Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 344/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. O., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. S.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi podľa postupom Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. PK a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. B. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2009

doručená sťažnosť JUDr. B. O., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. I. S., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa (ďalej len „“)

postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK .

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo:

«Krajský prokurátor v Trenčíne v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi

JUDr. B. O. a spol. podal dňa 8. 9. 2004 obžalobu Krajskému súdu v Prešove, ktorá bola

vedená pod sp. zn. .

Obžaloba bola podaná za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 psím. b)

a odsek 5 účinného do 31. 12. 2005 (ďalej len ) a pre

trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 2 písm. a) ods. 3 a ods. 5

na tom skutkovom základe, aký je popísaný v bode I obžaloby krajského

prokurátora. Podaním obžaloby Krajskému súdu v Prešove bola založená jeho vecná

a miestna príslušnosť. Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. zo dňa 14. 10. 2004

v bode I výrokovej časti uznesenia postúpil trestnú vec na prejednanie Špeciálnemu súdu

v Pezinku ako súdu vecne príslušnému s odôvodnením, že skutky v bode I a II obžaloby,

ktoré spolu úzko súvisia, vykazujú popri ich právnej kvalifikácii uvedenom v jednočinnom

súbehu aj známky skutkovej podstaty trestného činu založenia zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa , ktorá

spadá do vecnej príslušností Špeciálneho súdu (táto právna kvalifikácia sa týka iných osôb

aj pre ďalšie skutky a trestné činy).

Špeciálny súd v Pezinku po postúpení veci Krajským súdom v Prešove (aj keď

o postúpení veci doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo, o čom svedčí ústavná sťažnosť

pod číslo Rvp 860/2009 o ktorej doposiaľ rozhodnuté nebolo) ako vecne nepríslušný súd

vo veci nariadil hlavné pojednávanie a to dňa 27. 10. 2005 začal vo veci konať

a rozhodovať...

Nálezom Ústavného súdu SR č. 290/2009 z 20. 5. 2009, ktorý bol zverejnený v čiastke

č. 101 Zbierky zákonov bol vyslovený nesúlad ustanovení jednotlivých článkov zákona

č. z. o Špeciálnom súde s článkom 148 ods. 1 a 2 SR a s článkom 11

ods. 1 Dohovoru OSN proti korupcii.

Z dôvodov tohto nálezu je zrejmé, že Špeciálny súd a jeho nejednoznačné zaradenie

do systému súdov nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 ...

V súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č. 290/2009 z 20. 5. 2009 nadobudol

účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR zákon č. 291 o Špecializovanom

trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 18. 6. 2009, ktorý bol zverejnený

v čiastke 101 Zbierky zákonov...

Tvrdím, že Špecializovaný trestný súd v trestnej veci pána JUDr. B. O. obžalovaného

z hore uvedených trestných činov porušil jeho základné ústavné práva podľa článku 48

SR, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon.

Porušenie týchto jeho ústavných práv v rozpore s SR vzhliadam v tom, že:

1. Konanie, ktoré v trestnej veci obžalovaného JUDr. B. O., sp. zn. PK

vykonáva Špecializovaný trestný súd v zložení senátu a to predseda senátu - JUDr. K.,

sudcovia - JUDr. V. P., JUDr. I. K. a náhradný sudca JUDr. O. K. je konaním nezákonným

v rozpore s hore uvedenými z. ako aj

z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento senát, vrátane náhradného sudcu nie sú sudcami Špecializovaného trestného

súdu, pretože v súlade s ustanovením z. neboli pridelení

na výkon funkcie na iný súd a to na Špecializovaný trestný súd. O tejto skutočnosti svedčí

samotný fakt, že chýba rozhodnutie súdnej rady o tom, že títo sudcovia sú dočasne pridelení

na výkon funkcie sudcu na Špecializovaný trestný súd.

Týmto je porušené ústavné právo sťažovateľa JUDr. B. O. na zákonného sudcu, tak

ako je to uvedené v článku 48 ods. 1 SR.

