Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 118/09
PDF · 251.89 KB
No categories available
II. ÚS 118/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., USA, vo veci namietaného porušenia práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného
v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho
rozsudkom z 24. mája 2005 a uznesením z 15. januára 2007 a postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 469/2007 a jeho uznesením z 29. apríla
2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2008
doručená sťažnosť spoločnosti P., USA (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný
prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného
v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája
2005 a uznesením z 15. januára 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 469/2007 a jeho uznesením z 29. apríla
2008.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 30/01 vo veci navrhovateľa: C., B. (ďalej len „navrhovateľ“), proti odporcovi
v 1. rade: L., B. (ďalej len „odporca v 1. rade“), a odporcovi v 2. rade: L. B. (ďalej len
„odporca v 2. rade“), rozsudkom z 24. mája 2005 rozhodol o určení neplatnosti
hospodárskej zmluvy č. 1/1990 a o povinnosti odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi
sumu 37 291 Sk, ako aj náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal štatutárny zástupca odporcu v 2. rade Mgr. O.
F. odvolanie z 18. januára 2006, ktoré bolo okresnému súdu doručené 23. januára 2006.
Neskôr Mgr. O. F. podaním doručeným okresnému súdu 6. marca 2006 požiadal
o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania podľa § 58 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). Okresný súd uznesením č. k. 15 C 30/01-125 z 15. januára
2007 však zmeškanie lehoty Mgr. O. F. neodpustil.
Proti tomuto uzneseniu podal Mgr. O. F. odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
uznesením č. k. 9 Co 469/07-211 z 29. apríla 2008 tak, že odvolanie odmietol ako podané
oneskorene. Pätnásťdňovú lehotu na podanie odvolania krajský súd počítal od 26. februára
2007, a to vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo
doručované Mgr. O. F. ako štatutárnemu orgánu odporcu v 2. rade 20. februára 2007,
opakovane 21. februára 2007 a týmto dňom bolo uložené na pošte. Tretím dňom doručenia
bol 24. február 2007, ale pretože tento dátum pripadol na sobotu, tak za tretí deň, t. j. deň
doručenia, krajský súd považoval pondelok 26. február 2007. Lehota na podanie odvolania
(15 dní) teda uplynula 13. marca 2007. Odvolanie Mgr. O. F. bolo podané okresnému súdu
9. októbra 2007. Z týchto dôvodov krajský súd odmietol odvolanie ako podané oneskorene.
Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu a ich
rozhodnutiami (rozsudok okresného súdu z 24. mája 2005, uznesenie okresného súdu
z 15. januára 2007 a uznesenie krajského súdu z 29. apríla 2008) došlo k porušeniu jej práv
zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového
protokolu, čo odôvodňuje tým, že: „Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. apríla
2008, sp. zn. 9 Co 469/07, potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 1.
2007, sp. zn. 15 C 30/01, ktorým tento prvostupňový súd neodpustil zmeškanie lehoty na
podanie odvolania voči jeho rozsudku zo dňa 24. 5. 2005 sp. zn. 15 C 30/01, hoci odporca
bol od 4. 6. 2003 medzinárodnou zmluvou zo 4. 6. 2003 len organizačnou zložkou
zahraničnej právnickej osoby, ktorá v odvolaní namietala pasívnu legitimáciu tejto zložky
ako nový odporca s poukázaním na neplatné doručovanie rozsudku.
Prvostupňový súd napriek tejto zmene odporcu uviedol v uznesení ako dôvod
skutočnosť, že štatutár pôvodne žalovaného, Mgr. O. F., podal návrh na odpustenie lehoty
na odvolanie proti rozsudku oneskorene, zatiaľ čo druhostupňový súd, ktorý bol odvolacím
súdom a mal v konaní sp. zn. 6 Co 442/05 rozhodnúť o samotnom zaplatenom odvolaní
sťažovateľa z 23. 1. 2006 proti uvedenému rozsudku z 24. 5. 2005 vo veci samej, toto
odvolanie obišiel a spravil až rozhodnutie o následnom odvolaní, ktoré smerovalo proti
uvedenému postrannému procesnému uzneseniu prvostupňového súdu o návrhu na
odpustenie lehoty. Uznesenie prvostupňového súdu teda bolo ex post facto spravené
dodatočne neoprávneným zásahom do odvolacieho konania a v rozpore s medzinárodnou
zmluvou...
