Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 323/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. V., K., zastúpeného advokátkou JUDr. K. D., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. )

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2009 doručená sťažnosť Ľ. V., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

K. D., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK -

(predtým vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo:

«27. 4. 2007 bola podaná obžaloba na sťažovateľa podľa uznesenia ktorým bolo

vznesené obvinenie ČVS: KPR-42/OVK-KE-2005, ktorá bola doručená na Špeciálny súd

v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“), a v súlade rozvrhom práce bol sťažovateľovi

pridelený zákonný sudca, resp. senát špeciálneho súdu 1 T (sp. zn. )...

V roku 2008 Špeciálny súd vylúčil vec na samostatné konanie a ďalej prebieha

konanie vo veci sťažovateľa v rovnakom senáte pod novou Sp. zn. ...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ústavným nálezom

z 20. 5. 2009 Sp. zn. o. i. rozhodol, že o zriadení

Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) nie je v súlade s (ďalej

len „ústava“).

Dňa 6. 8. 2009 Špecializovaný súd určil termín hlavného pojednávania vo veci

sťažovateľa pod Sp. zn. v rovnakom senáte, sťažovateľ podal námietku.

Dňa 17. 9. 2009 Špecializovaný súd určil termín hlavného pojednávania vo veci

sťažovateľa pod Sp. zn. v rovnakom senáte, námietkou sťažovateľa sa

nezaoberal, ani o nej nerozhodoval...

Nálezom ústavného súdu Sp. zn. bolo rozhodnuté, že

Z. z. a ustanovenia iných relevantných právnych predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1,

, a ods. 4 písm. b), v spojení s

Slovenskej republiky, a 2 a s

Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii...

To znamená, že vyhlásením tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j.

17. júla 2009, stráca účinnosť.

Z uvedeného vyplýva, že je k dnešnému dňu platný, ale

v dôsledku nálezu ústavného súdu sp. zn. stratil účinnosť, z čoho vyplýva, že

nie je možné ďalej konať v neskončených trestných veciach.

V kontexte uvedených skutočností upozornil sťažovateľ špecializovaný trestný súd

písomnosťou zo septembra 2009, pričom v prípade, ak by špecializovaný trestný súd

kontinuálne pokračoval v jeho trestnej veci, podal námietku zaujatosti predmetného senátu,

pretože nerešpektovaním vyššie uvedených skutočností, existuje dôvodná pochybnosť o jeho

nezaujatosti k prejednávanej veci, resp. k nemu a to z dôvodu, že sťažovateľ je toho názoru,

že si sudcovia v jeho prípade vytvorili k prípadu osobný vzťah.

V tejto súvislosti, tiež upozorňujeme na skutočnosť, že podľa čl. 141a ods. 4 písm. b)

, patrí do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“)

rozhodovať o pridelení a preložení sudcov. Uvedená ústavná právomoc je vyjadrená aj

v ustanoveniach , 12 a 14 o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“).

Súdna rada k dnešnému dňu nerozhodla o pridelení, dočasnom pridelení alebo

preložení sudcov na špecializovaný trestný súd, a z tohto dôvodu neexistuje zákonný sudca,

ktorý by mohol, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky realizovať hlavné

pojednávanie v sťažovateľovej trestnej veci.

Namietaný senát špecializovaného trestného súdu, však podľa o tejto

námietke nerozhodoval a pokračuje vo vytyčovaní termínov hlavných pojednávaní...

K porušeniu článku 48 ods. 1 ...

Totožné znenie má aj článok 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„Listina“)...

Interpretáciou obsahu tohto základného práva na zákonného sudcu v širšom kontexte

dosiahneme neopomenuteľnú podmienku riadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá je

súdom ústavne zverená. Tento ústavný imperatív na jednej strane dotvára a upevňuje

sudcovskú nezávislosť, na strane druhej potom predstavuje pre každého účastníka konania

rovnako cennú záruku, že k rozhodnutiu jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa

vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada stabilného

prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený, pre rôzne dôsledky a rozličné účely, výber

súdov a sudcov „ad hoc“...

Z... nálezov ústavného súdu teda vyplýva jednoznačný záver, že za zákonného sudcu,

ústavne konformným spôsobom, môžeme považovať len sudcu, ktorý spĺňa nasledovné

podmienky:

a) zákonnom určené predpoklady na výkon tejto funkcie,

b) trvalé, alebo dočasné pridelenie na výkon funkcie k určitému súdu,

c) jeho funkcia nezanikla,

d) bol určený v súlade s rozvrhom práce.

Všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, pokiaľ u sudcu absentuje

ktorákoľvek z nich, nemôžeme hovoriť o zákonnom sudcovi v zmysle ústavných nárokov...

Sudcu, s jeho predchádzajúcim súhlasom prideľuje na výkon funkcie Súdna rada...

V tejto súvislosti poukazujeme na ďalšie porušenie , postupom namietaného

senátu špecializovaného trestného súdu, a to článku 141a ods. 4 písm. a), b) ...

Prelomením tejto zásady je situácia, v ktorej orgán inej zložky štátnej moci ignoruje

niektorú z jej ústavných právomoci, tak ako v prípade prijatia ,

ktorým zákonodarca kreuje nový súdny orgán (špecializovaný trestný súd), ktorý má

kontinuálne nadviazať na zrušený súdny orgán (špeciálny súd), pričom vo vzťahu k sudcom

tohto novovytvoreného súdu, popiera ústavnú funkciu Súdnej rady ako orgánu, ktorý jediný

rozhoduje o pridelení, dočasnom pridelení a preložení sudcov...

Rozvrh práce je upravený , konkrétne v a nasl. cit.

zákona a rozumie sa ním akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce

súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Z dotknutých zákonných ustanovení vyplýva, že rozvrh práce musí byť predsedom

súdu vypracovaný pre každý súd, ktorý je v sústave súdov v Slovenskej republike.

Špecializovaný trestný súd bol zaradený do sústavy súdov až ,

ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu Sp. zn.

z 20. 5. 2009 t. j. 17. 7. 2009, pričom sťažovateľ nemá vedomosť, že by bol vypracovaný

rozvrh práce v súlade so pre špecializovaný trestný súd a v jeho

trestnej veci mu nebol pridelený zákonný sudca spôsobom podľa § 51 ods. 1 zákona

č.

Vzhľadom k tomu, že , ktorým bol zriadený špeciálny súd, od

tohto momentu stratil účinnosť (17. 7. 2009), nemožno postupovať podľa rozvrhu práce

špeciálneho súdu...

Zo zhrnutia vyššie uvedených právnych a skutkových faktov, vyplýva len jediný záver,

a to, že konaním, konkrétne pokračovaním v hlavnom pojednávaní a odročením hlavného

pojednávania, špecializovaným trestným súdom v trestnej veci sťažovateľa, vedenej na

špeciálnom súdu pod sp. zn. , došlo k porušeniu v dotknutých článkoch,

pretože v predmetnej trestnej veci konal sudca, resp, senát zložený zo sudcov, ktorý neboli

na novovzniknutý súdny orgán pridelení, resp, dočasne pridelení Súdnou radou, ktorej ako

jedinej prislúcha táto právomoc ex constitutio a nemožno ju obmedziť, resp, obísť žiadnym

zákonom. V podstate sa vytvoril právny stav, kedy si zákonodarca uzurpoval túto ústavnú

právomoc Súdnej rady a sám pridelil sudcov na špecializovaný trestný súd. Zároveň

namietaný senát nebol určený podľa rozvrhu práce v súlade so zákonom...

Požiadavka čl. 6 ods. 1 Dohovoru na zriadenie súdu len na základe zákona vychádza

zo zásady zákazu odňatia veci zákonnému súdu, ktorá v sebe zahŕňa dve samostatné práva,

a to

a) právo nebyť odňatý zákonnému súdu,

b) právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi...

V zmysle zákonným sudcom je sudca, ktorý

vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom

práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte,

zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie

a rozhodovanie v senáte.

Zákon, ktorý upravuje postavenie sudcu, podmienky na výkon funkcie, je zákon

č. , ktorý vo svojom , podľa ktorého: „Sudcu s jeho

predchádzajúcim súhlasom, prideľuje na výkon funkcie na určený okresný súd súdna rada.“

Vzhľadom k tomu, že v prípade špecializovaného trestného súdu k takémuto

zákonnému (v neposlednom rade aj ústavnému) postupu nedošlo, je možné urobiť jediný

kvalifikovaný záver, že týmto momentom došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru,

pretože zákonnosť súdu musí byť založená na jeho zložení a sudcovia porušovateľa nie sú

určení zákonným spôsobom...