Sťažovateľ uvedené skutočnosti namietal na pojednávaní dňa 13. 8. 2009, pričom

konajúci súd (označený ako „Špeciálny súd v Pezinku“, ktorý bol už zrušený Nálezom

Ústavného súdu, ktorý bol aj zverejnený) podanú námietku zaujatosti, ktorá je jediným

procesným nástrojom na odňatie veci konajúcim sudcom vyhodnotil tak, že sa jedná

o procesný postup súdu a o tejto námietke už bolo rozhodnuté, a ďalej rozhodovať o nej

nebude...

2. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu SR č. 290/2009 z 20. 5. 2009, ktorý

nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu SR zákon č. 291

o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 18. 6. 2009,

ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov č. 101, obžalovaný JUDr. B. O. v zastúpení

obhajcom namietal porušenie svojich základných ústavných práv v súvislosti s článkom 48

ods. 1 SR v tom smere, že...

Obžaloba v uvedenej trestnej veci, ktorá je predmetom tohto pojednávania bola

podaná dňa 10. 9. 2004 na Krajský súd v Prešove. Krajský súd v Prešove svojim

rozhodnutím sp. zn. zo dňa 14.10. 2004 vec postúpil Špeciálnemu súdu v Pezinku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal krajský prokurátor v Prešove sťažnosť, o ktorej

doposiaľ Najvyšším súdom SR rozhodnuté nebolo.

Podľa prezenčnej pečiatky, ktorá sa nachádza na záhlaví obžaloby krajského

prokurátora v Prešove , obžaloba bola doručená Krajskému súdu v Banskej

Bystrici dňa 9. 2. 2005 a nie Špeciálnemu súdu v Pezinku a to obhajobe, z neznámych

dôvodov.

Dňa 1. 7. 2005 bola táto obžaloba bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia postúpená

Špeciálnemu súdu v Pezinku, o čom svedčí prezenčná pečiatka Špeciálneho súdu v Pezinku.

V zmysle ustanovenia , , účinného od 1. 9. 2004

v prípadoch, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd a bolo v nich do 1. 9. 2004

nariadené pojednávanie dokončí krajský súd, v opačnom prípade vec postúpi Špeciálnemu

súdu. S účinnosťou od 15. 4. 2005 došlo podľa ,

opätovne k zmene vecnej príslušnosti Špeciálnemu súdu a to tak, že vo veciach, ktoré boli

postúpené Špeciálnemu súdu z dôvodu , vykoná konanie krajský

súd, ktorý bol príslušný pred septembrom 2004 na konanie pred septembrom 2004

a Špeciálny súd v danej veci nenariadil do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda

do 15. 4. 2005 hlavné pojednávanie.

Nestalo sa tak. Špeciálny súd v konaní pokračoval, aj keď na konanie nebol

príslušný.

Namietal preto všetky úkony, ktoré tento súd vykonal a to jednak z dôvodu

nepríslušnosti a jednak z dôvodu Nálezu Ústavného súdu, ktorý Špeciálny súd vyhlásil

za súd, ktorý je v nesúlade s SR a s Dohovorom OSN proti korupcii...

Poukázal pri tom, že podľa zákona 291/2009 chýba zákonné ustanovenie, ktoré

by upravovalo zákonným spôsobom tú skutočnosť, že tento senát, ktorý bol ku dňu

vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu SR z 20. 5. 2009 Zbierky zákonov,

je podľa rozvrhu práce senátom rozhodujúcim v jeho veci...

