Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 313/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. H., K., zastúpeného JUDr. J. Ch., B., pre namietané

porušenie jeho základných práv a slobôd zaručených čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 24 ods. 1, čl. 46

ods. 2 a 3 a v spojení s , ,

, 2 a 4 a rozsudkom Okresného súdu

Košice II sp. zn. z 29. januára 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo 16. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2009

doručená sťažnosť Mgr. M. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základných práv a slobôd zaručených čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 24 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) v spojení s , ,

, 2 a 4 a rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 29. januára 2008 a rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. apríla 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Okresný súd Košice II zamietol moju žalobu o nulitu krstu a zrušenie Členstva

v cirkvi a porušil moje osobnostné občianske a základné ústavné práva a slobody, porušil

moje právo na súdnu ochranu. Zamietnutím mojej žaloby súd prvého stupňa neprípustné

podriadil právny poriadok Slovenskej republiky pod cirkevné (kanonické) právo.

Ústavnou sťažnosťou namietam nesprávnu a neprípustnú aplikáciu cirkevného práva

súdmi prvého a druhého stupňa v konaní a rozhodovaní pred nimi. „Súdy v Slovenskej

republike pôsobia na základe a zákonov, čiže na základe

právneho poriadku Slovenskej republiky a sú teda povinné rozhodovať na základe aplikácie

noriem tohto právneho priadku alebo noriem, ktorých aplikáciu tento poriadok zvlášť

umožňuje.“ (Judikát 12/2001, , str. 4)

O uvedenom judikáte Ústavného súdu SR sudcovia obidvoch všeobecných súdov

vedeli, pretože je založený v súdnom spise a boli povinní ho rešpektovať v rozhodovaní

vo veci.

„Cirkevné orgány nie sú orgánmi verejnej moci a vo svojich rozhodnutiach aplikujú

aj iné normy, okrem právneho poriadku Slovenskej republiky.“ (Judikát 12/2001,

str. 4)

Základom mojej žaloby je skutok kresťanského krstu, ktorý mal za následok vznik

členstva v kresťanskej cirkvi, ktoré trvá. Kresťanským krstom, ktorý je kresťanským

cirkevným úkonom, bolo porušené moje základné ústavné právo byť bez náboženského

vyznania, ( SR)

Kresťanským krstom bolo porušené moje osobnostné občianske právo prejavu

slobodnej vôle, ktoré bolo porušené tým, že ako dieťa som nemohol prejaviť nesúhlas

s kresťanským krstom, (. ods. 1 SR.)

V konaní pred prvostupňovým súdom bola porušená nestrannosť súdu sudkyňou

prvostupňového súdu jej vedením pojednávania a obsahom dokazovania o skutočnostiach

nesúvisiacich s predmetom žaloby.

O porušení nestrannosti súdu svedčí dvojnásobné zastavenie konania vo veci

s odôvodnením nedostatku právomoci súdu. Aj zamietnutie žaloby prvostupňový súd

odôvodnil tým, že predmet žaloby a jej riešenie náleží do pôsobnosti cirkvi. Zamietnutie

žaloby je porušením môjho základného ústavného práva ( SR) na súdnu

ochranu a spravodlivý súdny proces.

Sudkyňa prvostupňového súdu porušila svoju ústavnú povinnosť (čl. 144 ods. 1

SR) o viazanosti sudcu pri rozhodovaní rešpektovať

a túto ústavnú povinnosť porušila aplikáciou cirkevného (kánonického) práva

na rozhodnutie tejto právnej veci...

Všeobecné súdy, Okresný súd Košice II rozsudkom o zamietnutí žaloby o Návrhu

na nulitu krstu a zrušenie členstva v cirkvi a Krajský súd v Košiciach potvrdením rozsudku

súdu prvého stupňa odmietli moje základné ústavné právo na súdnu ochranu porušením

a 2 SR. Nadradenie cirkevného (kanonického) práva nad právny

poriadok Slovenskej republiky malo za následok neprípustnú ignoranciu mojich základných

ústavných práv a slobôd sudkyňou súdu prvého stupňa.

Podľa článku 48 ods. 2 došlo k porušeniu základných práv a slobôd tým, že neboli

vypočutí štatutári žalovaných cirkví, ktoré som navrhoval, nemohol som byť prítomný

na neverejnom zasadnutí senátu odvolacieho súdu a najmä preto, že konanie a dokazovanie

na súde prvého stupňa sa v značnej miere odklonilo od predmetu a obsahu žaloby.

Od začiatku konania na pojednávaniach boli vždy prítomní iba právni zástupcovia

žalovaných cirkví, bez zástupcov cirkvi a cirkevní duchovní boli iba vypočutí ako svedkovia.

Tak, ako v konaní na súde nemohli plnohodnotne nahradiť právni zástupcovia

samotných cirkevných duchovných, tak duchovní (kňazi) nemohli nahradiť účasť

na pojednávaní a výpovede štatutárov svojich cirkví...»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd „vyslovil, že:

- právoplatným rozhodnutím obidvoch všeobecných súdov boli porušené moje

základné práva a slobody,

- aby zrušil tieto rozhodnutia,

- vrátil vec na ďalšie konanie,

- zakázal pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd

- a prikázal, aby ten, kto porušil práva a slobody podľa ods. 1 obnovil stav pred

porušením.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ namieta rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol jeho žalobu

o „nulitu krstu a zrušenie členstva v cirkvi“. Namietol najmä nedostatok nestrannosti

sudkyne pri vedení pojednávania, ako aj obsah dokazovania skutočností nesúvisiacich

s predmetom žaloby.

