Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 323/09
PDF · 198.1 KB
No categories available
III. ÚS 323/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. J., T., zastúpenej advokátom JUDr. A. S., D., vo veci
namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín a Okresného súdu Námestovo vo veci
vedenej pod sp. zn. 10 C 97/2002 (v súčasnosti vedenej pod sp. zn. 3 C 22/2008) a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2009
doručená sťažnosť M. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín
a Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 97/2002 (v súčasnosti
vedenom pod sp. zn. 3 C 22/2008).
Zo sťažnosti vyplýva, že od začatia predmetného konania (na základe žaloby
sťažovateľky z 27. februára 2002) konal vo veci Okresný súd Dolný Kubín. Od 1. januára
2008 však príslušnosť na prerokovanie predmetnej veci prešla na Okresný súd Námestovo,
a to základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov.
Predmetom posudzovaného konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území v obci T.
Sťažovateľka v sťažnosti podala stručný prehľad úkonov oboch okresných súdov
konajúcich vo veci, ktorý doložila listinnými dôkazmi. Uviedla tiež, že 19. mája 2009
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Okresnom súde Námestovo sťažnosť
na postup súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú
zdôvodnila porušovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Predsedníčka Okresného súdu Námestovo v odpovedi zo 16. júna 2009 poukázala
na skutočnosť, že „na tunajšom súde je veľké množstvo spisov prevzatých z Okresného súdu
Dolný Kubín“, a preto „nie je v možnostiach konajúceho sudcu konať priebežne vo všetkých
veciach“. Prisľúbila tiež pravidelné sledovanie priebehu konania v sťažovateľkinej veci.
Sťažovateľka kriticky hodnotí skutočnosť, že Okresný súd Dolný Kubín „v čase
od podania žalobného návrhu dňa 27. 02. 2002 do postúpenia celého konania Okresnému
súdu Námestovo dňa 01. 01. 2008 vo veci nevydal žiadne meritórne rozhodnutie“.
Ďalej zdôraznila, že „Okresný súd Dolný Kubín prvýkrát vyzval sťažovateľku až 04. 07.
2003, t. j. rok a pol odo dňa podania žalobného návrhu. Do tohto času v tejto veci Okresný
súd Dolný Kubín neurobil vôbec žiadny úkon, ani len výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.
Do dnešného dňa vo veci nebolo prakticky žiadne pojednávanie, na ktorom by sťažovateľka
mohla predložiť dôkazy odôvodňujúce jej žalobný návrh a teda riadne uplatniť svoje
základné právo. Do dnešného dňa, t.j. po viac ako 7 rokoch odo dňa podania žalobného
návrhu je právoplatne rozhodnuté len o oslobodení sťažovateľky od platenie súdnych
poplatkov, o merite veci súdy ešte vôbec nerozhodovali, ani sa k nemu sťažovateľka
nemohla doteraz vyjadriť. Sťažovateľka je už v pokročilom veku a neverí, že sa ešte dožije
spravodlivého a právoplatného rozhodnutia v konaní o jej žalobnom návrhu.“.
K postupu Okresného súdu Námestovo sťažovateľka uviedla, že tento „urobil prvý
úkon vo veci až dňa 19. 01. 2009, kedy uznesením oslobodil sťažovateľku od platenia
súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie však bolo prijaté až po roku od postúpenia veci
z Okresného súdu Dolný Kubín. V súčasnosti je to už v poradí 4 sudca, ktorý má na starosti
rozhodovanie o žalobnom, návrhu sťažovateľky, avšak ani jeden z nich sa nedopracoval
k meritórnemu rozhodnutiu. Sťažovateľka teda postupom oboch súdov je do dnešného dňa
naďalej v právnej neistote ohľadne vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemkom,
na ktorých má postavený svoj rodinný dom, v ktorom aj býva, a ktoré z tohto dôvodu
aj užíva.“.
Sťažovateľka navrhla, aby po prijatí na ďalšie konanie ústavný súd o jej sťažnosti
takto rozhodol:
„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo sťažovateľky priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené
postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.: 10 C 97/2002
a postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 C/22/2008.
3. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:
3 C/22/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľke M. J. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 30.000,- €
(slovom tridsaťtisíc eur), ktoré sú jej Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu a to nasledovne: Okresný súd
Dolný Kubín sumu 25.000,- € a Okresný súd Námestovo sumu 5.000,- €.
