Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 303/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. Z., nar. ..., toho času vo väzbe, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2009 doručená sťažnosť R. Z. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa v tom,

že krajský súd pri rozhodovaní o jeho žiadosti „o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody nedodržal zákonom () stanovenú lehotu 60 dní od

doručenia návrhu“.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 3. marca 2009 požiadal Okresný súd Prešov

(ďalej len „okresný súd“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý

určil termín verejného pojednávania na 26. marec 2009. Pojednávanie bolo však odročené

na neurčito z dôvodu „žiadosti prokurátora o pribranie znalca z odboru psychológie“ .

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 17. júna 2009 a okresný súd o jeho žiadosti

rozhodol tak, že sťažovateľa prepustil na slobodu. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené

23. júna 2009. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa „odvolal prokurátor“.

Dňa 27. augusta 2009 sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa „ustanovenia “.

Sťažovateľ v sťažnosti (požiadal i o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom) ďalej podrobne poukazuje na to, že postup „krajského súdu nesmeruje

k odstráneniu mojej právnej neistoty“.

V závere sťažnosti na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd takto rozhodol takto:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom krajského súdu v Prešove vo veci pod sp. zn. 2 PP

51/09 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Prešove sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie 3 000 €, ktoré mu je

povinný vyplatiť Krajský súd v Prešove do 2 mesiacov“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa prvej vety súdy rozhodujú o občianskoprávnych

a trestných veciach.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Krajský súd

v predmetnom konaní rozhodol o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej

len „okresný prokurátor“), ktorú podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 17. júna 2009, ktorým podmienečne prepustil sťažovateľa z výkonu trestu odňatia

slobody.

Ústavný súd zo zberného spisu krajského súdu a jeho vyjadrenia zistil, že okresný

súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody 17. júna 2009 na verejnom zasadnutí za jeho účasti. Proti tomuto rozhodnutiu podal

v zákonom ustanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor, v dôsledku čoho okresný súd

predložil 1. júla 2009 spis na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn.

8. júla 2009 napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci

znovu konal a rozhodol, a spis vrátil okresnému súdu 24. júla 2009, z čoho teda vyplýva, že

konal urýchlene bez zbytočných prieťahov a v lehote 1 mesiaca vo veci aj rozhodol.

Ústavný súd na základe uvedeného mohol iba konštatovať, že postup krajského súdu

zodpovedal kritériám a zásadám urýchleného rozhodovania v trestných veciach, ktoré

navyše vyplývajú z iných článkov a prípadne medzinárodných dohovorov, ako

namietal sťažovateľ v tejto sťažnosti.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k postupu krajského

súdu ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Ústavný súd nad rámec toho uvádza, že postup okresného súdu v konaní o žiadosti

sťažovateľa nebol v súlade s citovanými zásadami a kritériami, ale na druhej strane

sťažovateľ túto skutočnosť výslovne predtým nenamietal v konaní pred všeobecnými súdmi

a tiež ani v tejto sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Vo vzťahu k prípadnému nezákonnému postupu okresného súdu v jeho trestnej veci

bolo najprv v právomoci krajského súdu ako odvolacieho súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám sťažovateľa, a nie ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1

(obdobne napr. , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa bolo už preto bez právneho

významu zaoberať sa jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom a inými jeho nárokmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009