Ústavný súd sa najprv zaoberal časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti rozhodnutiu

okresného súdu, kde sťažovateľ namieta rozsudok sp. zn. z 29. januára 2008.

Z textu vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

na porušenie základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

().

Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená

právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených

námietkach porušenia jeho základných práv rozsudkom sp. zn. z 29. januára

2008, pretože ochrany jeho práv, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ mohol domáhať

aj podaním odvolania proti nemu, o ktorom rozhodoval krajský súd v konaní sp. zn.

dňa 16. apríla 2009.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti, ktorá smerovala proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 29. januára 2008, odmietol z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

2. Ústavný súd podľa ustanovenia preskúmal časť

sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 16. apríla

2009.

Sťažovateľ krajskému súdu vyčítal najmä to, že potvrdením rozsudku prvého stupňa

„... odmietli moje základné ústavné právo na súdnu ochranu porušením čl. 46 ods. 1 a 2

SR. Nadradenie cirkevného (kanonického) práva nad právny poriadok Slovenskej

republiky malo za následok neprípustnú ignoranciu mojich základných ústavných práv

a slobôd sudkyňou súdu prvého stupňa“, neboli vypočutí štatutárni zástupcovia cirkví,

ktorých sťažovateľ navrhoval vypočuť, a nemohol byť prítomný na neverejnom zasadnutí

odvolacieho senátu, a najmä to, že konanie a dokazovanie na súde prvého stupňa

sa v značnej miere odklonilo od predmetu a obsahu žaloby.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže

preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody ().

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd poskytol právny výklad, ktorý nedostatky

nevykazuje. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu okrem iného vyplýva:

«Súd akt krstu posudzoval ako úkon, ktorý žalovaný v 2. rade vykonal na žalobcovi

na základe slobodnej, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôle rodičov žalobcu

(táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedkyne matky žalobcu), ktorí boli oprávnení

prejaviť svoju vôľu a v tomto rozhodnutí zastupovať žalobcu. Na základe vykonaného krstu

vznikol medzi žalobcom a žalovaným 2. rade vzťah. Krst bol vykonaný podľa vnútorných

predpisov a zvyklostí žalovaného v 2. rade. Krst bol vykonaný platne a súd nemôže vysloviť

jeho „nulitu“ resp. absolútnu neplatnosť, keď nebol v konaní preukázaný žiaden dôvod,

prečo by mal byť neplatný (nedostatok náležitosti: subjektu, vôle, prejavu, pomeru vôle

a prejavu, predmetu a obsahu)...

Odvolací súd vec prejednal na neverejnom zasadnutí v zmysle ust. § 214 ods. 2

bez nariadenia pojednávania s tým, že rozhodnutie bolo verejne vyhlásené dňa

16. 4. 2009 o 9.15 hod., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

Výveska bola oznámená 6. 4. 2009 a zvesená 16. 4. 2009.

Odvolací súd vec prejednal ako bolo vyššie uvedené na neverejnom zasadnutí a zistil,

že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, správne vykonal dokazovanie, ktoré dôkazy

hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a došiel k správnemu právnemu záveru.

Odvolací súd jednoznačne poukazuje na závery súdu prvého stupňa, ku ktorým je potrebné

predovšetkým uviesť to, že zo strany odvolacieho súdu podľa upraveného žalobného návrhu,

ktorý súd pripustil na pojednávaní dňa 29. 1. 2008 je určením neplatnosti krstu a zrušenie

členstva v cirkvi. Súd prvého stupňa správne posúdil, že nie sú dané dôvody neplatnosti

krstu a že zrušenie členstva v cirkvi je v kompetencii orgánov ako vnútorná záležitosť.

Z upraveného žalobného návrhu je zrejmé, že sa žalobca nedomáha ochrany

základného práva na zmenu náboženského presvedčenia, ako to vyplýva z článku 24

a Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Zmena náboženského presvedčenia je totiž výlučne na vôli fyzickej osoby a nemôže

byť nahradená kompetenciou súdu alebo cirkevného orgánu. Niet totiž právnej normy, ktorá

by upravovala právny vzťah na vyriešenie právneho základu žaloby.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí okrem iného uviedol aj skutočnosť, že mohlo by

dôjsť k zmene evidenčného stavu žalobcu ako člena pravoslávnej cirkvi, ak podá žiadosť

o zrušenie členstva na príslušnú farnosť, kde farár v krste knihy, v kolónke Poznámky

uvedie dátum, kedy k zrušeniu došlo a kedy sa členstvo zrušuje.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok

o zamietnutí žaloby, ako aj o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu k žalovanému

v 1. rade zamietnuť podľa “

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup krajského súdu pri

odôvodňovaní právneho záveru výroku rozsudku sp. zn. zo 16. apríla 2009

nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

To, že sa oba súdy nestotožnili s názorom sťažovateľa, neznamená, že by ich závery

odporovali a 2 .

Iné vady konania, okrem vyhodnotenia skutku, sťažovateľ nenamieta.

Pokiaľ ide o námietku, že krajský súd konal na neverejnom zasadnutí senátu, takýto

postup mu umožňuje ustanovenie ,

čo aj náležite zdôvodnil.

Podľa ustanovenia ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovateľ žiadal vysloviť aj porušenie svojich základných práv zaručených čl. 19

ods. 1 a 2, a v spojení s , ,

ods. 1, 2 a 4 a bez toho, aby svoje námietky bližšie zdôvodnil.

Bolo teda bez ďalšieho právneho významu tieto námietky preskúmavať bez spojenia s ich

adekvátnym odôvodnením.

Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu nevykazuje

nedostatky, ktoré by súviseli s porušením základných práv a slobôd sťažovateľa, a preto

v tejto časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009