Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 323/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. J., T., zastúpenej advokátom JUDr. A. S., D., vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného Slovenskej

republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín a Okresného súdu Námestovo vo veci

vedenej pod sp. zn. (v súčasnosti vedenej pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2009

doručená sťažnosť M. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín

a Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (v súčasnosti

vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že od začatia predmetného konania (na základe žaloby

sťažovateľky z 27. februára 2002) konal vo veci Okresný súd Dolný Kubín. Od 1. januára

2008 však príslušnosť na prerokovanie predmetnej veci prešla na Okresný súd Námestovo,

a to základe , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov.

Predmetom posudzovaného konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území v obci T.

Sťažovateľka v sťažnosti podala stručný prehľad úkonov oboch okresných súdov

konajúcich vo veci, ktorý doložila listinnými dôkazmi. Uviedla tiež, že 19. mája 2009

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Okresnom súde Námestovo sťažnosť

na postup súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú

zdôvodnila porušovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predsedníčka Okresného súdu Námestovo v odpovedi zo 16. júna 2009 poukázala

na skutočnosť, že „na tunajšom súde je veľké množstvo spisov prevzatých z Okresného súdu

Dolný Kubín“, a preto „nie je v možnostiach konajúceho sudcu konať priebežne vo všetkých

veciach“. Prisľúbila tiež pravidelné sledovanie priebehu konania v sťažovateľkinej veci.

Sťažovateľka kriticky hodnotí skutočnosť, že Okresný súd Dolný Kubín „v čase

od podania žalobného návrhu dňa 27. 02. 2002 do postúpenia celého konania Okresnému

súdu Námestovo dňa 01. 01. 2008 vo veci nevydal žiadne meritórne rozhodnutie“.

Ďalej zdôraznila, že „Okresný súd Dolný Kubín prvýkrát vyzval sťažovateľku až 04. 07.

2003, t. j. rok a pol odo dňa podania žalobného návrhu. Do tohto času v tejto veci Okresný

súd Dolný Kubín neurobil vôbec žiadny úkon, ani len výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.

Do dnešného dňa vo veci nebolo prakticky žiadne pojednávanie, na ktorom by sťažovateľka

mohla predložiť dôkazy odôvodňujúce jej žalobný návrh a teda riadne uplatniť svoje

základné právo. Do dnešného dňa, t.j. po viac ako 7 rokoch odo dňa podania žalobného

návrhu je právoplatne rozhodnuté len o oslobodení sťažovateľky od platenie súdnych

poplatkov, o merite veci súdy ešte vôbec nerozhodovali, ani sa k nemu sťažovateľka

nemohla doteraz vyjadriť. Sťažovateľka je už v pokročilom veku a neverí, že sa ešte dožije

spravodlivého a právoplatného rozhodnutia v konaní o jej žalobnom návrhu.“.

K postupu Okresného súdu Námestovo sťažovateľka uviedla, že tento „urobil prvý

úkon vo veci až dňa 19. 01. 2009, kedy uznesením oslobodil sťažovateľku od platenia

súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie však bolo prijaté až po roku od postúpenia veci

z Okresného súdu Dolný Kubín. V súčasnosti je to už v poradí 4 sudca, ktorý má na starosti

rozhodovanie o žalobnom, návrhu sťažovateľky, avšak ani jeden z nich sa nedopracoval

k meritórnemu rozhodnutiu. Sťažovateľka teda postupom oboch súdov je do dnešného dňa

naďalej v právnej neistote ohľadne vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemkom,

na ktorých má postavený svoj rodinný dom, v ktorom aj býva, a ktoré z tohto dôvodu

aj užíva.“.

Sťažovateľka navrhla, aby po prijatí na ďalšie konanie ústavný súd o jej sťažnosti

takto rozhodol:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľky priznané v SR a

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.:

a postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: .

3. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

3 C/22/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľke M. J. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 30.000,- €

(slovom tridsaťtisíc eur), ktoré sú jej Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu a to nasledovne: Okresný súd

Dolný Kubín sumu 25.000,- € a Okresný súd Námestovo sumu 5.000,- €.

5. Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo sú povinní uhradiť spoločne

a nerozdielne sťažovateľke M. J. trovy právneho zastúpenia podľa § 11, ods. 2 vyhlášky

MS SR č. a to za nasledujúce 2 úkony právnej pomoci za rok 2009 v celkovej

výške 292,62,- € vrátane DPH: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške

116,- € (+ 19 % DPH),- Sk + 6,95,- €) + 19 % DPH) réž. paušál, 2. vypracovanie

a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 116,- € (+ 19 % DPH) + 6,95,- € (+ 19 % DPH)

réž. paušál, ktoré sú povinní zaplatiť na účet advokáta JUDr. A. S. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Špecifikom posudzovaného konania je skutočnosť, že v jeho priebehu

sa na rozhodovaní podieľali v dôsledku zmeny právnej úpravy regulujúcej príslušnosť

súdov dva okresné súdy. Pre zhodnotenie rešpektovania základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote uvedená skutočnosť nemôže mať zásadný význam, pretože z hľadiska

oboch označených práv je významné predovšetkým nastolenie právnej istoty právoplatným

ukončením konania, čo je aj účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, ).

Na druhej strane však ústavný súd nemôže opomenúť, že vyslovenie porušenia

sťažovateľkou označených práv sa podľa spája s vyvodením

zodpovednosti voči konajúcemu všeobecnému súdu, a to v podobe príkazu konať

bez zbytočných prieťahov, prípadne aj v podobe uloženia povinnosti uhradiť sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie.

Naznačené skutočnosti okrem iného predstavujú dôvody, pre ktoré sa ústavný súd pri

rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov nemôže obmedziť výlučne na zisťovanie celkovej dĺžky konania,

ale v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva skúma vždy konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. ).

Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Dolný Kubín v označenom konaní ústavný súd

z príloh sťažnosti zistil, že po doručení sťažovateľkinej žaloby 27. februára 2002 Okresný

súd Dolný Kubín vykonal procesný úkon až 4. júla 2003, keď vyzval sťažovateľku

na preukázanie hodnoty predmetu konania na účel vyrubenia súdneho poplatku za podaný

návrh. Je pravdou, že konajúci súd realizoval tento prípravný úkon až po viac

ako 16 mesiacoch od doručenia žaloby, na druhej strane však ústavný súd nemôže

opomenúť, že potrebu vykonania tohto úkonu súdu vyvolal neperfektný návrh na začatie

konania. Navyše, ako to vyplýva aj z ďalších výziev a urgencií adresovaných právnemu

zástupcovi sťažovateľky („výzva“ z 25. augusta 2004, „urgencia“ zo 14. decembra 2004,

„urgencia výzvy“ zo 14. februára 2005, „urgencia“ z 31. marca 2005), žalobný návrh mal

aj ďalší nedostatok, a to chýbajúce splnomocnenie pre advokáta JUDr. S.

Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca na uvedené výzvy a urgencie zareagovali

prvýkrát až 4. januára 2005 na urgenciu zo 14. decembra 2004, a to žiadosťou o predĺženie

lehoty na predloženie splnomocnenia a na oznámenie hodnoty predmetu konania.

Ani po uplynutí dodatočnej lehoty však žalobný návrh nebol sťažovateľkou ani jej právnym

zástupcom doplnený a po urgencii výzvy zo 14. februára 2005 právny zástupca

sťažovateľky doručil Okresnému súdu Dolný Kubín 9. marca 2005 splnomocnenie.

Nepredložil však znalecký posudok, ktorý by jednoznačne vyjadroval hodnotu predmetu

konania. Znalecký posudok bol konajúcemu súdu doručený až 19. mája 2005, čo viedlo

Okresný súd Dolný Kubín k vyrubeniu súdneho poplatku 6. júna 2005.

Sťažovateľka na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku nereagovala, a preto Okresný

súd Dolný Kubín uznesením č. k. -19 zo 4. júla 2005 konanie zastavil.

Na odvolanie sťažovateľky, ku ktorému predložila dôkazy o svojich majetkových

a príjmových pomeroch, Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.

z 31. októbra 2005 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Sťažovateľka doručila Okresnému súdu Dolný Kubín 12. septembra 2006 čiastočné

späťvzatie návrhu, na základe čoho súd uznesením č. k. -62 z 31. augusta 2007

konanie čiastočne zastavil.

Po prechode príslušnosti na rozhodnutie v predmetnej veci na Okresný súd

Námestovo tento uznesením č. k. -70 z 19. januára 2009 priznal sťažovateľke

ako žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a následne na 2. apríl 2009 nariadil

pojednávanie vo veci.

Ústavný súd zo zisteného už popísaného priebehu konania dospel k záveru,

že v postupe Okresného súdu Dolný Kubín sa vyskytli dlhšie trvajúce obdobia nečinnosti,

je ale nesporné, že na ich vzniku mala svoj podiel aj sťažovateľka pasívnym prístupom

k reagovaniu na výzvy a urgencie súdu. Už bola zdôraznená neúplnosť návrhu na začatie

konania, pričom tento nedostatok na strane sťažovateľky má pre rozhodnutie o podanej

sťažnosti význam i z toho hľadiska, že v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín bola

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť

klasické pravidlo rímskeho práva – právo patrí bdelým (vigilantibus iura).

