Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 315/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 30

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a podľa a 2 a

Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 20. júna 2007 a postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 30. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra

2009 doručená sťažnosť Mgr. O. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 10

ods. 1, 2 a 3 a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa

a 2 a (ďalej len „“) postupom

a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. júna 2007 a postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 30. apríla 2009.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. o neplatnosť zmluvy a vydanie veci požiadal o oslobodenie

od súdnych poplatkov. Uznesením z 20. júna 2007 mu súd prvého stupňa nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ v zákonnej lehote

odvolal. Odvolací súd rozhodol v opravnom konaní tak, že potvrdil napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa. Sťažovateľ k svojej sťažnosti doložil kópiu rozhodnutia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 2009/07614/JJ/3 z 13. júla 2009, na základe ktorého

je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa

mu dávka v hmotnej núdzi.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

«Dňa 30. apríla 2009 porušovateľ v 1. rade vydal uznesenie, že navrhovateľ vo veci

sp. zn. , vedenej na Okresnom súde Bratislava I o neplatnosť zmluvy a vydanie

veci, Mgr. O. F., B. (ďalej len sťažovateľ), nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych

poplatkov, z dôvodu, ako uvádza v odseku 1 na strane 1 uznesenia, že len jediným

originálnym potvrdením, ktorým bolo súdne tlačivo potvrdené príslušným správnym

orgánom, podaným dňa 15. 5. 2006, doložil popri viacerých predchádzajúcich fotokópiách

jeho sociálnu odkázanosť, a preto súd údajne skúmal jeho zárobkové a majetkové pomery,

ktoré sa mali odlišovať od tých, uvedených na tlačive.

V odseku 1 posledná veta na strane 1 súd uvádza, že žalovaný zakúpil podľa

vlastného vyjadrenia dvojitú unimobunku, hoci tvrdí, že nevlastní majetok väčšej hodnoty.

Podľa odseku 2 na strane 2 uznesenia odvolací súd údajne vykonal dokazovanie

a na základe oboznámenia sa s výpisom z obchodného a živnostenského registra rozhodol

vec bez pojednávania podľa , lebo odvolanie sťažovateľa bolo

nedôvodné, hoci súd zobral na vedomie v poslednej vete odseku 6 uznesenia, že podľa

potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov, sťažovateľ je nezamestnaný,

nemá žiaden príjem, nevlastní majetok väčšej hodnoty.

Odvolací súd v odseku 6 na strane 2 údajne nahliadnutím do živnostenského

a obchodného registra zistil, že „navrhovateľ ako člen predstavenstva V., spoločník

a konateľ spoločnosti O. F. s. r. o. a ako podnikateľ L. musí dosahovať určité príjmy“,

čím súd vôbec nepreukázal, že sťažovateľ dosahuje nejaké príjmy, keď ďalej v poslednej

vete odseku 6 na strane 2 uznesenia súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal aké príjmy

dosahuje.

Sťažovateľ na potvrdenom tlačive požadovaným spôsobom, ktorý akceptuje každý

súd v Slovenskej republike, ktorý pre tieto účely drží tlačivá, preukázal, že žiadne príjmy

podľa o životnom minime v znení neskorších predpisov nemá a

preto je v zmysle zákona o hmotnej núdzi odkázaným, aj keby bol vlastníkom veci.

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia

základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa zákona

č. o životnom minime v znení neskorších predpisov takto:

a) príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní poistného

na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti,

preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

b) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd,

náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a z poistenia zodpovednosti

za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,

c) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku

na stravné ustanovené zákonom o cestovných náhradách,

d) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom

o cestovných náhradách,

e) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane.

Porušovatelia žiadne také príjmy podľa uvedeného zákona na strane sťažovateľa

nezistili a tým nemali právny dôvod odmietnuť jeho žalobný návrh pre údajné zápisy

v registroch.»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo Mgr. O. F., upravené v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1), čl. 10(1),

(2), (3) a (1) Listiny základných práv a slobôd, a v (1) a (2) a (1)

Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave

porušené bolo.

2. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 20. júna

2007 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30. apríla 2009 zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu Bratislava I a Krajskému súdu v Bratislave zakazuje pokračovať

v porušovaní základného práva a slobody upraveného v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1),

čl. 10(1), (2), (3) a čl.30(1) Listiny základných práv a slobôd a v čl. 20(1) a (2) a čl. 46(1)

.

4. Mgr. O. F. priznáva finančné zadosťučinenie 150.000,- € (stopäťdesiattisíc euro),

ktoré je Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Mgr. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd

Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľa

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu podľa uvedenej výšky.“

Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd z dôvodu jeho sociálnej odkázanosti ustanovil

advokáta a uhradil mu trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že všeobecné súdy nezákonne rozhodli

o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) a o životnom minime a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol spôsobilý na oslobodenie

od poplatkov. Ústavný súd teda posudzoval ústavnosť postupu všeobecných súdov

pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky

(v konaní o neplatnosť zmluvy a vydanie veci).

1. Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom a rozhodnutím

okresného súdu sp. zn. konštatuje, že nemá právomoc na rozhodnutie o tejto

časti jeho sťažnosti.

