Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 334/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Z. spol. s r. o., D. zastúpenej

advokátom Mgr. R. V., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Z. spol. s. r. o., o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., spol. s r. o., D. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokáta Mgr. R. V., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv najvyšším súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , v ktorom preskúmaval jej odvolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. novembra 2007

vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského lesného úradu v Žiline, č. j.

A/2007/00263/BOR z 21. marca 2007 a po preskúmaní rozhodnutie krajského súdu

potvrdil.

Sťažovateľka argumentuje tým, že najvyšší súd „nedal za pravdu sťažovateľovi,

ktorý argumentoval tým, že vada správneho aktu - Originálneho rozhodnutia bola tak

závažná, že žalobca je presvedčený, že Rozhodnutie bolo nulitným právnym aktom, nakoľko

neobsahovalo správne označenie adresáta, ani správnu prvú časť obchodného mena, ani

správnu časť označenia obchodnej formy spoločnosti (skratka spol. s.r.o. neexistuje), a

neobsahovalo ani uvedenie identifikačného čísla právnickej osoby (ICO) a jediný údaj,

ktorý bol správny bola adresa adresáta správneho aktu a to všetko pri existencií 17-tich

subjektov, ktorých názov obsahuje slovo Zenit v rôznych obmenách. Na pojednávaní

sťažovateľ prirovnal označenie adresáta v Originálnom rozhodnutí k situácii, keď by

adresát správneho aktu - fyzická osoba bol identifikovaný iba bydliskom a mal by uvedené

nesprávne meno a aj nesprávne priezvisko a tiež by nebol identifikovaný dátumom

narodenia, kedy by sa v prípade fyzickej osoby podľa sťažovateľa bezpochoby jednalo o

nulitný právny akt.

Takýmto postupom sa Porušovateľ v prípade sťažovateľa odchýlil od reálneho

naplnenie svojej úlohy garanta zákonnosti rozhodnutí v rámci správneho súdnictva,

opomenúc sťažovateľov poukaz na to, že nulita správnych aktov nie je len teoretickoprávna

záležitosť, ale sa aj reálne premietla v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v prípadoch Rs

108/1999 a , v ktorých Najvyšší súd rozhodol, že v prípade rozhodnutia, ktoré

obsahuje označenie neexistujúceho subjektu sa jedná o (neexistujúci) nulitný právny akt a

tiež rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe . Sťažovateľ sa domieva. že

Porušovateľ mal riadne posúdiť predmetný prípad a neuspokojiť sa v plnom rozsahu s

argumentáciou Krajského súdu s odvolaním sa na skutočnosť, že nulita správneho aktu je

len teoreticko-právny pojem, ktorý nemá oporu v správnom poriadku.“.

Sťažovateľka uvádza, že podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti

rozhodnutiu najvyššieho súdu (21. mája 2009), ale tento bol odmietnutý listom

z 9. júna 2009.

Sťažovateľka je toho názoru, že vec patrí do právomoci ústavného súdu. Domnieva

sa, že výklad a aplikácia zákonov najvyšším súdom v predmetnom prípade popreli účel

a význam noriem správneho práva, ktoré požadujú na platnosť individuálneho správneho

aktu (správne rozhodnutie) určité náležitosti, ktoré však relevantne správne rozhodnutie

neobsahovalo.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Z. spol. s r.o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

01.04.2009 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť spoločnosti Z., spol. s r.o.

trovy právneho zastúpenia vo výške 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur sedemdesiat

centov) na účet advokáta do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 1. apríla 2009 došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

Skôr, než môže ústavný súd pristúpiť k prerokovaniu sťažnosti a rozhodnúť vo veci

samej, musí preskúmať, či sú splnené všetky formálne podmienky ustanovené pre sťažnosť

podľa .

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Z obsahu spisu vyplýva, že 9. júna 2009 bol právnemu zástupcovi sťažovateľky

doručený prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorým odložila podnet

sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 1. apríla

2009.

Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažovateľka považuje podanie podnetu

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na

podanie mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany, ktorý zákon na ochranu jej

základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý bola povinná vyčerpať v zmysle § 53

ods. 1 predtým, ako podala sťažnosť ústavnému súdu.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e a

nasl. . Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný

prostriedok, využitie ktorého ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu

prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľky, ktoré by bolo možné

zahrnúť pod , prípadne právo podľa dohovoru.

Ústavný súd poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj

právny názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi

( až ) nemožno z hľadiska považovať za účinný

a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) prípustnosti

sťažnosti podanej ústavnému súdu podľa tohto článku , a na takýto podnet nemožno

preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu prihliadať

(mutatis mutandis , a iné).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických osôb

alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j.

osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , ).

Z toho zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku

začala v okolnostiach daného prípadu plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti, k čomu

podľa zistenia ústavného súdu muselo dôjsť pred podaním podnetu, t. j. pred 21. májom

2009, a nie doručením jej odpovede generálnej prokuratúry z 9. júna 2009. Keďže

sťažovateľka doručila ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku najvyššieho

súdu 10. augusta 2009 (na poštovú prepravu bola podaná 7. augusta 2009), stalo sa tak

zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v . Vzhľadom na to

ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Ústavný súd sa preto meritórnym preskúmaním opodstatnenosti námietok

sťažovateľky uvedených v sťažnosti už nezaoberal a vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

nerozhodoval ani o jej ďalších procesných návrhoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie

vo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2009