Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 356/09
PDF · 125.55 KB
No categories available
IV. ÚS 356/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. J. L., H., zastúpeného advokátom Mgr. P. B., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co/18/2007-440
zo 17. októbra 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť PaedDr. J. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra
2009 doručená sťažnosť PaedDr. J. L., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
Mgr. P. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 Co/18/2007-440 zo 17. októbra 2007.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie na Okresnom súde Trnava (ďalej len
„okresný súd“) začalo na základe jeho žaloby, ktorou sa domáhal určenia, že jeho pracovný
pomer so žalovanou spoločnosťou Ch., a. s., S. (ďalej len „žalovaná“), trvá od 5. mája 2000,
a zároveň si uplatil nárok na náhradu mzdy s úrokmi z omeškania, náhradu odvodov, trovy
konania a náhradu poplatku za právnu pomoc. Pracovný vzťah so žalovanou vznikol
sťažovateľovi 1. augusta 1989. Dňa 17. decembra 1999 žalovaná rozviazala
so sťažovateľom pracovný pomer pre nadbytočnosť výpoveďou s trojmesačnou výpovednou
lehotou. Vzhľadom na pracovnú neschopnosť sťažovateľa táto lehota uplynula 4. mája
2000. Po tomto dátume až do 16. októbra 2000 mu žalovaná prideľovala prácu, ktorú
vykonával, bola mu vyplácaná mzda a žalovaná riešila všetky jeho pracovnoprávne otázky.
Sťažovateľ preto trval na tom, že pracovný pomer vznikol konkludentne 5. mája 2000
a trval aj naďalej, t. j. aj po 16. októbri 2000.
Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 14 C 379/2000-317 z 30. júna 2005
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 14 C/2000-392 zo 4. decembra 2006 určil, že
pracovný pomer uzavretý medzi sťažovateľom a žalovanou trval od 5. mája 2000 až
do 16. októbra 2000. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa dlhšieho konania pracovného pomeru
žalobu zamietol.
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 24 Co 18/2007 zo 17. októbra 2007 napadnuté
rozsudky zmenil tak, že žalobu v časti o určenie vzniku nového pracovného pomeru medzi
účastníkmi 5. mája 2000 a jeho trvania zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 33/2008 z 30. apríla 2009 zamietnuté.
Toto rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 20. júla 2009.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. 24 Co/18/2007 rozsudkom 24
Co/18/2007 z 17.10.2007 porušil základné právo PaedDr. J. L., bytom H. zaručené článkom
46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave 24Co 18/2007 zo dňa
17.10.2007 a prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby vo veci opätovne konal a rozhodol.
PaedDr. J. L. bytom H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 289,74€
(slovom dvestoosemdesiatdeväť euro a sedemdesiatštyricentov) (2 úkony právnej služby po
115,90€ - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2x režijný paušál po 6,95€, DPH t.j.
245,70€), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Petra Belicu vedený v Tatra
banke, a.s.: č. účtu: 262 385 3252/1100, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na
začatie konania, a preto môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(čl. 2 ods. 2 ústavy); navyše sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom zastúpený
advokátom.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.
Konanie o veci sťažovateľa vedené krajským súdom pod sp. zn. 24 Co 18/2007 bolo
právoplatne skončené doručením rozsudku tohto odvolacieho súdu účastníkom konania,
k čomu muselo dôjsť pred 3. januárom 2008, čo vyplýva z prezentačnej pečiatky okresného
súdu označujúcej dátum doručenia dovolania sťažovateľa (sťažovateľ dátum nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku krajského súdu ako relevantnú právnu skutočnosť v sťažnosti
neuviedol). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu vo vzťahu
k namietanému porušeniu jeho práva krajským súdom po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods.
2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (obdobne napr. IV. ÚS 323/07).
Skutočnosť, že sťažovateľ podal dovolanie, ktoré najvyšší súd zamietol rozsudkom
sp. zn. 1 Cdo 33/2008 z 30. apríla 2009, podľa názoru ústavného súdu v súlade s
judikatúrou ústavného súdu (napr. II. ÚS 281/07) nemala vplyv na rozhodnutie ústavného
súdu. Naopak, podanie dovolania sťažovateľom a jeho zamietnutie rozsudkom najvyššieho
súdu znamená, že dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa bol aj nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, keďže dovolací súd sa dovolaním
sťažovateľa meritórne zaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. októbra 2009