Na právnom základe toho, že odvolací súd nerozhodol a priori o odvolaní proti
rozsudku vo veci samej v konaní sp. zn. 6 Co 442/05 v nadväznosti na konanie sp. zn. 15 C
30/01 v rozpore s medzinárodným právom zastavením konania z dôvodu vecnej a miestnej
nepríslušnosti, a tým podľa §-u 237 písm. f) OSP sťažovateľovi bránil pred súdom konať,
a ak rozhodol až následne v konaní o odvolaní proti uzneseniu na odpustenie lehoty a to
v konaní sp. zn. 9 Co 469/07 voči pôvodnému odporcovi, tým sú zreteľne porušené základné
zásady občianskeho konania (rovnosť zbraní, zásada istoty, ochrany vlastníckeho práva,
dobrej viery, zákazu poškodzovať iného) a medzinárodnej zmluvy. Dané dôvody teda
zakladajú zrušenie uznesenia odvolacieho súdu z 29. apríla 2008, ako je uvedené dole.
Pôvodné odvolanie nemôže zostať ako návrh nevybavené, pričom platí, že Krajský súd
v Bratislave nie je príslušným odvolacím súdom sťažovateľa! ...
Sťažovateľ sa objektívne nemôže stotožniť ani s vyhlásením prvostupňového súdu, že
sa proti rozsudku z 24. 5. 2005 neodvolal včas, lebo okamžite potom, keď sa o ňom náhodou
dozvedel prostredníctvom štatutára, ktorý bol prepustený z väzby, ktorá trvala od 7. 2. 2005
do 25. 8. 2005, a potom, čo mu bol vydaný v spisovej kancelárii Krajského súdu v
Bratislave súdom dňa 18. januára 2006, sa sťažovateľ odvolal včas 23. januára 2006.
Pritom štatutár nebol o pojednávaní ani o rozsudku do väzby vyrozumený súdom, tak ako
nebol vyrozumený ani sťažovateľ, čím sa rozumie, že s rozsudkom neobdržali poučenie o
odvolaní, a tým žiaden nepríslušný súd v Slovenskej republike nemal právo žiadať od
sťažovateľa návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, ktorú nikdy nezmeškal,
lebo o pojednávaní a rozsudku vôbec nevedel a tieto rozhodnutia mu neboli vôbec zaslané
ako skutočnému odporcovi! ... Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd per abusum
uznesením z 15. 1. 2007 nedôvodne bránil legitimovanému žalovanému ex post facto vo veci
samej konať v rozpore s odvolaním sťažovateľa z 23. 1. 2006, ktoré je doposiaľ nevybavené,
čo zakladá podľa §-u 237 písm. f) prípustný dôvod na dovolanie voči uzneseniu z
15. 1. 2007, lebo tak ako uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2008, ani toto
uznesenie prvostupňového súdu sa nevzťahuje na odvolanie žalovaného z 23. 1. 2006 vo
veci samej, čím aj prvostupňový súd bránil žalovanému opísaným skutkovým stavom vo veci
konať a na základe skutočností, ktoré uviedol sťažovateľ v odvolaní z 23. 1. 2006, bol
nepríslušným súdom a mohol a mal vedieť tak ako aj Krajský súd v Bratislave, že na
právnom základe Haagskeho dohovoru mal doručovať sťažovateľovi prostredníctvom
konzulárneho úradu v štáte jeho sídla a dožiadať vo veci príslušný súd sťažovateľa. ...
Sťažovateľ v odvolaní z 23. 1. 2006 na strane 1, založené v spise č. k. 15 C 30/01 na
Okresnom súde Bratislava I na strane č. 83, jasne uvádza, že od 4. júna 2003 je
zahraničnou právnickou osobou s dôkazom v spise č. k. 15 C 8/01 na Okresnom súde
Bratislava I. Tento dôkaz je možné overiť v zahraničí na príslušných orgánoch. Na právnom
základe tejto informácie o zahraničnom sídle a subjektivite v nadväznosti na doručované
miesto rozsudku OS-B1 z 24. 5. 2005, uznesenia OS-B1 Z 15. 1. 2007 a uznesenia
Krajského súdu v Bratislave z 28.4. 2008, je doručovanie súdnych zásielok v právnej veci
sp. zn. 15 C 30/01 a 9 CO 469/07 ex post facto absolútne neplatné.
Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave boli doleuvedenou zmluvou
o kúpe podniku zo 4. júna 2003 nepríslušné súdy ex nunc. De facto de jure sa preto
doručovanie uvedených rozhodnutí na žalovaného alebo jeho štatutárny orgán v Slovenskej
republike nikdy platne neuskutočnilo a nevzťahuje, pričom sudcovia o tom vedeli a napriek
tomu porušili medzinárodnú zmluvu a ex post správoplatnili rozhodnutie. ...
Popri tom, že konal nepríslušný súd voči procesne nespôsobilému účastníkovi, súd
ani podľa §-u 115 ods. 1 OSP, ktorým nariadi predseda senátu, ak zákon neustanovuje inak,
prejednania veci samej pojednávaním, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť
ktorých je potrebná, nedodržal zákon. V tomto prípade rozhodoval samosudca, a teda bolo
porušené ustanovenie zákona vedením konania zo strany samosudcu, čo bolo v rozpore s §-
om 115 OSP a je aj dôvodom podľa §-u 237 písm. g) na dovolanie pre nesprávne obsadený
súd, ktorý v rozpore s §-om 115 ods. 1 OSP ani nepredvolal všetkých, ktorých účasť je
nutná, teda legitimovaného odporcu, sťažovateľa. ...
Súd podľa § 103 OSP skúma priebežne za konania podmienky konania. Medzi
neodstrániteľné nedostatky podmienky konania v uvedenom konaní sp. zn. 15 C 30/01 patrí:
A. nedostatok právomoci súdu (§ 57 OSP);
1. vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v roku 1990 za účinnosti
Hospodárskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sú kogentné. ... Je len objektívne sa
domnievať, že konanie o neplatnosti podľa Hospodárskeho zákonníka ako existujúcej
a záväznej normy by nebolo priechodné, pričom znevýhodnenie sťažovateľa derogáciou
jeho ustanovení zakladá v plnom rozsahu nárok na odmietnutie žaloby na každom súde. ...
2. ak si žalobca uplatnil neplatnosť predmetnej zmluvy po 10 rokoch lehoty podľa
Občianskeho zákonníka, pričom išlo o neodstrániteľný nedostatok konania z dôvodu
premlčania uvedenej lehoty na uplatnenie práva podľa Hospodárskeho zákonníka a aj
Občianskeho zákonníka, súd nemal právomoc vo veci ďalej konať...
3. samosudca, ktorý konal ako Okresný súd Bratislava I, pritom nebol od 4. 6. 2003
(predaja podniku, ako je uvedené) všeobecným súdom, v ktorom má právnická osoba
navrhovateľa svoje sídlo... Rovnako je ex nunc nulitné rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave z 29. 4. 2008 z dôvodu, že po zmene odporcu nemal právomoc odvolacieho
súdu v mieste sídla žalovaného. Podľa uvedeného ustanovenia OSP je všeobecným súdom
žalovaného, ktorý je právnická osoba, súd, v obvode ktorého má táto právnická osoba svoje
sídlo: P. má sídlo v štáte v USA, a v medzinárodnom obchodnom styku, ktorým sa rozumejú
všetky vzťahy jej právneho nástupníctva voči žalobcovi, je jej súdom vyšší súd v mieste jej
sídla. ...
4. výkon právomoci Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave bol
ex nunc zdanlivý a ak podľa §-u 5 ods.1 OSP súd poučí žalovaného o jeho právach, ak je
jeho všeobecným súdom podľa §-u 85 OSP, ktorý by podľa §-u 115 OSP nariadil
pojednávanie senátom, pričom by aj doručoval účastníkovi, ktorý má procesnú spôsobilosť
podľa §-u 19 s prihliadnutím na § 21 OSP o povinnom zastúpení právnickej osoby, túto
právomoc, ktorú slovenské súdy porušili, so všetkými právami sťažovateľa, už mal po zmene
odporcu súd v mieste jeho sídla ex nunc, ktorý však nemohol ani konať ani doručiť
žalovanému a ani jeho štatutárovi uvedené zásielky, lebo o nich v rozpore s medzinárodnou
praxou a zmluvou rozhodoval nepríslušný súd, ktorý dokonca porušením §-u 47 a 48 OSP
vykazoval aj doručovanie. ...
B. nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP):
6. podľa platnej judikatúry Slovenskej republiky odštepný závod nemá spôsobilosť
byť účastníkom konania a ani podľa práva sídla odporcu. ...
7. podľa platnej judikatúry Slovenskej republiky organizačná zložka zahraničnej
právnickej osoby nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a ani podľa práva sídla
odporcu. ...
8. podľa platnej medzinárodnej zmluvy o kúpe podniku bola odporcom právnická
osoba sťažovateľa so sídlom v USA. Ak súd doručoval organizačnej zložke-odštepný závod
sťažovateľa, nedoručil žiadne uznesenie ani predvolanie právnickej osobe samotného
legitimovaného odporcu a ani jej právnemu zástupcovi, lebo ich nedoručoval do sídla
žalovaného v USA ako ich príslušný súd, ani nedožiadal príslušný súd sťažovateľa zásielkou
cez konzulárny úrad. Všetky procesné úkony slovenských súdov voči sťažovateľovi odo dňa
kúpy podniku L. zo 4. júna 2003 sú neplatné,... čím sú podľa §-u 237 písm. c) OSP dané,
platné, a nutné dôvody prípustnosti dovolania, obnovy konania, ústavnej sťažnosti a
protestu prokurátora...
9. Od uvedeného dňa kúpy slovenský súd nemal právomoc konať ani podľa §-u 9
ods. 2 OSP, čím platí, že žalovanému, ktorý je zahraničnou právnickou osobou, sa
v dôsledku nedostatkov príslušnosti súdu a neplatného doručovania bránilo podľa §-u 237
písm. f) OSP vo veci konať, pričom mu nebol ustanovený ani zástupca. ...
10. sťažovateľ nie je ani vecne legitimovaný účastník konania, lebo nie je
v hmotnoprávnom vzťahu s navrhovateľom, čo sa týka petitu žaloby o neplatnosť zmluvy. ...
C. námietka premlčania lehoty na uplatnenie neplatnosti zmluvy podľa HZ:
11. sťažovateľ týmto voči žalobcovi namieta premlčanie lehoty podľa Hospodárskeho
zákonníka, v ktorom mu procesnými obštrukciami bránili súdy. ...
D. námietka aktívnej legitimácie žalobcu:
12. navrhovateľ nie je právnym nástupcom Československej socialistickej republiky
od ktorej právny predchodca žalovaného kúpil predmetnú parcelu... čím si žalobca, ktorý je
správca, nemôže uplatniť ako vlastník petit na zrušenie kúpnej zmluvy, aby tým nadobudol
vlastníctvo alebo správu. ...
E. námietka nemožnosti plnenia:
13. podľa §-u 129b ods. 1 HZ záväzok zaniká, ak sa stane jeho plnenie nemožným: ak
sa navrhovateľovi z celej veci po zbúraní objektu vracia len pozemok pôvodne zastavanej
parcely, petit o neplatnosť zmluvy už nezodpovedá právnej povinnosti na základe žaloby
o neplatnosť vrátiť to, čo sa kúpilo a predalo.
F. námietka uplatneného návrhu dohody, odloženého bez rozhodnutia súdu pred
zastavením konania:
14. dňa 19. 2. 2008 sťažovateľ konal voči súdu a žalobcovi návrhom na
vysporiadanie právneho vzťahu dohodou a žiadal súd o jej zaslanie žalobcovi, a ktoré
márne urgoval dňa 3. 3. 2008, 20. 3. 2008, 2. 4. 2008 a 30. 4. 2008. Súd bez toho, aby ex
officio uprednostnil dohodu pred rozhodnutím v spore, ignoroval návrh, a pred zastavením
konania o návrhu nerozhodol, čím procesné pochybil a bránil žalovanému pred súdom
konať.
G. námietka uplatneného vzájomného návrhu, odloženého bez rozhodnutia súdu pred
zastavením konania:
15. sťažovateľ podal dňa 21. 4 2008 vzájomný návrh podľa §-u 97 OSP, o ktorom
súd pred zastavením konania nerozhodol, čím procesné pochybil a bránil žalovanému pred
súdom konať.
