Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 344/09
PDF · 160.63 KB
No categories available
I. ÚS 344/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 344/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., spoločnosti V. B., a spoločnosti P. USA,
vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených v čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1,
čl. 4 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd, práv zaručených v čl. 6
ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája
2005 a uznesením z 15. januára 2007, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 Co 469/2007 a jeho uznesením z 29. apríla 2008 a bližšie
neoznačeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Úradu geodézie,
kartografie a katastra a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. O. F., spoločnosti V. a spoločnosti P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra
2009 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej aj „sťažovateľ“), spoločnosti V. a spoločnosti P.
(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných práv zaručených
v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných
práv zaručených v čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005 a uznesením
z 15. januára 2007, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 469/2007 a jeho uznesením z 29. apríla 2008 a bližšie
neoznačeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
a Úradu geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „úrad“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 30/01 vo veci navrhovateľa C. proti odporcom L. a V. rozsudkom z 24. mája 2005
rozhodol okrem iného o určení neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 1/1990. Proti rozsudku
okresného súdu podal 18. januára 2006 štatutárny zástupca Mgr. O. F. odvolanie, ktoré bolo
okresnému súdu doručené 23. januára 2006. Neskôr sťažovateľ podaním doručeným
okresnému súdu 6. marca 2006 požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie
odvolania. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 30/01-125 z 15. januára 2007 zmeškanie
lehoty sťažovateľovi neodpustil. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie,
o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 469/07 z 29. apríla 2008 tak, že
odvolanie odmietol ako podané oneskorene. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal
sťažovateľ dovolanie, o ktorom nebolo do času podania sťažnosti ústavnému súdu
rozhodnuté.
3. Po opise skutkových okolností veci sťažovatelia (ich štatutárny zástupca Mgr. O.
F.) žiadali ústavný súd, aby vydal tento nález :
„1. Základné právo sťažovateľov, upravené v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1),
čl. 10(1), (2), (3) Listiny..., a v čl. 20(1) a čl. 46(1) Ústavy..., a v čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru
a čl. 1 Dodatkového Protokolu, postupom Okresného súdu... a Krajského súdu... porušené
bolo.
2. Rozhodnutie Okresného súdu... sp. zn. 15 C 30/01 zo dňa 24. mája 2005 a 15. 1.
2001 a rozhodnutie Krajského súdu... sp. zn. 9 Co 469/2007 z 29. apríla 2008, ako nulitné
z dôvodu litispendencie zrušuje.
3. Okresnému súdu... a Najvyššiemu súdu... a Úradu... zakazuje pokračovať
v porušovaní základného práva a slobody upraveného v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1),
čl. 10(1), (2), (3) Listiny... a v čl. 20(1) a čl. 46(1) Ústavy... a čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru
a čl. 1 Dodatkového Protokolu.
4. Mgr. O. F. priznáva finančné zadosťučinenie 150.000,- € (stopäťdesiat tisíc euro),
ktoré je Okresný súd... a Krajský súd... povinný mu vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti
tohto nálezu.
5. Mgr. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd...
a Krajský súd... povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľa do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu podľa uvedenej výšky.“
4. Zároveň sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd sťažnosť prerokoval prednostne,
pretože ide o naliehavú vec. „Naliehavosť vidím v tom, že sa jedná o dlhodobé porušovanie
mojich práv a rozhodnutie je nulitné, pričom porušovateľ v 1. rade chce konať o údajných
vadách dovolania aj napriek zákazu súdneho konania za podmienok ako sú uvedené v tejto
sťažnosti.“ Súčasne požiadal, aby ústavný súd „odložil jeho vykonateľnosť do uvedeného
rozhodnutia súdu. Tento svoj návrh zdôvodňujem tým, že by vznikla nenapraviteľná
a neprimeraná väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám, lebo sa vo veci, ktorá
bola premlčaná, nezákonne konalo, čím vznikla škoda veľkého rozsahu.“
5. V súvislosti s vecou vedenou na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 30/2001 ústavný
súd dopytom zistil (následne overeným z obsahu doručených dotknutých rozhodnutí
okresného súdu, pozn.), že rozsudok okresného súdu sp. zn. 15 C 30/2001 z 24. mája 2005
nadobudol právoplatnosť 20. júla 2005 a uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 30/2001-125
z 15. januára 2007 nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2007. Okresný súd v súvislosti
s dovolaním sťažovateľa doručeným 11. júla 2008 uznesením z 23. septembra 2009 vyzval
dovolateľa, aby v stanovenej lehote odstránil nedostatky dovolania. Uznesenie bolo
vypravené 24. septembra 2009. Dňa 30. septembra 2009 sa nedoručená zásielka vrátila
s označením, že adresát zásielku neprevzal.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd sa vecou v časti namietaných postupov a rozhodnutí okresného súdu
a krajského súdu už zaoberal a uznesením č. k. II. ÚS 118/09-20 zo 17. marca 2009
sťažnosť spoločnosti P., podpísanú označeným štatutárnym zástupcom Mgr. O. F. odmietol
jednak z dôvodu, že označená spoločnosť (P.) bola zjavne neoprávnenou osobou na podanie
sťažnosti, a jednak z dôvodu, že v namietanom postupe a uznesení krajského súdu sp. zn.
9 Co 469/07 z 29. apríla 2008 nezistil porušenie práv, a preto je sťažnosť v tejto časti zjavne
neopodstatnená (bod 2, II. časť odôvodnenia tohto rozhodnutia). V tomto rozsahu potom
sťažnosť sťažovateľov vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn.
9 Co 469/07 z 29. apríla 2008 neobstojí pre neprípustnosť (§ 24 zákona o ústavnom súde).
8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa
pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom
súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
III. ÚS 124/04). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno
považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo
slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
9. Sťažnosť (nad rámec bodu 7) smeruje proti postupu okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudku z 24. mája 2005 (ktorý nadobudol
právoplatnosť 20. júla 2005) a uzneseniu č. k. 15 C 30/2001-125 z 15. januára 2007 (ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2007). Keďže sťažovateľ sťažnosť doručil ústavnému
súdu 15. októbra 2009, je zrejmé, že tak učinil dávno po uplynutí ustanovenej zákonnej
lehoty (bod 8). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako podanú
oneskorene.
10. Pokiaľ sťažovateľ v petite sťažnosti namietal tiež postup najvyššieho súdu
a úradu, ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že sťažovateľ neuviedol bližšie
okolnosti, na základe ktorých sa mali najvyšší súd a úrad dopustiť porušenia ním
označených porušení práv. Pokiaľ sťažovateľ vychádzal z toho, že v prerokúvanej veci
podal dovolanie, ústavný súd bez potreby podrobnejšej argumentácie poukazuje na
skutočnosť, že o tomto dovolaní nebolo doteraz všeobecným súdom rozhodnuté (bod 5 in
fine), ktoré rozhodnutie predchádza právomoci ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2009