Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 315/09
PDF · 218.46 KB
No categories available
III. ÚS 315/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 30
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 20 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
11 C 28/2006 z 20. júna 2007 a postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 9 Co 80/2009 z 30. apríla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra
2009 doručená sťažnosť Mgr. O. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 10
ods. 1, 2 a 3 a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa
čl. 20 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 28/2006
z 20. júna 2007 a postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 9 Co 80/2009 z 30. apríla 2009.
Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ v konaní vedenom na okresnom súde pod
sp. zn. 11 C 28/2006 o neplatnosť zmluvy a vydanie veci požiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Uznesením z 20. júna 2007 mu súd prvého stupňa nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ v zákonnej lehote
odvolal. Odvolací súd rozhodol v opravnom konaní tak, že potvrdil napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa. Sťažovateľ k svojej sťažnosti doložil kópiu rozhodnutia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 2009/07614/JJ/3 z 13. júla 2009, na základe ktorého
je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa
mu dávka v hmotnej núdzi.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:
«Dňa 30. apríla 2009 porušovateľ v 1. rade vydal uznesenie, že navrhovateľ vo veci
sp. zn. 11 C 28/06, vedenej na Okresnom súde Bratislava I o neplatnosť zmluvy a vydanie
veci, Mgr. O. F., B. (ďalej len sťažovateľ), nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov, z dôvodu, ako uvádza v odseku 1 na strane 1 uznesenia, že len jediným
originálnym potvrdením, ktorým bolo súdne tlačivo potvrdené príslušným správnym
orgánom, podaným dňa 15. 5. 2006, doložil popri viacerých predchádzajúcich fotokópiách
jeho sociálnu odkázanosť, a preto súd údajne skúmal jeho zárobkové a majetkové pomery,
ktoré sa mali odlišovať od tých, uvedených na tlačive.
V odseku 1 posledná veta na strane 1 súd uvádza, že žalovaný zakúpil podľa
vlastného vyjadrenia dvojitú unimobunku, hoci tvrdí, že nevlastní majetok väčšej hodnoty.
Podľa odseku 2 na strane 2 uznesenia odvolací súd údajne vykonal dokazovanie
a na základe oboznámenia sa s výpisom z obchodného a živnostenského registra rozhodol
vec bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p., lebo odvolanie sťažovateľa bolo
nedôvodné, hoci súd zobral na vedomie v poslednej vete odseku 6 uznesenia, že podľa
potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov, sťažovateľ je nezamestnaný,
nemá žiaden príjem, nevlastní majetok väčšej hodnoty.
Odvolací súd v odseku 6 na strane 2 údajne nahliadnutím do živnostenského
a obchodného registra zistil, že „navrhovateľ ako člen predstavenstva V., spoločník
a konateľ spoločnosti O. F. s. r. o. a ako podnikateľ L. musí dosahovať určité príjmy“,
čím súd vôbec nepreukázal, že sťažovateľ dosahuje nejaké príjmy, keď ďalej v poslednej
vete odseku 6 na strane 2 uznesenia súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal aké príjmy
dosahuje.
Sťažovateľ na potvrdenom tlačive požadovaným spôsobom, ktorý akceptuje každý
súd v Slovenskej republike, ktorý pre tieto účely drží tlačivá, preukázal, že žiadne príjmy
podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov nemá a
preto je v zmysle zákona o hmotnej núdzi odkázaným, aj keby bol vlastníkom veci.
Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia
základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa zákona
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov takto:
a) príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní poistného
na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,
b) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd,
náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a z poistenia zodpovednosti
za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
c) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku
na stravné ustanovené zákonom o cestovných náhradách,
d) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom
o cestovných náhradách,
e) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane.
Porušovatelia žiadne také príjmy podľa uvedeného zákona na strane sťažovateľa
nezistili a tým nemali právny dôvod odmietnuť jeho žalobný návrh pre údajné zápisy
v registroch.»
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo Mgr. O. F., upravené v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1), čl. 10(1),
(2), (3) a čl. 30(1) Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 20(1) a (2) a čl. 46(1) Ústavy
Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave
porušené bolo.
2. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 28/2006 zo dňa 20. júna
2007 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 80/2009 zo dňa 30. apríla 2009 zrušuje
a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Okresnému súdu Bratislava I a Krajskému súdu v Bratislave zakazuje pokračovať
v porušovaní základného práva a slobody upraveného v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1),
čl. 10(1), (2), (3) a čl.30(1) Listiny základných práv a slobôd a v čl. 20(1) a (2) a čl. 46(1)
4. Mgr. O. F. priznáva finančné zadosťučinenie 150.000,- € (stopäťdesiattisíc euro),
ktoré je Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Mgr. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd
Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľa
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu podľa uvedenej výšky.“
Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd z dôvodu jeho sociálnej odkázanosti ustanovil
advokáta a uhradil mu trovy konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo
osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že všeobecné súdy nezákonne rozhodli
o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol spôsobilý na oslobodenie
od poplatkov. Ústavný súd teda posudzoval ústavnosť postupu všeobecných súdov
pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky
(v konaní o neplatnosť zmluvy a vydanie veci).
1. Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom a rozhodnutím
okresného súdu sp. zn. 11 C 28/2006 konštatuje, že nemá právomoc na rozhodnutie o tejto
časti jeho sťažnosti.