Predseda senátu Špecializovaného súdu označeného ako „Špeciálny súd v Pezinku“,

však ani o tejto námietke zaujatosti, ktorá bola podaná, nerozhodol s tým, že iba

skonštatoval, že je to problém ústavnosti a tento problém musí vyriešiť niekto iný,

nie všeobecný súd.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Právo JUDr. B. O. obžalovaného v trestnej veci Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku sp. zn. PK uvedené v článku 48 SR podľa ktorého nikoho

nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon porušené bolo.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

advokátovi JUDr. I. S. vo výške 223,46 Eur do 3 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa postupom špecializovaného trestného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. PK . Svoje námietky súvisiace s porušením

tohto základného práva predostrel v týchto dvoch rovinách:

1. Namietal, že tento súd nie je príslušný na rozhodovanie v jeho trestnej veci,

pretože obžaloba za trestné činy, ktorých sa mal dopustiť, bola pôvodne 10. septembra 2004

podaná na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“), pričom 1. júla 2005 bola

„bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia“ postúpená Špeciálnemu súdu v Pezinku (ďalej len

„špeciálny súd“). Pritom poukázal na ustanovenia § 454a ods. 1 a 2 a § 454aa ods. 1

účinného do 31. decembra 2005, podľa ktorých mal v konečnom

dôsledku v danej veci konať krajský súd.

2. Sťažovateľ zároveň namietal, že v jeho trestnej veci rozhoduje senát

špecializovaného trestného súdu, ktorého členovia neboli do svojich funkcií kreovaní

ústavne konformným spôsobom. Tieto tvrdenia odvodil od toho, že nálezom ústavného súdu

sp. zn. z 20. mája 2009, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky (ďalej len „zbierka zákonov“) 17. júla 2009, bol vyslovený nesúlad podstatnej

časti o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

s príslušnými článkami a medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná, v dôsledku čoho prestal existovať špeciálny súd, ktorý jeho trestnú vec prerokúval,

pričom na jeho rozhodovaciu činnosť kontinuálne nadviazal senát špecializovaného

trestného súdu na základe o Špecializovanom trestnom súde

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“ alebo „zákon

o špecializovanom trestnom súde“). Sťažovateľ teda namietal, že vo veci konajúci senát

špecializovaného trestného súdu, teda jeho členovia, neboli pridelení na tento súd Súdnou

radou Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) tak, ako by si to vyžadoval čl. 141a

ods. 4 písm. a) a b) a a násl. o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), ale že svoju právomoc začali uplatňovať len na základe zákona

č.

Pri prerokovaní námietky sťažovateľa, podstatou ktorej je tvrdenie, že v jeho trestnej

veci vedenej v súčasnej dobe na špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.

PK rozhoduje nepríslušný súd, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

podľa . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu

a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach,

a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno

domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd zistil, že trestné konanie vedené proti sťažovateľovi na špecializovanom

trestnom súde nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Podľa účinného od 1. januára 2006 dovolanie podľa

tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Podľa účinného od 1. januára 2006

dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že námietka porušenia základného práva

sťažovateľa spočívajúca v tvrdení, že vo veci konal nepríslušný súd, musí byť pred

právomocou ústavného súdu na jej prerokovanie predmetom skúmania všeobecného súdu –

v danom prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého právomoc predchádza

právomoci ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. ,

, , ).

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa postupom

špecializovaného trestného súdu v jeho veci z dôvodu, že sudcovia vo veci konajúceho

senátu neboli na tento súd pridelení postupom zodpovedajúcim zneniu a príslušných

právnych predpisov.

V tejto súvislosti ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že sťažovateľ podal

sťažnosť v zmysle , ale pritom namietal skutočnosti súvisiace

s uplatňovaním právomoci špecializovaného trestného súdu na základe zákona prijatého

na zabezpečenie kontinuity medzi rozhodovacou činnosťou špeciálneho súdu a právomocou

špecializovaného trestného súdu. Inými slovami, namietal postup špecializovaného

trestného súdu pri prerokovaní jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. PK ,

avšak nie z hľadiska procesných pochybení, ktorých by sa mohol dopustiť len tento súd,

ale z hľadiska porušenia pravidiel potrebných pre zákonnosť a ústavnú konformnosť

kreovania – pridelenia sudcov na špecializovaný trestný súd. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že k pokračovaniu v rozhodovacej činnosti špeciálneho súdu nedospel