5. Okresný súd Dolný Kubín a Okresný súd Námestovo sú povinní uhradiť spoločne
a nerozdielne sťažovateľke M. J. trovy právneho zastúpenia podľa § 11, ods. 2 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. a to za nasledujúce 2 úkony právnej pomoci za rok 2009 v celkovej
výške 292,62,- € vrátane DPH: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške
116,- € (+ 19 % DPH),- Sk + 6,95,- €) + 19 % DPH) réž. paušál, 2. vypracovanie
a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 116,- € (+ 19 % DPH) + 6,95,- € (+ 19 % DPH)
réž. paušál, ktoré sú povinní zaplatiť na účet advokáta JUDr. A. S. do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Špecifikom posudzovaného konania je skutočnosť, že v jeho priebehu
sa na rozhodovaní podieľali v dôsledku zmeny právnej úpravy regulujúcej príslušnosť
súdov dva okresné súdy. Pre zhodnotenie rešpektovania základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote uvedená skutočnosť nemôže mať zásadný význam, pretože z hľadiska
oboch označených práv je významné predovšetkým nastolenie právnej istoty právoplatným
ukončením konania, čo je aj účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06).
Na druhej strane však ústavný súd nemôže opomenúť, že vyslovenie porušenia
sťažovateľkou označených práv sa podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spája s vyvodením
zodpovednosti voči konajúcemu všeobecnému súdu, a to v podobe príkazu konať
bez zbytočných prieťahov, prípadne aj v podobe uloženia povinnosti uhradiť sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie.
Naznačené skutočnosti okrem iného predstavujú dôvody, pre ktoré sa ústavný súd pri
rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov nemôže obmedziť výlučne na zisťovanie celkovej dĺžky konania,
ale v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva skúma vždy konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Dolný Kubín v označenom konaní ústavný súd
z príloh sťažnosti zistil, že po doručení sťažovateľkinej žaloby 27. februára 2002 Okresný
súd Dolný Kubín vykonal procesný úkon až 4. júla 2003, keď vyzval sťažovateľku
na preukázanie hodnoty predmetu konania na účel vyrubenia súdneho poplatku za podaný
návrh. Je pravdou, že konajúci súd realizoval tento prípravný úkon až po viac
ako 16 mesiacoch od doručenia žaloby, na druhej strane však ústavný súd nemôže
opomenúť, že potrebu vykonania tohto úkonu súdu vyvolal neperfektný návrh na začatie
konania. Navyše, ako to vyplýva aj z ďalších výziev a urgencií adresovaných právnemu
zástupcovi sťažovateľky („výzva“ z 25. augusta 2004, „urgencia“ zo 14. decembra 2004,
„urgencia výzvy“ zo 14. februára 2005, „urgencia“ z 31. marca 2005), žalobný návrh mal
aj ďalší nedostatok, a to chýbajúce splnomocnenie pre advokáta JUDr. S.
Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca na uvedené výzvy a urgencie zareagovali
prvýkrát až 4. januára 2005 na urgenciu zo 14. decembra 2004, a to žiadosťou o predĺženie
lehoty na predloženie splnomocnenia a na oznámenie hodnoty predmetu konania.
Ani po uplynutí dodatočnej lehoty však žalobný návrh nebol sťažovateľkou ani jej právnym
zástupcom doplnený a po urgencii výzvy zo 14. februára 2005 právny zástupca
sťažovateľky doručil Okresnému súdu Dolný Kubín 9. marca 2005 splnomocnenie.
Nepredložil však znalecký posudok, ktorý by jednoznačne vyjadroval hodnotu predmetu
konania. Znalecký posudok bol konajúcemu súdu doručený až 19. mája 2005, čo viedlo
Okresný súd Dolný Kubín k vyrubeniu súdneho poplatku 6. júna 2005.
Sťažovateľka na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku nereagovala, a preto Okresný
súd Dolný Kubín uznesením č. k. 10 C 97/2002-19 zo 4. júla 2005 konanie zastavil.
Na odvolanie sťažovateľky, ku ktorému predložila dôkazy o svojich majetkových
a príjmových pomeroch, Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8 Co 349/2005
z 31. októbra 2005 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Sťažovateľka doručila Okresnému súdu Dolný Kubín 12. septembra 2006 čiastočné
späťvzatie návrhu, na základe čoho súd uznesením č. k. 10 C 97/2002-62 z 31. augusta 2007
konanie čiastočne zastavil.
Po prechode príslušnosti na rozhodnutie v predmetnej veci na Okresný súd
Námestovo tento uznesením č. k. 3 C 22/2008-70 z 19. januára 2009 priznal sťažovateľke
ako žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a následne na 2. apríl 2009 nariadil
pojednávanie vo veci.
Ústavný súd zo zisteného už popísaného priebehu konania dospel k záveru,
že v postupe Okresného súdu Dolný Kubín sa vyskytli dlhšie trvajúce obdobia nečinnosti,
je ale nesporné, že na ich vzniku mala svoj podiel aj sťažovateľka pasívnym prístupom
k reagovaniu na výzvy a urgencie súdu. Už bola zdôraznená neúplnosť návrhu na začatie
konania, pričom tento nedostatok na strane sťažovateľky má pre rozhodnutie o podanej
sťažnosti význam i z toho hľadiska, že v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín bola
zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť
klasické pravidlo rímskeho práva – právo patrí bdelým (vigilantibus iura).
