Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 386/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť N. O., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. L., K., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 1. apríla 2007, postupom Krajského súdu v

Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. júla 2008,

postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 63/09 a jej

prípisom z 15. apríla 2009, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v

konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 381/09 a jej prípisom z 21. augusta 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2009 doručená sťažnosť N. O., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

R. L., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 1. apríla 2007, postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. júla 2008, postupom

Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod

sp. zn. Kc 63/09 a jej prípisom z 15. apríla 2009, ako aj postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/2 Pz 381/09 a jej prípisom z 21. augusta 2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 1. apríla 2007 bola schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva po

poručiteľovi (manželovi sťažovateľky), proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie.

O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 25. júla 2008 tak, že

potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu „... s tým, že predmetom dedičstva nie je

½ členského podielu v SBD..., K., ale finančná náhrada 263.500,- Sk za polovicu hodnoty

tohto členského podielu ako pohľadávka voči pozostalej manželke N. O.“.

Sťažovateľka následne podala generálnej prokuratúre podnet na podanie

mimoriadneho dovolania z 5. januára 2009. Generálna prokuratúra prípisom z 10. februára

2009 oznámila sťažovateľke, že o spôsobe vybavenia jej podnetu bude informovaná

krajskou prokuratúrou. Krajská prokuratúra prípisom sp. zn. Kc 63/09 z 15. apríla 2009

sťažovateľke oznámila, že podnet odkladá. Sťažovateľka podala 30. júna 2009 opakovaný

podnet na podanie mimoriadneho dovolania, v ktorom okrem iného poukázala aj na to, že

„má... pochybnosti o nezaujatosti konajúceho súdu a aj notára“, vzhľadom na skutočnosť,

že manželka jedného z dedičov je sudkyňou okresného súdu. Generálna prokuratúra

opakovaný podnet sťažovateľky prípisom sp. zn. VI/2 Pz 381/09 z 21. augusta 2009

odložila.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka najmä namieta

a) skutočnosť, že príslušné orgány konajúce v jej veci za základ dohody

o vyporiadaní dedičstva vzali všeobecnú (trhovú) cenu členského podielu v bytovom

družstve, a nie jeho zostatkovú hodnotu,

b) že bola „v čase rozhodovania v zlom zdravotnom stave... avšak nikto sa touto

závažnou procesnou vadou, ktorá bola spôsobilá na spôsobenie porušenia rovnosti

účastníkov konania sa nezaoberal“.

Sťažovateľka zastáva názor, že postupom príslušných štátnych orgánov došlo

k porušeniu ňou označených práv, a preto navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46, čl. 47

ods. 2 a 3 a postupom okresného súdu, krajského súdu, krajskej

prokuratúry a generálnej prokuratúry v označených konaniach, zruší ich rozhodnutia a vec

vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež žiada, aby ústavný súd generálnej prokuratúre

prikázal, „aby vo veci konala a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva

upraveného v , a 3, “, priznal jej

finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľka tiež žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol prednostne

vzhľadom na skutočnosť, že „pred Exekútorským úradom... sa vedie exekučné konanie pod

č. k. Ex 660/09 a to na základe hore uvedeného uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa

01. 04. 2007 pod sp. zn. -83 , ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní

dedičstva“. Sťažovateľka sa domáha tiež toho, aby ústavný súd rozhodol o odložení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha najmä vyslovenia porušenia svojich základných

práv podľa , a 3 a postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. apríla 2007, postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. júla 2008,

postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 63/09 a jej prípisom

z 15. apríla 2009 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/2 Pz 381/09 a jej prípisom z 21. augusta 2009.