H. námietka pre zákaz litispendence:
16. žalobca si uplatnil neplatnosť zmluvy súčasne aj v konaní na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. 7 C 72/1992, čím v právnej veci sp. zn. 15 C 30/01 platil zákaz
litispendencie! V dobe podania návrhu na neplatnosť v právnej veci sp. zn. 15 C 30/01 tým
preukázateľne boli splnené dôvody na prípustnosť dovolania podľa §-u 237 písm. d). ...
17. Mgr. O. F., B., žiadal súd návrhom podľa §-u 93 OSP, aby smel vstúpiť do
konania na strane žalovaného, o čom súd doteraz vôbec nerozhodol....
Ak Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave konali voči sťažovateľovi,
ako keby nebol medzinárodná právnická osoba a nemal svoje sídlo v zahraničí, pričom ipso
facto boli nepríslušné súdy a nemali procesne spôsobilého účastníka konania v pôvodnom
účastníkovi, a vedeli, mali a mohli mať objektívne pochybnosti o svojej miestnej a vecnej
príslušnosti podľa medzinárodného práva z dôvodov, že predmetná zmluva o kúpe podniku
vylučovala slovenské právo a pôvodného účastníka konania, ktorý bol len organizačnou
zložkou medzinárodnej právnickej osoby, ktorá sa stala novým procesné spôsobilým
nositeľom povinností zmenami v dôsledku právneho nástupníctva a priori úkonu súdov,
s prihliadnutím na pokračovanie procesných úkonov súdov až do správoplatnenia
predmetného nezákonného rozsudku, bola jednoznačne porušená medzinárodná zmluva...
Haagsky Dohovor o civilnom konaní... Európsky dohovor o ľudských právach v čl. 6 ods. 1:
predmetný rozsudok, akým si za týchto nezákonných podmienok, aj napriek odvolaniu, ktoré
nemalo vplyv na založenie príslušnosti slovenských súdov, ale naopak, uvedené súdy
správoplatnili nezákonný postup v rozpore s medzinárodným právom sídla odporcu,
s medzinárodným právom predloženej zmluvy o kúpe podniku pôvodného účastníka
konania, s medzinárodným právom notárskeho overenia uvedenej zmluvy o jej pravosti
a platnosti a apostilou Krajského súdu v Rakúsku o predpokladanej záväznosti
medzinárodného dokumentu, poskytuje ojedinelý dôkaz o obzvlášť hrubom a ľahkovážnom
spôsobe porušovania práv sťažovateľa zo strany slovenských súdov. ...
Sťažovateľ zdôvodnil všetky uvedené skutočnosti riadnym odvolaním 23. 1. 2006, aj
keď prekážky v konaní boli takého zásadného charakteru, že súdy boli povinné ex officio
zastaviť konanie a odmietnuť návrh. Vychádzajúc z tohto stanoviska odvolanie malo len
dopĺňať také rozhodnutie súdu, pričom súdy sa v rozpore so skutkovým stavom podieľali na
snahe spochybniť odvolanie, čím tento opravný nebol efektívny a právo porušené bolo. ...
Uvedené konanie sp. zn. 15 C 30/01 je dôvodmi, ako sú uvedené, zásahom do zásad
medzinárodného práva s cieľom zbaviť sťažovateľa majetku v rozpore s jeho
medzinárodnou ochranou.“
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I ... v právnej veci sp. zn. 15 C 30/01 navrhovateľa: C.,
B., proti odporcovi: P., USA, o neplatnosť zmluvy, a Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka
10, Bratislava, v odvolacom konaní sp. zn. 9 Co 469/07, porušili ľudské právo odporcu: P.,
USA, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o práve
na spravodlivé súdne konanie, čl. 13 Dohovoru o práve na efektívny opravný prostriedok a
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o práve na ochranu majetku.
2. Ústavný súd SR priznáva odporcovi: P., USA, primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1. 000.000,- Sk, z ktorej zaplatí Okresný súd Bratislava I... odporcovi 500.000,- Sk
do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu, a z ktorej Krajský súd v Bratislave... zaplatí
odporcovi 500.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ústavný súd SR rozhodol, že rozsudok v právnej veci sp. zn. 15 C 30/01 z 24. 5.
