Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 309/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť S. Š., N. D., zastúpeného advokátom Mgr. V. P., N. M. n.

V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, odboru Západ, Trnava, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť S. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2009 doručená sťažnosť S. Š., N. D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr.

V. P., N. M. n. V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, Trnava (ďalej aj „vyšetrovateľ“)

v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-

124/BOK-Z-2008 z 3. septembra 2007 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa

účinného do 31. decembra 2005 a iné.

Vyšetrovateľ v predmetnej veci nariadil na 29. apríl 2009 o 15.00 h vykonanie

procesného úkonu – výsluchu R. H. (osoba, ktorej prokurátor dočasne odložil vznesenie

obvinenia) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ž. O mieste a čase konania uvedeného

procesného úkonu boli riadne a včas upovedomení aj všetci obhajcovia obvinených.

Obhajca sťažovateľa sa na miesto výsluchu uvedeného svedka dostavil o 14.45 h,

pričom zistil, že „Pravdepodobne cca od 14.30 hod. bola dozorujúca prokurátorka JUDr.

M. P. s vyšetrovateľom pplk. Ing. A. A. prítomná vo výsluchovej miestnosti spolu s R. H. a

kládli mu otázky, a to všetko bez prítomnosti obhajcu sťažovateľa, ostatných obhajcov

obvinených ako aj obhajkyne vypočúvaného – R. H. (JUDr. M. B.). Teda výsluch sa de facto

začal nie o 15.00 hod ako bolo uvedené v predvolaní, ale už skôr, pravdepodobne cca o

14.30 hod., a to neformálnym rozhovorom medzi vypočúvaným R. H. (mimochodom

korunným svedkom vo veci, ktorému bolo vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora dočasne

odložené vznesenie obvinenia v tejto istej trestnej veci!).“.

Aj keď R. H. v predmetnej veci viackrát odmietol vypovedať, prekvapujúco pár dní

po výsluchu konanom 29. apríla 2009 zaslal vyšetrovateľovi list, v ktorom požiadal o

možnosť vypovedať.

Podľa sťažovateľa vyšetrovateľ a dozorujúca prokurátorka Krajskej prokuratúry

v Trenčíne (ďalej len „dozorujúca prokurátorka“) „nemali právo začať vopred ohlásený

úkon prípravného konania skôr ako bolo určené v predvolaní / upovedomení resp. nemali

právo bez prítomnosti obhajcov mať pred výsluchom s vypočúvaným R. H. v tejto veci

akýkoľvek kontakt (či už formálny alebo neformálny)“. Uvedeným konaním vyšetrovateľa a

dozorujúcej prokurátorky pri realizácii úkonu prípravného konania, v dôsledku ktorého sa

jeho obhajca „nemal možnosť sa ku skutočnostiam uvádzaných R. H. v časovom rozpätí cca

od 14.30 hod do 15.00 hod. vôbec vyjadriť, resp. reagovať otázkami na jeho výpoveď“,

došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.

Sťažovateľ v tejto súvislosti podal 4. mája 2009 žiadosť o preskúmanie správnosti

postupu vyšetrovateľa. Dozorujúca prokurátorka na jeho žiadosť odpovedala

upovedomením sp. zn. z 1. júla 2007 (doručené sťažovateľovi 8. júla 2007),

v ktorom mu oznámila, že namietaným postupom vyšetrovateľa pri úkone konanom

29. apríla 2009 neboli sťažovateľove práva porušené žiadnym spôsobom. V uvedenom

upovedomení sa podľa sťažovateľa dozorujúca prokurátorka „vôbec nezaoberala mnou

namietanými skutočnosťami resp. okolnosťami, pre ktoré som považoval za nezákonné a pre

ktoré som postup vyšetrovateľa napádal (t. j. konanie vyšetrovateľa do 15.00 hod, t. j. do

príchodu obhajcov do vyšetrovacej miestnosti, neriešila čas, kedy bol vyšetrovateľ

s vypočúvaným osamote atď.), ale zaoberala sa tým, či obhajcovia mohli počas výsluch

klásť otázky, čo však nebolo predmetom mojej sťažnosti.

Rovnako namietam, že postup vyšetrovateľa a jeho zákonnosť pri úkone skúmala tá

istá prokurátorka (t. j. JUDr. M. P.), ktorá sa na tomto úkone od začiatku spolu

s vyšetrovateľom osobne zúčastnila, a ktorý som považoval sťažovateľ za nezákonný.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že:

„Základné právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 SR na súdnu a inú

právnu ochranu v konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, pod sp. zn. ČVS: PPZ-

55/BOK-Z-2006, porušené bolo.

Sťažovateľovi Stanislavovi Ševčíkovi v konaní vedenom na Prezídiu Policajného

zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania,

pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006, sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 000

EUR.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

).

Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej

pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006. K porušeniu uvedeného základného práva sťažovateľa

malo dôjsť tým, že vyšetrovateľ spolu s dozorujúcou prokurátorkou začali vykonávať riadne

nariadený výsluch svedka v uvedenom konaní bez prítomnosti obhajcu sťažovateľa

(sťažovateľ je v predmetnom konaní v pozícii obvineného) pred uplynutím času, na ktorý

bol výsluch nariadený a na ktorý bol obhajca sťažovateľa riadne predvolaný.

Pri prerokovaní námietok sťažovateľa ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv alebo slobôd,

v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá

k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd už

predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej

osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny

poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom

verejnej moci (obdobne napr. , , ).

Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa, resp. policajta v trestnom konaní sa za účinný

prostriedok nápravy považuje žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210

. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tento prostriedok nápravy využil

podaním žiadosti 4. mája 2009, ktorú dozorujúca prokurátorka vybavila upovedomením

sp. zn. z 1. júla 2007.

Vzhľadom na to, že proti postupu vyšetrovateľa má sťažovateľ v rámci platného

právneho poriadku k dispozícii účinný prostriedok nápravy, bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej

opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom,

v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu

práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať

aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať

pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v , ktoré

neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala , Ölveczky ,

Mamonov , Karlin ).

V danom prípade v rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ vyjadril svoju

nespokojnosť aj s vybavením jeho žiadosti dozorujúcou prokurátorkou. V rámci ďalšieho

priebehu uvedeného konania má sťažovateľ v záujme ochrany svojich práv možnosť využiť

účinný prostriedok nápravy na účel preskúmania zákonnosti postupu dozorujúcej

prokurátorky upravený v o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (podnet na preskúmanie zákonnosti postupu dozorujúcej prokurátorky).

V prípadnom neskoršom štádiu trestného konania (konania pred súdom) má taktiež

sťažovateľ k dispozícií účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva pred

prípadnými procesnými pochybeniami orgánov činných v trestnom konaní, napr. pri

predbežnom prerokovaní obžaloby, v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní či

v podobe podaného odvolania, keď odvolací súd môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojho

v sťažnosti označeného práva pred inými orgánmi verejnej moci a ústavný súd môže

jednotlivé procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v trestnom konaní, korigovať až následne

po využití jednotlivých prostriedkov nápravy sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009