Napokon vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky

Okresným súdom Dolný Kubín má pre celkový obraz o skutkovom stave veci význam

aj skutočnosť, že sťažovateľka nevyužila právny prostriedok, ktorý jej na ochranu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje zákon o súdoch

v ustanovení § 62.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona o súdoch, alebo

ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ). Takéto dôvody v danej veci sťažovateľka

neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

K časti sťažnosti smerujúcej proti postupu Okresného súdu Dolný Kubín tak ústavný

súd uzatvára, že hoci sa v postupe tohto všeobecného súdu vyskytli obdobia nečinnosti,

ktoré by mohli signalizovať porušenie označených práv sťažovateľky, jej správanie

v predmetnom konaní, čo je jedno z kritérií posudzovania možného porušenia základného

práva zaručeného i práva zaručeného dohovoru, svedčí

o jej viac pasívnom než aktívnom postoji k obrane svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto zistenie v spojení s celkovou dĺžkou

obdobia, počas ktorého Okresný súd Dolný Kubín mohol priebeh konania ovplyvňovať,

ako aj v spojení s dĺžkou období nečinnosti konajúceho súdu vedie ústavný súd k záveru

o neexistencii priamej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľkou označenými právami

a namietaným postupom Okresného súdu Dolný Kubín, čo je dôvodom na odmietnutie

uvedenej časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (obdobne napr. ,

, ). Navyše sťažnosť v tejto časti je podľa názoru ústavného súdu

tiež neprípustná podľa , pretože sťažovateľka

sa na postup Okresného súdu Dolný Kubín nesťažovala tak, ako jej to umožňoval

už spomínaný zákon o súdoch.

K časti sťažnosti napádajúcej postup Okresného súdu Námestovo ústavný súd

považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že z celkovej dĺžky predmetného konania

v trvaní 7 rokov a 4 mesiace mal tento všeobecný súd možnosť ovplyvniť jeho priebeh

v rozsahu jedného roka a piatich mesiacov. Pritom z obsahu sťažnosti i z jej príloh vyplýva,

že v postupe Okresného súdu Námestovo možno identifikovať obdobie nečinnosti

od 23. januára 2008, keď mu bol spisový materiál po zmene právnej úpravy doručený,

do 19. januára 2009, keď rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov.

Aj v tejto časti však ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako neprípustnú.

Sťažovateľka adresovala Okresnému súdu Námestovo sťažnosť podľa § 62 zákona

o súdoch 19. mája 2009, pričom ústavnému súdu doručila svoju sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 26. júna 2009.

Ústavný súd v zmysle svojej stabilnej judikatúry zastáva názor, že sťažnosť

na postup súdu podanú podľa zákona o súdoch možno považovať za účinne využitý právny

prostriedok ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

len vtedy, ak je konajúcemu súdu doručená v takom časovom odstupe pred doručením

sťažnosti ústavnému súdu, že predsedovi žalovaného súdu bude poskytovať dostatok

časového priestoru na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Ak to tak nie je, potom podľa názoru ústavného súdu je podanie sťažnosti na postup súdu

podľa zákona o súdoch iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré

by takáto sťažnosť v iných časových reláciách (teda s dostatočným časovým odstupom

pred adresovaním sťažnosti podľa ústavnému súdu) mohla mať

(m. m. , , ).

Jednomesačný časový odstup medzi doručením sťažnosti na postup súdu Okresnému

súdu Námestovo a doručením sťažnosti podľa ústavnému súdu

nepovažuje ústavný súd za vytvárajúci dostatočný predpoklad pre účinnosť využitia

právneho prostriedku, ktorý sťažovateľka mala k dispozícii na ochranu svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pritom ústavný súd vzhľadom

na obsah sťažnostnej argumentácie, ako aj na celkovú dĺžku posudzovaného konania

a podiel Okresného súdu Námestovo na nej nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce postup

podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie označených základných práv sťažovateľky postupom Okresného súdu Námestovo

bola podaná v danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť

k záveru, že vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv

účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov,

bolo bezúspešné a neprinieslo sledovaný cieľ. Preto v tejto časti ústavný súd sťažnosť

odmietol ako neprípustnú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, nezaoberal sa už ďalšími nárokmi

uplatnenými sťažovateľkou v petite predloženej sťažnosti (priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia a náhrada trov právneho zastúpenia).

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe

Okresného súdu Námestovo dochádzalo k ďalším prieťahom v konaní, sťažovateľke

nič nebráni v tom, aby opätovne podala sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základných

práv a slobôd podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009