Článok 127 ods. 1 zakotvuje zásadu subsidiarity, podľa ktorej je ústavný súd

oprávnený rozhodovať o ochrane základných práv a slobôd, iba ak o ich ochrane

nerozhoduje iný súd. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochranu ústavnosti môže

poskytnúť aj iný orgán verejnej moci v systéme všeobecného súdnictva – nadriadený súd.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje

až v prípade zlyhania ostatných súdov.

Vo veci ochrany svojich práv v súvislosti s nepriznaním oslobodenia od súdnych

poplatkov v konaní vedenom pod sp. zn. mohol sťažovateľ využiť opravný

prostriedok.

Právomoc všeobecných súdov poskytnúť v tomto smere ochranu sťažovateľovmu

právu na spravodlivé súdne konanie na základe opravných prostriedkov, ktoré vyplýva

priamo z ustanovenia a nasl. a , vylučuje s ohľadom na znenie

právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnosti smerujúcej

priamo proti procesnému postupu a rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvého stupňa

(napr. , ).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie

sťažovateľom označených základných práv rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

v prvom rade skúmal jej opodstatnenosť, t. j. či uvedeným rozhodnutím

mohlo dôjsť k porušeniu jeho základných práv.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu a dôvody, pre ktoré tento potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa. V odôvodnení uznesenia krajského súdu je uvedené:

„Odvolací súd preskúmal vec podľa , doplnil dokazovanie

oboznámením sa s obsahom výpisu zo živnostenského registra zo dňa 28. 4. 2009 a výpisov

z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28. 4. 2009,

následne vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania [§ 214 ods. 2 písm. c)

], pretože odvolanie bolo podané proti uzneseniu a zistil, že odvolanie navrhovateľa

nie je dôvodné.

Podľa prvá veta na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom

alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú

a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.

O oslobodenie od súdnych poplatkov musí účastník požiadať. Pre posúdenie

dôvodnosti priznania sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery

účastníkov, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že predmetom konanie je po tom, čo bolo

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo podanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy

odmietnuté, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. , potvrdené vydanie

vecí a návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca je podľa Potvrdenia

o osobných, majetkových a zárobkových pomerov nezamestnaný, nemá žiaden príjem,

nevlastní majetok väčšej hodnoty.

Odvolací súd po doplnení dokazovania oboznámením sa z výpisov zo živnostenského

ako aj obchodných registrov zistil, že navrhovateľ ako predseda predstavenstva

(V., so sídlom v B.), spoločník, konateľ spoločnosti (O. F., s. r. o., sídlo B.), podnikateľ

(obchodná spoločnosť – Mgr. O. F. – Z. miesto podnikania B.), musí dosahovať určité

príjmy. Navrhovateľ ale nepredložil žiadne potvrdenie o akýchkoľvek príjmoch

dosahovaných z podnikateľských činností (t. z. nepredložil daňové priznania, dokonca svoju

podnikateľskú činnosť i v potvrdení o majetkových a zárobkových pomeroch zatajil

(uvedené je na jeho úkor) a bez preukázania týchto skutočností potom nie je možné priznať

oslobodenie od súdneho poplatku.

Prvostupňový súd preto správne rozhodol, že u navrhovateľa nie sú podmienky

na oslobodenie od súdnych poplatkov a odvolací súd podľa uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, keď nadovšetko navrhovateľ vo svojom odvolaní

v zmysle neoznačil žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvého stupňa.“

Ústavný súd konštatuje, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych

veciach samo osebe nie je rozporné s právom na spravodlivé konanie ani s ochranou

vlastníckeho práva. Všeobecný súd pri rozhodovaní o tejto otázke musí prihliadať

na rovnováhu medzi poskytovaním materiálnej ochrany právam a oprávneným záujmom

účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred

neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva podať návrh na začatie konania jeho

spoplatnením.

Legálnym prostriedkom na zabezpečenie rovnováhy uvedených záujmov je zákonná

možnosť priznať účastníkovi súdneho konania na návrh celkom alebo sčasti oslobodenie

od súdnych poplatkov podľa , ak to jeho pomery odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 30. apríla 2009 dospel ústavný súd k záveru, že zo záverov krajského súdu nevyplýva

jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu v danej veci je dostatočne

zdôvodnené. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd

dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné odvolanie sťažovateľa

považovať za neodôvodnené a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Závery

krajského súdu v uvedenom rozhodnutí nemožno podľa názoru ústavného súdu kvalifikovať

ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označenými

základnými právami.

Namietanie porušenia označených základných práv postupom krajského súdu

v posudzovanej veci kvalifikuje ústavný súd ako zjavne neopodstatnené. Sťažovateľovi

nebolo vyhovené z dôvodu, že nepodal kvalifikovaný (t. j. právne relevantnými písomnými

dokladmi podložený) návrh na odpustenie súdnych poplatkov, a tiež z dôvodu jeho

podnikateľskej činnosti, ktorú zistil krajský súd doplnením dokazovania, pričom ani

v prípade svojej podnikateľskej činnosti sťažovateľ nepreukázal skutočnosti, ktoré by súdu

umožňovali v čase jeho rozhodovania priznať mu oslobodenie od súdneho poplatku.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Ústavný súd je toho názoru, že v tomto prípade rozhodol krajský súd ústavne

konformným spôsobom a sťažnosť sťažovateľa posúdil ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom stratilo opodstatnenie, preto sa ňou

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009