Napokon vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky
Okresným súdom Dolný Kubín má pre celkový obraz o skutkovom stave veci význam
aj skutočnosť, že sťažovateľka nevyužila právny prostriedok, ktorý jej na ochranu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje zákon o súdoch
v ustanovení § 62.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona o súdoch, alebo
ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Takéto dôvody v danej veci sťažovateľka
neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.
K časti sťažnosti smerujúcej proti postupu Okresného súdu Dolný Kubín tak ústavný
súd uzatvára, že hoci sa v postupe tohto všeobecného súdu vyskytli obdobia nečinnosti,
ktoré by mohli signalizovať porušenie označených práv sťažovateľky, jej správanie
v predmetnom konaní, čo je jedno z kritérií posudzovania možného porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy i práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, svedčí
o jej viac pasívnom než aktívnom postoji k obrane svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto zistenie v spojení s celkovou dĺžkou
obdobia, počas ktorého Okresný súd Dolný Kubín mohol priebeh konania ovplyvňovať,
ako aj v spojení s dĺžkou období nečinnosti konajúceho súdu vedie ústavný súd k záveru
o neexistencii priamej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľkou označenými právami
a namietaným postupom Okresného súdu Dolný Kubín, čo je dôvodom na odmietnutie
uvedenej časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (obdobne napr. III. ÚS 263/03,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06). Navyše sťažnosť v tejto časti je podľa názoru ústavného súdu
tiež neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľka
sa na postup Okresného súdu Dolný Kubín nesťažovala tak, ako jej to umožňoval
už spomínaný zákon o súdoch.
K časti sťažnosti napádajúcej postup Okresného súdu Námestovo ústavný súd
považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že z celkovej dĺžky predmetného konania
v trvaní 7 rokov a 4 mesiace mal tento všeobecný súd možnosť ovplyvniť jeho priebeh
v rozsahu jedného roka a piatich mesiacov. Pritom z obsahu sťažnosti i z jej príloh vyplýva,
že v postupe Okresného súdu Námestovo možno identifikovať obdobie nečinnosti
od 23. januára 2008, keď mu bol spisový materiál po zmene právnej úpravy doručený,
do 19. januára 2009, keď rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov.
Aj v tejto časti však ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako neprípustnú.
Sťažovateľka adresovala Okresnému súdu Námestovo sťažnosť podľa § 62 zákona
o súdoch 19. mája 2009, pričom ústavnému súdu doručila svoju sťažnosť podľa čl. 127
ods. 1 ústavy 26. júna 2009.
Ústavný súd v zmysle svojej stabilnej judikatúry zastáva názor, že sťažnosť
na postup súdu podanú podľa zákona o súdoch možno považovať za účinne využitý právny
prostriedok ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
len vtedy, ak je konajúcemu súdu doručená v takom časovom odstupe pred doručením
sťažnosti ústavnému súdu, že predsedovi žalovaného súdu bude poskytovať dostatok
časového priestoru na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.
Ak to tak nie je, potom podľa názoru ústavného súdu je podanie sťažnosti na postup súdu
podľa zákona o súdoch iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré
by takáto sťažnosť v iných časových reláciách (teda s dostatočným časovým odstupom
pred adresovaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu) mohla mať
(m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).
Jednomesačný časový odstup medzi doručením sťažnosti na postup súdu Okresnému
súdu Námestovo a doručením sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu
nepovažuje ústavný súd za vytvárajúci dostatočný predpoklad pre účinnosť využitia
právneho prostriedku, ktorý sťažovateľka mala k dispozícii na ochranu svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pritom ústavný súd vzhľadom
na obsah sťažnostnej argumentácie, ako aj na celkovú dĺžku posudzovaného konania
a podiel Okresného súdu Námestovo na nej nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce postup
podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti namietajúcej
porušenie označených základných práv sťažovateľky postupom Okresného súdu Námestovo
bola podaná v danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť
k záveru, že vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv
účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov,
bolo bezúspešné a neprinieslo sledovaný cieľ. Preto v tejto časti ústavný súd sťažnosť
odmietol ako neprípustnú.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, nezaoberal sa už ďalšími nárokmi
uplatnenými sťažovateľkou v petite predloženej sťažnosti (priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia a náhrada trov právneho zastúpenia).
Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe
Okresného súdu Námestovo dochádzalo k ďalším prieťahom v konaní, sťažovateľke
nič nebráni v tom, aby opätovne podala sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základných
práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009