 podanou na Okresnom súde Žilina
dňa 14. 11. 2006 navrhovateľ žiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Súd však na túto
žiadosť nereagoval.
Navrhovateľ preto sťažnosťou zo dňa 20. 05. 2009 podanou na Okresnom súde
Žilina dňa 21. 05. 2009 namietal vyššie popísanú nečinnosť súdu a žiadal o odstránenie
prieťahov v konaní. Podľa vyjadrenia podpredsedu Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 06.
2009 bola táto sťažnosť navrhovateľa hodnotená ako dôvodná v celom rozsahu...
Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn.
7 C/692/2000 došlo k porušeniu práva sťažovateľa priznaného mu v článku 48 ods. 2
Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V posudzovanom prípade aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka. V čase
podania tejto ústavnej sťažnosti (uplatnenia ochrany) porušenie označeného základného
práva naďalej trvá.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Žilina vedenom pod sp.
zn.: 7 C/692/2000 porušené bolo.
Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3.320,- EUR.
Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I.
M... trovy právneho zastúpenia vo výške 325,98,- EUR za 2 úkony právnej pomoci podľa
ust. § 11 ods. 2, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ
preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka vo veci konania
vedeného pod sp. zn. 7 C/692/2000 podala osobne 21. mája 2009 sťažnosť na prieťahy
predsedovi okresného súdu, pričom takúto sťažnosť (v kvalifikovanej podobe) v čase
predchádzajúcom tejto sťažnosti nepodala.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje v prípadoch
podaných sťažností namietajúcich prieťahy v súdnom konaní preukázanie využitia právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). V tejto súvislosti už viackrát rozhodol
(m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto
súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou
je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo
ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany
takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu,
ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1
ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené
prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného
ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci
prešetriť všetky skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Postup sťažovateľky v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu
považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 3 ods. 7 a § 62
a nasl. zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému
súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho
stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
Sťažovateľka doručila kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní (adresovanú
predsedovi okresného súdu) 21. mája 2009. Podpredseda okresného súdu sa k tejto sťažnosti
vyjadril podaním z 22. júna 2009, v ktorom ju uznal za dôvodnú a prisľúbil nápravu.
Za situácie, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 7. augusta 2009, teda po uplynutí
necelých 2 mesiacov od doručenia odpovede vedenia okresného súdu, posúdil ústavný súd
podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba
ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla
mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti
zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06,
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť – pokiaľ ide o namietané prieťahy v súdnom konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C/692/2000 – nie je prípustná, a z toho dôvodu ju odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
3. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009