2005, uznesenie Okresného súdu Bratislava I... v právnej veci sp. zn. 15 C 30/01 z 15. 1.
2007 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave... sp. zn. 9 Co 469/07 z 29. 4. 2008, porušili
ľudské právo odporcu: P., USA, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
na efektívny opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru, na majetok podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru, ruší ich a prikazuje, aby Okresný súd Bratislava I ...
a Krajský súdu v Bratislave... C. B., Úrad geodézie, kartografie a katastra, so sídlom B.,
obnovili právny stav, ktorý trval do zásahu do uvedených práv, a obnovili platnosť
hospodárskej zmluvy č. 1/90-EÚ z 26. 3. 1990 tak ako je uvedená.
4. Ústavný súd SR priznáva odporcovi: P., USA, náhradu trov konania vo výške,
ktorú odporca určí dodatočne počas konania na základe ustanovenia advokáta.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd, alebo ak je to možné,
prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred
porušením.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že v sťažnosti podanej ústavnému súdu je
výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom
sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný
súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv (IV. ÚS 230/03).
Vzhľadom na to ústavný súd posudzoval prípadné porušenie práv sťažovateľky len
vo vzťahu k okresnému súdu a krajskému súdu, pretože v sťažnostnom návrhu (tzv. petite)
sťažovateľka nežiadala vyslovenie porušenia svojich práv napr. Úradom geodézie,
kartografie a katastra v Bratislave (od tohto štátneho orgánu požadovala iba obnovenie
pôvodného právneho stavu). O tomto závere svedčí aj vyjadrenie sťažovateľky:
„Porušovateľom, ktorý sťažovateľovi aktívne bránil v uvedenej právnej veci konať, je
porušovateľ v 1. a 2. rade, slovenské súdy, ktoré porušili Haagsky dohovor v čl. 1 a 8
a Európsky dohovor o ľudských právach v čl. 6 ods. 1, čl. 13, a Dodatkový protokol
k Dohovoru v čl. 1. Tieto zásahy boli neústavné podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.“
1. Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením sťažovateľkou označených práv
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01 a jeho rozhodnutiami
z 24. mája 2005 a z 15. januára 2007, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 Co 469/07 a jeho uznesením z 29. apríla 2008 predovšetkým skúmal, či
sťažovateľka bola účastníčkou napadnutých konaní vedených všeobecnými súdmi.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že všeobecné súdy konali ako s účastníkmi
konania s navrhovateľom a odporcami v 1. rade a v 2. rade. Týchto účastníkov konania sa
týkajú aj rozhodnutia, ktoré sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom napáda.
Z odôvodnenia odvolania Mgr. O. F. doručeného okresnému súdu 23. januára 2006
vyplýva, že odporca v 2. rade je právnym nástupcom odporcu v 1. rade, ktorý bol
„vymazaný z podnikového registra v roku 1990“. Sťažovateľka tvrdí, že je právnou
nástupkyňou odporcu v 2. rade, a to na základe zmluvy o predaji podniku zo 4. júna 2003.
Od tohto dátumu podľa slov sťažovateľky bol odporca v 2. rade „len organizačnou zložkou
zahraničnej právnickej osoby“ – sťažovateľky. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej
republiky však táto skutočnosť nevyplýva. Družstvo L., B., naďalej existuje bez toho, aby
bolo zapísané ako podnik zahraničnej osoby alebo organizačná zložka podniku zahraničnej
osoby. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka bola oprávnenou osobou na podanie
sťažnosti ústavnému súdu.
Navyše je potrebné uviesť, že rovnako zo žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, ktorá bola ústavnému súdu doručená 18. júla 2008, nijako
nevyplýva, že ju podala sťažovateľka, pretože ju vo svojom mene podal Mgr. O. F.
