Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 309/09
PDF · 143.96 KB
No categories available
I. ÚS 309/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť S. Š., N. D., zastúpeného advokátom Mgr. V. P., N. M. n.
V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, odboru Západ, Trnava, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť S. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta
2009 doručená sťažnosť S. Š., N. D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr.
V. P., N. M. n. V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Prezídia Policajného zboru,
Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, Trnava (ďalej aj „vyšetrovateľ“)
v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-
124/BOK-Z-2008 z 3. septembra 2007 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa
§ 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a iné.
Vyšetrovateľ v predmetnej veci nariadil na 29. apríl 2009 o 15.00 h vykonanie
procesného úkonu – výsluchu R. H. (osoba, ktorej prokurátor dočasne odložil vznesenie
obvinenia) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ž. O mieste a čase konania uvedeného
procesného úkonu boli riadne a včas upovedomení aj všetci obhajcovia obvinených.
Obhajca sťažovateľa sa na miesto výsluchu uvedeného svedka dostavil o 14.45 h,
pričom zistil, že „Pravdepodobne cca od 14.30 hod. bola dozorujúca prokurátorka JUDr.
M. P. s vyšetrovateľom pplk. Ing. A. A. prítomná vo výsluchovej miestnosti spolu s R. H. a
kládli mu otázky, a to všetko bez prítomnosti obhajcu sťažovateľa, ostatných obhajcov
obvinených ako aj obhajkyne vypočúvaného – R. H. (JUDr. M. B.). Teda výsluch sa de facto
začal nie o 15.00 hod ako bolo uvedené v predvolaní, ale už skôr, pravdepodobne cca o
14.30 hod., a to neformálnym rozhovorom medzi vypočúvaným R. H. (mimochodom
korunným svedkom vo veci, ktorému bolo vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora dočasne
odložené vznesenie obvinenia v tejto istej trestnej veci!).“.
Aj keď R. H. v predmetnej veci viackrát odmietol vypovedať, prekvapujúco pár dní
po výsluchu konanom 29. apríla 2009 zaslal vyšetrovateľovi list, v ktorom požiadal o
možnosť vypovedať.
Podľa sťažovateľa vyšetrovateľ a dozorujúca prokurátorka Krajskej prokuratúry
v Trenčíne (ďalej len „dozorujúca prokurátorka“) „nemali právo začať vopred ohlásený
úkon prípravného konania skôr ako bolo určené v predvolaní / upovedomení resp. nemali
právo bez prítomnosti obhajcov mať pred výsluchom s vypočúvaným R. H. v tejto veci
akýkoľvek kontakt (či už formálny alebo neformálny)“. Uvedeným konaním vyšetrovateľa a
dozorujúcej prokurátorky pri realizácii úkonu prípravného konania, v dôsledku ktorého sa
jeho obhajca „nemal možnosť sa ku skutočnostiam uvádzaných R. H. v časovom rozpätí cca
od 14.30 hod do 15.00 hod. vôbec vyjadriť, resp. reagovať otázkami na jeho výpoveď“,
došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.
Sťažovateľ v tejto súvislosti podal 4. mája 2009 žiadosť o preskúmanie správnosti
postupu vyšetrovateľa. Dozorujúca prokurátorka na jeho žiadosť odpovedala
upovedomením sp. zn. 1 Kv 68/08 z 1. júla 2007 (doručené sťažovateľovi 8. júla 2007),
v ktorom mu oznámila, že namietaným postupom vyšetrovateľa pri úkone konanom
29. apríla 2009 neboli sťažovateľove práva porušené žiadnym spôsobom. V uvedenom
upovedomení sa podľa sťažovateľa dozorujúca prokurátorka „vôbec nezaoberala mnou
namietanými skutočnosťami resp. okolnosťami, pre ktoré som považoval za nezákonné a pre
ktoré som postup vyšetrovateľa napádal (t. j. konanie vyšetrovateľa do 15.00 hod, t. j. do
príchodu obhajcov do vyšetrovacej miestnosti, neriešila čas, kedy bol vyšetrovateľ
s vypočúvaným osamote atď.), ale zaoberala sa tým, či obhajcovia mohli počas výsluch
klásť otázky, čo však nebolo predmetom mojej sťažnosti.
Rovnako namietam, že postup vyšetrovateľa a jeho zákonnosť pri úkone skúmala tá
istá prokurátorka (t. j. JUDr. M. P.), ktorá sa na tomto úkone od začiatku spolu
s vyšetrovateľom osobne zúčastnila, a ktorý som považoval sťažovateľ za nezákonný.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví, že:
„Základné právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu a inú
právnu ochranu v konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti
organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, pod sp. zn. ČVS: PPZ-
55/BOK-Z-2006, porušené bolo.
Sťažovateľovi Stanislavovi Ševčíkovi v konaní vedenom na Prezídiu Policajného
zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania,
pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006, sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 000
EUR.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu
na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo
vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej
pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006. K porušeniu uvedeného základného práva sťažovateľa
malo dôjsť tým, že vyšetrovateľ spolu s dozorujúcou prokurátorkou začali vykonávať riadne
nariadený výsluch svedka v uvedenom konaní bez prítomnosti obhajcu sťažovateľa
(sťažovateľ je v predmetnom konaní v pozícii obvineného) pred uplynutím času, na ktorý
bol výsluch nariadený a na ktorý bol obhajca sťažovateľa riadne predvolaný.
Pri prerokovaní námietok sťažovateľa ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity
svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv alebo slobôd,
v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá
k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd už
predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej
osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny
poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom
verejnej moci (obdobne napr. I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).
Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa, resp. policajta v trestnom konaní sa za účinný
prostriedok nápravy považuje žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210
Trestného poriadku. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tento prostriedok nápravy využil
podaním žiadosti 4. mája 2009, ktorú dozorujúca prokurátorka vybavila upovedomením
sp. zn. 1 Kv 68/08 z 1. júla 2007.
Vzhľadom na to, že proti postupu vyšetrovateľa má sťažovateľ v rámci platného
právneho poriadku k dispozícii účinný prostriedok nápravy, bolo potrebné sťažnosť
sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.
Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej
opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom,
v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu
práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať
aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať
pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré
neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04,
Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).
V danom prípade v rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ vyjadril svoju
nespokojnosť aj s vybavením jeho žiadosti dozorujúcou prokurátorkou. V rámci ďalšieho
priebehu uvedeného konania má sťažovateľ v záujme ochrany svojich práv možnosť využiť
účinný prostriedok nápravy na účel preskúmania zákonnosti postupu dozorujúcej
prokurátorky upravený v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (podnet na preskúmanie zákonnosti postupu dozorujúcej prokurátorky).
V prípadnom neskoršom štádiu trestného konania (konania pred súdom) má taktiež
sťažovateľ k dispozícií účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva pred
prípadnými procesnými pochybeniami orgánov činných v trestnom konaní, napr. pri
predbežnom prerokovaní obžaloby, v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní či
v podobe podaného odvolania, keď odvolací súd môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali.
Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania
vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojho
v sťažnosti označeného práva pred inými orgánmi verejnej moci a ústavný súd môže
jednotlivé procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v trestnom konaní, korigovať až následne
po využití jednotlivých prostriedkov nápravy sťažovateľom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2009