V jednotlivých bodoch tejto sťažnosti sťažovateľ opísal, akým protiústavným

spôsobom porušovateľ zasiahol do jeho základných práv a má za to, že jediný orgán, ktorý

mu môže zabezpečiť účinnú nápravu je ústavný súd, nakoľko je jediným orgánom ochrany

ústavnosti a predmetnú právomoc mu priznáva samotná .

Zdôrazňujúc fakt, že sťažovateľ na skutočnosti, ktoré sú predmetom jeho ústavnej

sťažnosti namietaný senát Špecializovaného trestného súdu písomne upozornil, hoci tento

o jeho podaní nerozhodoval, pričom zákon mu neposkytuje iné prostriedky ochrany, si

dovolíme vysloviť presvedčenie, že bola splnená aj táto podmienka na prijatie mojej

sťažnosti na ďalšie konanie.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo Ľ. V. postupom Špecializovaného súdu v Pezinku v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým PK-1 T 14/07) porušené bolo.

2. Podľa zakázal pokračovať

v porušovaní základného práva alebo slobody v prípade sťažovateľa.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov konania, ktoré im vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. K. D., podľa § 13

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ) na jej

účet... v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Okrem toho sťažovateľ žiadal o nezverejnenie mena a priezviska a jeho nahradenie

príslušnými iniciálkami v publikovaných rozhodnutiach ústavného súdu v danej veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa a podľa

listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým

vedenom pod sp. zn. ). Podstatou jeho námietok boli tvrdenia, že v jeho

trestnej veci rozhoduje senát špecializovaného trestného súdu, ktorého členovia neboli do

svojich funkcií kreovaní ústavne konformným spôsobom. Tieto tvrdenia odvodil od toho, že

nálezom ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009, ktorý bol uverejnený

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) 17. júla 2009, bol

vyslovený nesúlad podstatnej časti o zriadení Špeciálneho súdu

a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. “) s príslušnými článkami a medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná, v dôsledku čoho prestal existovať špeciálny súd, ktorý jeho

trestnú vec prejednával, pričom na jeho rozhodovaciu činnosť kontinuálne nadviazal senát

špecializovaného trestného súdu na základe o Špecializovanom

trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „

Z. z.“). Sťažovateľ teda namietal, že vo veci konajúci senát špecializovaného trestného

súdu, teda jeho členovia, neboli pridelení na tento súd Súdnou radou Slovenskej republiky

(ďalej len „súdna rada“) tak, ako by si to vyžadoval a ods. 4 písm. a) a b)

a a násl. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ale

že svoju právomoc začali uplatňovať len na základe Na túto

skutočnosť sťažovateľ upozornil aj špecializovaný trestný súd „písomnosťou zo septembra

2009“, ale podľa jeho vyjadrenia sa touto jeho námietkou nikto nezaoberal. Tým podľa jeho

názoru došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a

listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd považoval za prvoradé ustáliť povahu námietok sťažovateľa a určenie

príčinnej súvislosti medzi nimi, označenými právami, ktorých porušenie namieta, postupom

špecializovaného trestného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ podal

sťažnosť v zmysle , ale pritom namietal skutočnosti súvisiace

s uplatňovaním právomoci špecializovaného trestného súdu na základe zákona prijatého na

zabezpečenie kontinuity medzi rozhodovacou činnosťou špeciálneho súdu a právomocou

špecializovaného trestného súdu. Inými slovami, namietal postup špecializovaného

trestného súdu pri prejednávaní jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. , ale nie

z hľadiska procesných pochybení, ktorých by sa mohol dopustiť len tento súd, ale

z hľadiska porušenia pravidiel potrebných pre zákonnosť a ústavnú konformnosť kreovania

– pridelenia sudcov na špecializovaný trestný súd. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že k pokračovaniu v rozhodovacej činnosti špeciálneho súdu nedospel špecializovaný

trestný súd svojvoľne, ale plnil a plní vôľu

Z. z. [pozri napr. čl. II, v ktorom novelizoval tak,

že za § 567e vložil § 567f, ktorý v odseku 1 zakotvil, že vo veciach, ktoré patria do

pôsobnosti špecializovaného trestného súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný na konanie špecializovaný trestný súd,

ak ďalej nie je ustanovené inak; čl. XII, v ktorom novelizoval zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov (v znení zákonov

č. a č. ) tak, že za vložil , ktorý ustanovil, že výkon

súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu správy majetku štátu, práv

a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov

a iných obdobných právnych vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov sudcu k štátu

prechádza dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009

v Zbierke zákonov zo špeciálneho súdu na špecializovaný trestný súd]. Čiže námietka

v podobe, ako ju predniesol sťažovateľ, nemôže byť predmetom konkrétnej ústavnej

kontroly, akú má na mysli .

