Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 356/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. J. L., H., zastúpeného advokátom Mgr. P. B., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -440

zo 17. októbra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť PaedDr. J. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra

2009 doručená sťažnosť PaedDr. J. L., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. P. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -440 zo 17. októbra 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie na Okresnom súde Trnava (ďalej len

„okresný súd“) začalo na základe jeho žaloby, ktorou sa domáhal určenia, že jeho pracovný

pomer so žalovanou spoločnosťou Ch., a. s., S. (ďalej len „žalovaná“), trvá od 5. mája 2000,

a zároveň si uplatil nárok na náhradu mzdy s úrokmi z omeškania, náhradu odvodov, trovy

konania a náhradu poplatku za právnu pomoc. Pracovný vzťah so žalovanou vznikol

sťažovateľovi 1. augusta 1989. Dňa 17. decembra 1999 žalovaná rozviazala

so sťažovateľom pracovný pomer pre nadbytočnosť výpoveďou s trojmesačnou výpovednou

lehotou. Vzhľadom na pracovnú neschopnosť sťažovateľa táto lehota uplynula 4. mája

2000. Po tomto dátume až do 16. októbra 2000 mu žalovaná prideľovala prácu, ktorú

vykonával, bola mu vyplácaná mzda a žalovaná riešila všetky jeho pracovnoprávne otázky.

Sťažovateľ preto trval na tom, že pracovný pomer vznikol konkludentne 5. mája 2000

a trval aj naďalej, t. j. aj po 16. októbri 2000.

Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. -317 z 30. júna 2005

v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -392 zo 4. decembra 2006 určil, že

pracovný pomer uzavretý medzi sťažovateľom a žalovanou trval od 5. mája 2000 až

do 16. októbra 2000. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa dlhšieho konania pracovného pomeru

žalobu zamietol.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 17. októbra 2007 napadnuté

rozsudky zmenil tak, že žalobu v časti o určenie vzniku nového pracovného pomeru medzi

účastníkmi 5. mája 2000 a jeho trvania zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. apríla 2009 zamietnuté.

Toto rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 20. júla 2009.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. rozsudkom 24

z 17.10.2007 porušil základné právo PaedDr. J. L., bytom H. zaručené článkom

46 ods. 1 SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa

17.10.2007 a prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby vo veci opätovne konal a rozhodol.

PaedDr. J. L. bytom H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 289,74€

(slovom dvestoosemdesiatdeväť euro a sedemdesiatštyricentov) (2 úkony právnej služby po

115,90€ - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2x režijný paušál po 6,95€, DPH t.j.

245,70€), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Petra Belicu vedený v Tatra

banke, a.s.: č. účtu: 262 385 3252/1100, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na

začatie konania, a preto môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ); navyše sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom zastúpený

advokátom.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť (napr. ). Podanie sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.

2 ).

Konanie o veci sťažovateľa vedené krajským súdom pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené doručením rozsudku tohto odvolacieho súdu účastníkom konania,

k čomu muselo dôjsť pred 3. januárom 2008, čo vyplýva z prezentačnej pečiatky okresného

súdu označujúcej dátum doručenia dovolania sťažovateľa (sťažovateľ dátum nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku krajského súdu ako relevantnú právnu skutočnosť v sťažnosti

neuviedol). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu vo vzťahu

k namietanému porušeniu jeho práva krajským súdom po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53

ods. 3 , a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol podľa ods.

2 ako podanú oneskorene (obdobne napr. ).

Skutočnosť, že sťažovateľ podal dovolanie, ktoré najvyšší súd zamietol rozsudkom

sp. zn. z 30. apríla 2009, podľa názoru ústavného súdu v súlade s

judikatúrou ústavného súdu (napr. ) nemala vplyv na rozhodnutie ústavného

súdu. Naopak, podanie dovolania sťažovateľom a jeho zamietnutie rozsudkom najvyššieho

súdu znamená, že dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa bol aj nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, keďže dovolací súd sa dovolaním

sťažovateľa meritórne zaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009