(s uvedením adresy – B.). Podobne to bolo aj v konaní pred všeobecnými súdmi, keď
odvolanie podal Mgr. O. F., a nie sťažovateľka, a návrh na odpustenie zmeškania lehoty
podpísal Mgr. O. F. s pripojením doložky „Štatutár navrhovateľa“, teda opäť nie
sťažovateľka. Podľa zistenia ústavného súdu jediným podaním podaným sťažovateľkou vo
veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 15 C 30/01 je dovolanie z 2. júla 2008 podpísané
Mgr. O. F. doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 11. júla 2008, po podaní
ktorého však Mgr. O. F. 28. augusta 2008 okresnému súdu oznámil, že sa vzdáva
zastupovania sťažovateľky v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01. Sťažovateľka, resp.
jej štatutárny zástupca (Mgr. O. F.), nepreukázala ani tú skutočnosť, že by v konaní pred
všeobecnými súdmi bol podaný návrh na zmenu účastníka konania, o ktorom by bol
oprávnený a povinný rozhodnúť okresný súd uznesením. Ústavný súd pripomína, že
odporcov v konaniach pred všeobecnými súdmi zastupoval Mgr. O. F.
Sťažovateľka teda v konaní pred ústavným súdom hodnoverným spôsobom
nepreukázala, že by skutočne bola právnou nástupkyňou niektorého z účastníkov konania
pred všeobecnými súdmi. Preto je vylúčené, aby v tomto konaní mohli byť porušené
označené práva sťažovateľky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že sťažovateľkou uvádzané podstatné
argumenty sú neopodstatnené. A to najmä tvrdenie, že „Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 29. apríla 2008, sp. zn. 9 Co 469/07 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 15. 1. 2007, sp. zn. 25 C 30/01, ktorým tento prvostupňový súd neodpustil zmeškanie
lehoty na podanie odvolania voči jeho rozsudku zo dňa 24. 5. 2005 sp. zn. 15 C 30/01...“.
Krajský súd označeným uznesením odmietol odvolanie Mgr. O. F. proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 15 C 30/01 z 15. januára 2007 ako podané oneskorene, t. j. týmto
rozhodnutím nepotvrdil uvedené uznesenie okresného súdu. Z tohto pohľadu sa sťažnosť
sťažovateľky v tejto časti javí ako zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením práv
sťažovateľky (tak ako ich predniesla v sťažnosti pred ústavným súdom) a označeným
rozhodnutím krajského súdu, resp. jeho postupom.
K namietanému porušeniu práv sťažovateľky rozsudkom okresného súdu sp. zn.
15 C 30/01 z 24. mája 2005 ústavný súd dodáva, že podľa jeho zistení rozsudok okresného
súdu sp. zn. 15 C 30/01 z 24. mája 2005 nie je dosiaľ právoplatný. Sťažovateľka teda
namieta porušenie svojich práv v stále prebiehajúcom – právoplatne neskončenom – konaní,
pritom stále má právne prostriedky v rámci konania pred všeobecnými súdmi domáhať sa
ochrany svojich práv (tak, ako ich namieta v konaní pred ústavným súdom) pred týmito
súdmi. Spravidla, až po skončení konania v merite veci bude možné z ústavného hľadiska
posúdiť, či v namietaných konaniach rozhodnutiami všeobecných súdov a ich postupmi
došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv zaručených jej dohovorom. Z tohto
pohľadu sa sťažnosť sťažovateľky javí ako predčasne predložená.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade proti napadnutému rozsudku okresného súdu z 24. mája 2005 sťažovateľka má
opravný prostriedok – odvolanie, ktorý aj podala, a o ktorom, ako sama tvrdí, nebolo
rozhodnuté. To znamená, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky
bude mať odvolací súd, ktorý v prípade, že by pri svojej rozhodovacej činnosti dospel
k záveru, že okresný súd svojím rozhodnutím alebo postupom, ktorý rozhodnutiu
predchádzal, porušil základné práva alebo slobody sťažovateľky, má povinnosť týmto
právam alebo slobodám poskytnúť ochranu. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu, a preto v tejto časti pripadá do úvahy odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
Obdobný záver platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky
uznesením okresného súdu sp. zn. 15 C 30/01 z 15. januára 2007, proti ktorému mala
sťažovateľka možnosť podať odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd, avšak toto
odvolanie podala podľa záveru krajského súdu oneskorene. Z uvedeného dôvodu v danom
prípade ústavný súd rovnako nemá právomoc konať, čo je dôvodom na odmietnutie
sťažnosti aj v tejto jej časti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2009