1. K namietanému porušeniu označených základných práv postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. apríla 2007

a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 63/09 a jej

prípisom z 15. apríla 2009

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na zásade subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 1. apríla 2007 mala sťažovateľka právo podať odvolanie,

o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Postup krajskej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 63/09 a jej prípis z 15. apríla 2009 súvisiaci

s vybavovaním jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania mohla sťažovateľka

namietať ďalším podnetom, ktorý bola v zmysle

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) oprávnená

a povinná preskúmať nadriadená prokuratúra, t. j. generálna prokuratúra. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky proti namietanému postupu a uzneseniu

okresného súdu a právomoc generálnej prokuratúry preskúmať namietaný postup a prípis

krajskej prokuratúry v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný

súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu označených základných práv postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. júla 2008

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu 14. októbra 2009, pričom namietané

uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 2008, čím bolo aj

namietané konanie krajského súdu týmto dňom právoplatne skončené. Z uvedeného

vyplýva, že sťažovateľka v časti smerujúcej proti namietanému postupu a uzneseniu

krajského súdu doručila ústavnému súdu sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej

v . Ústavný súd preto v tejto časti odmietol sťažnosť

podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

3. K namietanému porušeniu označených základných práv postupom generálnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 381/09 a jej prípisom z 21. augusta

2009

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby

príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr.

, , , ), t. j. za porušenie základného

práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra

podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr.

, , atď.).

V danom prípade sa sťažovateľka opakovaným podnetom z 30. júna 2009 domáhala

podania mimoriadneho dovolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 1. apríla 2007 a uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 25. júla 2008.

Generálna prokuratúra vybavila opakovaný podnet sťažovateľky namietaným prípisom,

ktorým ho odložila, t. j. nevyhovela jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

V prípise sa okrem iného uvádza:

„... Pokiaľ ide najmä o Vami namietanú hodnotu členského podielu v bytovom

družstve, poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2000. Podľa tohto rozhodnutia

všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom

mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej

veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod...

Pri vysporiadaní členského podielu je rozhodujúca jeho trhová hodnota, a to

s poukazom na ustanovenie , teda na zásadu rovnosti účastníkov

v občianskoprávnych vzťahoch.

Za všeobecnú (trhovú) cenu členského podielu v bytovom družstve treba pokladať

cenu, za ktorú možno v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti

k bytu porovnateľnej hodnoty, vybavenia, polohy a podobne. Preto v týchto prípadoch

overenie hodnoty členského podielu podľa účtovnej zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza

do úvahy...

Pokiaľ je predmetom dedenia členský podiel v bytovom družstve, správne súdy určili

jeho hodnotu v reálnych trhových cenách a tomu prispôsobili výšku primeranej náhrady

ustupujúcim dedičom. Ich rozhodnutia nemôžu byť a ani nie sú ovplyvnené skutočnosťou, že

manželka jedného z dedičov je sudkyňou Okresného súdu Košice II, lebo ohľadom

správnosti zistenia ceny členského podielu neporušili zákon. Navyše, počas súdneho

konania ste nevzniesli námietku zaujatosti z tohto dôvodu...“

Z citovaného vyplýva, že generálna prokuratúra sa opakovaným podnetom

sťažovateľky riadne zaoberala, pričom právne závery, na základe ktorých ho odložila, sú

podľa názoru ústavného súdu akceptovateľné a udržateľné, a preto namietaným postupom

a prípisom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľky

označených v sťažnosti. Ústavný súd k tomu dodáva, že namietaný zlý zdravotný stav

sťažovateľky v čase rozhodovania príslušných štátnych orgánov v jej veci je z hľadiska

ústavnej akceptovateľnosti právnych záverov, ku ktorým dospela generálna prokuratúra pri

vybavovaní jej opakovaného podnetu, právne irelevantný, t. j. nemohol spôsobiť ani

porušenie jej základných práv.

Ústavný súd navyše považoval za potrebné poukázať aj na svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej na vyhovenie podnetu, resp. opakovaného podnetu fyzických osôb

alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j.

osobe, ktorá takýto podnet podala nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda

generálny prokurátor Slovenskej republiky nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je

na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá,

alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že

oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je

poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľky je v časti namietajúcej porušenie jej základných práv podľa čl. 46,

a 3 a postupom generálnej prokuratúry v označenom

konaní, ako aj jej prípisom z 21. augusta 2009 zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25

ods. 2 odmietol.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009