Z pohľadu ústavného súdu preto možno uzavrieť, že členov senátu, ktorí konajú

v prípade sťažovateľa, treba považovať za zákonných sudcov z hľadiska legitimity ich

postavenia ako sudcov špecializovaného trestného súdu, keďže táto legitimita sa odvíja

priamo zo zákona o špecializovanom trestnom súde. Rozhodujúcu otázku, teda či sa

sudcovia špecializovaného trestného súdu ujali svojich funkcií v súlade s , môže

ústavný súd riešiť iba v rámci konania o súlade právnych predpisov podľa § 37 a nasl.

, pričom sťažovateľ nie je za súčasného právneho stavu aktívne

legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

V súvislosti s uvedenou námietkou takisto platí, že právo špecializovaného trestného

súdu kontinuálne pokračovať vo veciach začatých špeciálnym súdom vyplýva priamo zo

zákona o špecializovanom trestnom súde. Špecializovaný trestný súd teda postupuje

v prípade sťažovateľa tak, ako mu to zákon ukladá. Vyriešenie otázky, či sú príslušné

ustanovenia zákona o špecializovanom trestnom súde v súlade s , je možné iba

v rámci konania o súlade právnych predpisov. Rovnako ani v tomto prípade nie je možné

dosiahnuť nápravu v zmysle požiadaviek sťažovateľa postupom podľa čl. 154c ods. 1

.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že námietka sťažovateľa

o porušení jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 a listiny, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým sp. zn. ) tým, že členovia vo veci konajúceho

senátu (sudcovia) neboli na tento súd pridelení súdnou radou, ale že svoju právomoc

uplatňujú ex lege ako pokračovateľ špeciálneho súdu, je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ tvrdil, že podanie, v ktorom namietal nezákonné zloženie senátu

špecializovaného trestného súdu z dôvodov, ktoré už boli uvedené, adresoval v septembri

2009 aj tamojšiemu súdu. Zároveň dodal, že podľa jeho vedomosti sa touto námietkou nikto

nezaoberal.

V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že na pojednávaní špecializovaného trestného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré sa uskutočnilo 17. septembra

2009 v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne, ale v prítomnosti náhradného

obhajcu, predseda senátu po krátkej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania

a vyhodnotení sťažovateľovej námietky konštatoval, že touto námietkou sa senát zaoberať

nebude, pretože právomoc špecializovaného trestného súdu bola daná zákonom

č. Z uvedeného dôvodu je potrebné sťažnosť aj z tohto pohľadu hodnotiť ako

zjavne neopodstatnenú, a to s prihliadnutím na právny názor ústavného súdu vyjadrený

v predchádzajúcom texte tohto rozhodnutia.

Ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti námietka o porušení základného práva

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa a podľa

listiny (i podľa dohovoru) uplatnená podľa , pod ktorú

subsumoval sťažovateľ svoje argumenty, podlieha z hľadiska uplatnenia právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie princípu subsidiarity. To znamená, že ústavná kontrola

vo vzťahu k rozhodnutiu či postupu všeobecného súdu, ktorý sa dopustil pochybení

takéhoto charakteru, nastupuje až vtedy, ak neexistuje iný všeobecný súd, ktorý by poskytol

účinnú ochranu právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta.

V danej trestnej veci prebieha na špecializovanom trestnom súde prvostupňové

konanie a v prípade, ak by sa sťažovateľ domnieval, že vo veci konal súd v nezákonnom

zložení alebo že vo veci konal sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania, má stále možnosť namietať tieto skutočnosti v rámci odvolacieho

konania [pozri ] a dovolacieho konania [

ods. 1 písm. b) a e) ]. To vzhľadom na podstatu a zmysel

vylučuje z tohto pohľadu právomoc a intervenciu ústavného súdu v danej veci.

Na základe uvedených skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009