špecializovaný trestný súd svojvoľne, ale plnil a plní vôľu zákonodarcu vyjadrenú v zákone

č. [pozri napr. čl. II, v ktorom novelizoval Trestný

poriadok tak, že za § 567e vložil § 567f, ktorý v odseku 1 zakotvil, že vo veciach, ktoré

patria do pôsobnosti špecializovaného trestného súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný na konanie špecializovaný trestný

súd, ak ďalej nie je ustanovené inak; čl. XII, v ktorom novelizoval

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov (v znení zákonov

č. a č. ) tak, že za vložil , ktorý ustanovil, že výkon

súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu správy majetku štátu, práv

a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov

a iných obdobných právnych vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov sudcu k štátu

prechádza dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009

v zbierke zákonov zo špeciálneho súdu na špecializovaný trestný súd]. Čiže námietka

v podobe, ako ju predniesol sťažovateľ, nemôže byť predmetom konkrétnej ústavnej

kontroly, akú má na mysli .

Z pohľadu ústavného súdu preto možno uzavrieť, že členov senátu, ktorí konajú

v prípade sťažovateľa, treba považovať za zákonných sudcov z hľadiska legitimity

ich postavenia ako sudcov špecializovaného trestného súdu, keďže táto legitimita

sa odvíja priamo zo zákona o špecializovanom trestnom súde. Rozhodujúcu otázku,

teda či sa sudcovia špecializovaného trestného súdu ujali svojich funkcií v súlade s ,

môže ústavný súd riešiť iba v rámci konania o súlade právnych predpisov podľa § 37 a nasl.

, pričom sťažovateľ nie je za súčasného právneho stavu aktívne

legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

V súvislosti s uvedenou námietkou takisto platí, že právo špecializovaného trestného

súdu kontinuálne pokračovať vo veciach začatých špeciálnym súdom vyplýva priamo

zo zákona o špecializovanom trestnom súde. Špecializovaný trestný súd teda postupuje

v prípade sťažovateľa tak, ako mu to zákon ukladá. Vyriešenie otázky, či sú príslušné

ustanovenia zákona o špecializovanom trestnom súde v súlade s , je možné

iba v rámci konania o súlade právnych predpisov. Rovnako ani v tomto prípade

nie je možné dosiahnuť nápravu v zmysle požiadaviek sťažovateľa postupom podľa

c ods. 1 .

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že námietka sťažovateľa

o porušení jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 postupom špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

PK tým, že členovia vo veci konajúceho senátu (sudcovia) neboli na tento súd

pridelení súdnou radou, ale že svoju právomoc uplatňujú ex lege ako pokračovateľ

špeciálneho súdu, je zjavne neopodstatnená (obdobne ).

Napokon ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti námietka o porušení základného

práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa uplatnená podľa

, pod ktorú subsumoval sťažovateľ svoje argumenty v tejto časti

sťažnosti, podlieha z hľadiska uplatnenia právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

princípu subsidiarity. To znamená, že ústavná kontrola vo vzťahu k rozhodnutiu či postupu

všeobecného súdu, ktorý sa dopustil pochybení takéhoto charakteru, nastupuje až vtedy,

ak neexistuje iný všeobecný súd, ktorý by poskytol účinnú ochranu právam sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta.

V danej trestnej veci prebieha na špecializovanom trestnom súde prvostupňové

konanie a v prípade, ak by sa sťažovateľ domnieval, že vo veci konal súd v nezákonnom

zložení alebo že vo veci konal sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania, má stále možnosť namietať tieto skutočnosti v rámci odvolacieho

konania [pozri účinného do 31. decembra 2005]

a dovolacieho konania [ a účinného

od 1. januára 2006]. To vzhľadom na podstatu a zmysel vylučuje

z tohto pohľadu právomoc a intervenciu ústavného súdu v danej veci.

Na základe uvedených skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009