Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 344/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., spoločnosti V. B., a spoločnosti P. USA,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, základných práv zaručených v , , ,

čl. 4 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd, práv zaručených v čl. 6

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. mája

2005 a uznesením z 15. januára 2007, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2008 a bližšie

neoznačeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Úradu geodézie,

kartografie a katastra a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F., spoločnosti V. a spoločnosti P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2009 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej aj „sťažovateľ“), spoločnosti V. a spoločnosti P.

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných práv zaručených

v a (ďalej len „“), základných

práv zaručených v čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. mája 2005 a uznesením

z 15. januára 2007, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2008 a bližšie

neoznačeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

a Úradu geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „úrad“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

vo veci navrhovateľa C. proti odporcom L. a V. rozsudkom z 24. mája 2005

rozhodol okrem iného o určení neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 1/1990. Proti rozsudku

okresného súdu podal 18. januára 2006 štatutárny zástupca Mgr. O. F. odvolanie, ktoré bolo

okresnému súdu doručené 23. januára 2006. Neskôr sťažovateľ podaním doručeným

okresnému súdu 6. marca 2006 požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie

odvolania. Okresný súd uznesením č. k. -125 z 15. januára 2007 zmeškanie

lehoty sťažovateľovi neodpustil. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 29. apríla 2008 tak, že

odvolanie odmietol ako podané oneskorene. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal

sťažovateľ dovolanie, o ktorom nebolo do času podania sťažnosti ústavnému súdu

rozhodnuté.

3. Po opise skutkových okolností veci sťažovatelia (ich štatutárny zástupca Mgr. O.

F.) žiadali ústavný súd, aby vydal tento nález :

„1. Základné právo sťažovateľov, upravené v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1),

(1), (2), (3) Listiny..., a v (1) a (1) ..., a v a 13 Dohovoru

a čl. 1 Dodatkového Protokolu, postupom Okresného súdu... a Krajského súdu... porušené

bolo.

2. Rozhodnutie Okresného súdu... sp. zn. zo dňa 24. mája 2005 a 15. 1.

2001 a rozhodnutie Krajského súdu... sp. zn. z 29. apríla 2008, ako nulitné

z dôvodu litispendencie zrušuje.

3. Okresnému súdu... a Najvyššiemu súdu... a Úradu... zakazuje pokračovať

v porušovaní základného práva a slobody upraveného v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1),

(1), (2), (3) Listiny... a v (1) a (1) ... a a 13 Dohovoru

a čl. 1 Dodatkového Protokolu.

4. Mgr. O. F. priznáva finančné zadosťučinenie 150.000,- € (stopäťdesiat tisíc euro),

ktoré je Okresný súd... a Krajský súd... povinný mu vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Mgr. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd...

a Krajský súd... povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľa do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu podľa uvedenej výšky.“

4. Zároveň sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd sťažnosť prerokoval prednostne,

pretože ide o naliehavú vec. „Naliehavosť vidím v tom, že sa jedná o dlhodobé porušovanie

mojich práv a rozhodnutie je nulitné, pričom porušovateľ v 1. rade chce konať o údajných

vadách dovolania aj napriek zákazu súdneho konania za podmienok ako sú uvedené v tejto

sťažnosti.“ Súčasne požiadal, aby ústavný súd „odložil jeho vykonateľnosť do uvedeného

rozhodnutia súdu. Tento svoj návrh zdôvodňujem tým, že by vznikla nenapraviteľná

a neprimeraná väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám, lebo sa vo veci, ktorá

bola premlčaná, nezákonne konalo, čím vznikla škoda veľkého rozsahu.“

5. V súvislosti s vecou vedenou na okresnom súde pod sp. zn. ústavný

súd dopytom zistil (následne overeným z obsahu doručených dotknutých rozhodnutí

okresného súdu, pozn.), že rozsudok okresného súdu sp. zn. z 24. mája 2005

nadobudol právoplatnosť 20. júla 2005 a uznesenie okresného súdu č. k. -125

z 15. januára 2007 nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2007. Okresný súd v súvislosti

s dovolaním sťažovateľa doručeným 11. júla 2008 uznesením z 23. septembra 2009 vyzval

dovolateľa, aby v stanovenej lehote odstránil nedostatky dovolania. Uznesenie bolo

vypravené 24. septembra 2009. Dňa 30. septembra 2009 sa nedoručená zásielka vrátila

s označením, že adresát zásielku neprevzal.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd sa vecou v časti namietaných postupov a rozhodnutí okresného súdu

a krajského súdu už zaoberal a uznesením č. k. -20 zo 17. marca 2009

sťažnosť spoločnosti P., podpísanú označeným štatutárnym zástupcom Mgr. O. F. odmietol

jednak z dôvodu, že označená spoločnosť (P.) bola zjavne neoprávnenou osobou na podanie

sťažnosti, a jednak z dôvodu, že v namietanom postupe a uznesení krajského súdu sp. zn.

z 29. apríla 2008 nezistil porušenie práv, a preto je sťažnosť v tejto časti zjavne

neopodstatnená (bod 2, II. časť odôvodnenia tohto rozhodnutia). V tomto rozsahu potom

sťažnosť sťažovateľov vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 29. apríla 2008 neobstojí pre neprípustnosť ( ).

8. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ( ), pričom zákon o ústavnom

súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno

považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo

slobôd (napr. , ).

9. Sťažnosť (nad rámec bodu 7) smeruje proti postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudku z 24. mája 2005 (ktorý nadobudol

právoplatnosť 20. júla 2005) a uzneseniu č. k. -125 z 15. januára 2007 (ktoré

nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2007). Keďže sťažovateľ sťažnosť doručil ústavnému

súdu 15. októbra 2009, je zrejmé, že tak učinil dávno po uplynutí ustanovenej zákonnej

lehoty (bod 8). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa aj ako podanú

oneskorene.

10. Pokiaľ sťažovateľ v petite sťažnosti namietal tiež postup najvyššieho súdu

a úradu, ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že sťažovateľ neuviedol bližšie

okolnosti, na základe ktorých sa mali najvyšší súd a úrad dopustiť porušenia ním

označených porušení práv. Pokiaľ sťažovateľ vychádzal z toho, že v prerokúvanej veci

podal dovolanie, ústavný súd bez potreby podrobnejšej argumentácie poukazuje na

skutočnosť, že o tomto dovolaní nebolo doteraz všeobecným súdom rozhodnuté (bod 5 in

fine), ktoré rozhodnutie predchádza právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009