Článok 127 ods. 1 ústavy zakotvuje zásadu subsidiarity, podľa ktorej je ústavný súd
oprávnený rozhodovať o ochrane základných práv a slobôd, iba ak o ich ochrane
nerozhoduje iný súd. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochranu ústavnosti môže
poskytnúť aj iný orgán verejnej moci v systéme všeobecného súdnictva – nadriadený súd.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje
až v prípade zlyhania ostatných súdov.
Vo veci ochrany svojich práv v súvislosti s nepriznaním oslobodenia od súdnych
poplatkov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/2006 mohol sťažovateľ využiť opravný
prostriedok.
Právomoc všeobecných súdov poskytnúť v tomto smere ochranu sťažovateľovmu
právu na spravodlivé súdne konanie na základe opravných prostriedkov, ktoré vyplýva
priamo z ustanovenia § 201 a nasl. a § 237 písm. f) OSP, vylučuje s ohľadom na znenie
čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnosti smerujúcej
priamo proti procesnému postupu a rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvého stupňa
(napr. II. ÚS 409/08, III. ÚS 67/09).
Ústavný súd z uvedeného dôvodu sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie
sťažovateľom označených základných práv rozhodnutím krajského súdu sp. zn.
9 Co 80/2009 v prvom rade skúmal jej opodstatnenosť, t. j. či uvedeným rozhodnutím
mohlo dôjsť k porušeniu jeho základných práv.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 344/06,
Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu a dôvody, pre ktoré tento potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa. V odôvodnení uznesenia krajského súdu je uvedené:
„Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., doplnil dokazovanie
oboznámením sa s obsahom výpisu zo živnostenského registra zo dňa 28. 4. 2009 a výpisov
z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28. 4. 2009,
následne vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania [§ 214 ods. 2 písm. c)
O. s. p.], pretože odvolanie bolo podané proti uzneseniu a zistil, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.
Podľa § 138 ods. 1 prvá veta O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú
a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.
O oslobodenie od súdnych poplatkov musí účastník požiadať. Pre posúdenie
dôvodnosti priznania sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery
účastníkov, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že predmetom konanie je po tom, čo bolo
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo podanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy
odmietnuté, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 3 Co 246/06, 3 Co 247/06 potvrdené vydanie
vecí a návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca je podľa Potvrdenia
o osobných, majetkových a zárobkových pomerov nezamestnaný, nemá žiaden príjem,
nevlastní majetok väčšej hodnoty.
Odvolací súd po doplnení dokazovania oboznámením sa z výpisov zo živnostenského
ako aj obchodných registrov zistil, že navrhovateľ ako predseda predstavenstva
(V., so sídlom v B.), spoločník, konateľ spoločnosti (O. F., s. r. o., sídlo B.), podnikateľ
(obchodná spoločnosť – Mgr. O. F. – Z. miesto podnikania B.), musí dosahovať určité
príjmy. Navrhovateľ ale nepredložil žiadne potvrdenie o akýchkoľvek príjmoch
dosahovaných z podnikateľských činností (t. z. nepredložil daňové priznania, dokonca svoju
podnikateľskú činnosť i v potvrdení o majetkových a zárobkových pomeroch zatajil
(uvedené je na jeho úkor) a bez preukázania týchto skutočností potom nie je možné priznať
oslobodenie od súdneho poplatku.
Prvostupňový súd preto správne rozhodol, že u navrhovateľa nie sú podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov a odvolací súd podľa § 219 O. s. p. uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, keď nadovšetko navrhovateľ vo svojom odvolaní
v zmysle § 205a ods. 1 O. s. p. neoznačil žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa.“
Ústavný súd konštatuje, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach samo osebe nie je rozporné s právom na spravodlivé konanie ani s ochranou
vlastníckeho práva. Všeobecný súd pri rozhodovaní o tejto otázke musí prihliadať
na rovnováhu medzi poskytovaním materiálnej ochrany právam a oprávneným záujmom
účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred
neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva podať návrh na začatie konania jeho
spoplatnením.
Legálnym prostriedkom na zabezpečenie rovnováhy uvedených záujmov je zákonná
možnosť priznať účastníkovi súdneho konania na návrh celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP, ak to jeho pomery odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia
ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,
ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť
teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu sp. zn. 9 Co 80/09
z 30. apríla 2009 dospel ústavný súd k záveru, že zo záverov krajského súdu nevyplýva
jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.
Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu v danej veci je dostatočne
zdôvodnené. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd
dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné odvolanie sťažovateľa
považovať za neodôvodnené a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Závery
krajského súdu v uvedenom rozhodnutí nemožno podľa názoru ústavného súdu kvalifikovať
ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označenými
základnými právami.
Namietanie porušenia označených základných práv postupom krajského súdu
v posudzovanej veci kvalifikuje ústavný súd ako zjavne neopodstatnené. Sťažovateľovi
nebolo vyhovené z dôvodu, že nepodal kvalifikovaný (t. j. právne relevantnými písomnými
dokladmi podložený) návrh na odpustenie súdnych poplatkov, a tiež z dôvodu jeho
podnikateľskej činnosti, ktorú zistil krajský súd doplnením dokazovania, pričom ani
v prípade svojej podnikateľskej činnosti sťažovateľ nepreukázal skutočnosti, ktoré by súdu
umožňovali v čase jeho rozhodovania priznať mu oslobodenie od súdneho poplatku.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
Ústavný súd je toho názoru, že v tomto prípade rozhodol krajský súd ústavne
konformným spôsobom a sťažnosť sťažovateľa posúdil ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom stratilo opodstatnenie, preto sa ňou
ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009