Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 118/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., USA, vo veci namietaného porušenia práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného

v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 24. mája 2005 a uznesením z 15. januára 2007 a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla

2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2008

doručená sťažnosť spoločnosti P., USA (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný

prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného

v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. mája

2005 a uznesením z 15. januára 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla

2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

vo veci navrhovateľa: C., B. (ďalej len „navrhovateľ“), proti odporcovi

v 1. rade: L., B. (ďalej len „odporca v 1. rade“), a odporcovi v 2. rade: L. B. (ďalej len

„odporca v 2. rade“), rozsudkom z 24. mája 2005 rozhodol o určení neplatnosti

hospodárskej zmluvy č. 1/1990 a o povinnosti odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi

sumu 37 291 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal štatutárny zástupca odporcu v 2. rade Mgr. O.

F. odvolanie z 18. januára 2006, ktoré bolo okresnému súdu doručené 23. januára 2006.

Neskôr Mgr. O. F. podaním doručeným okresnému súdu 6. marca 2006 požiadal

o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania podľa § 58 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Okresný súd uznesením č. k. -125 z 15. januára

2007 však zmeškanie lehoty Mgr. O. F. neodpustil.

Proti tomuto uzneseniu podal Mgr. O. F. odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -211 z 29. apríla 2008 tak, že odvolanie odmietol ako podané

oneskorene. Pätnásťdňovú lehotu na podanie odvolania krajský súd počítal od 26. februára

2007, a to vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo

doručované Mgr. O. F. ako štatutárnemu orgánu odporcu v 2. rade 20. februára 2007,

opakovane 21. februára 2007 a týmto dňom bolo uložené na pošte. Tretím dňom doručenia

bol 24. február 2007, ale pretože tento dátum pripadol na sobotu, tak za tretí deň, t. j. deň

doručenia, krajský súd považoval pondelok 26. február 2007. Lehota na podanie odvolania

(15 dní) teda uplynula 13. marca 2007. Odvolanie Mgr. O. F. bolo podané okresnému súdu

9. októbra 2007. Z týchto dôvodov krajský súd odmietol odvolanie ako podané oneskorene.

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu a ich

rozhodnutiami (rozsudok okresného súdu z 24. mája 2005, uznesenie okresného súdu

z 15. januára 2007 a uznesenie krajského súdu z 29. apríla 2008) došlo k porušeniu jej práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového

protokolu, čo odôvodňuje tým, že: „Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. apríla

2008, sp. zn. , potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 1.

2007, sp. zn. , ktorým tento prvostupňový súd neodpustil zmeškanie lehoty na

podanie odvolania voči jeho rozsudku zo dňa 24. 5. 2005 sp. zn. , hoci odporca

bol od 4. 6. 2003 medzinárodnou zmluvou zo 4. 6. 2003 len organizačnou zložkou

zahraničnej právnickej osoby, ktorá v odvolaní namietala pasívnu legitimáciu tejto zložky

ako nový odporca s poukázaním na neplatné doručovanie rozsudku.

Prvostupňový súd napriek tejto zmene odporcu uviedol v uznesení ako dôvod

skutočnosť, že štatutár pôvodne žalovaného, Mgr. O. F., podal návrh na odpustenie lehoty

na odvolanie proti rozsudku oneskorene, zatiaľ čo druhostupňový súd, ktorý bol odvolacím

súdom a mal v konaní sp. zn. rozhodnúť o samotnom zaplatenom odvolaní

sťažovateľa z 23. 1. 2006 proti uvedenému rozsudku z 24. 5. 2005 vo veci samej, toto

odvolanie obišiel a spravil až rozhodnutie o následnom odvolaní, ktoré smerovalo proti

uvedenému postrannému procesnému uzneseniu prvostupňového súdu o návrhu na

odpustenie lehoty. Uznesenie prvostupňového súdu teda bolo ex post facto spravené

dodatočne neoprávneným zásahom do odvolacieho konania a v rozpore s medzinárodnou

zmluvou...

Na právnom základe toho, že odvolací súd nerozhodol a priori o odvolaní proti

rozsudku vo veci samej v konaní sp. zn. v nadväznosti na konanie sp. zn. 15 C

30/01 v rozpore s medzinárodným právom zastavením konania z dôvodu vecnej a miestnej

nepríslušnosti, a tým podľa §-u 237 písm. f) sťažovateľovi bránil pred súdom konať,

a ak rozhodol až následne v konaní o odvolaní proti uzneseniu na odpustenie lehoty a to

v konaní sp. zn. voči pôvodnému odporcovi, tým sú zreteľne porušené základné

zásady občianskeho konania (rovnosť zbraní, zásada istoty, ochrany vlastníckeho práva,

dobrej viery, zákazu poškodzovať iného) a medzinárodnej zmluvy. Dané dôvody teda

zakladajú zrušenie uznesenia odvolacieho súdu z 29. apríla 2008, ako je uvedené dole.

Pôvodné odvolanie nemôže zostať ako návrh nevybavené, pričom platí, že Krajský súd

v Bratislave nie je príslušným odvolacím súdom sťažovateľa! ...

Sťažovateľ sa objektívne nemôže stotožniť ani s vyhlásením prvostupňového súdu, že

sa proti rozsudku z 24. 5. 2005 neodvolal včas, lebo okamžite potom, keď sa o ňom náhodou

dozvedel prostredníctvom štatutára, ktorý bol prepustený z väzby, ktorá trvala od 7. 2. 2005

do 25. 8. 2005, a potom, čo mu bol vydaný v spisovej kancelárii Krajského súdu v

Bratislave súdom dňa 18. januára 2006, sa sťažovateľ odvolal včas 23. januára 2006.

Pritom štatutár nebol o pojednávaní ani o rozsudku do väzby vyrozumený súdom, tak ako

nebol vyrozumený ani sťažovateľ, čím sa rozumie, že s rozsudkom neobdržali poučenie o

odvolaní, a tým žiaden nepríslušný súd v Slovenskej republike nemal právo žiadať od

sťažovateľa návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, ktorú nikdy nezmeškal,

lebo o pojednávaní a rozsudku vôbec nevedel a tieto rozhodnutia mu neboli vôbec zaslané

ako skutočnému odporcovi! ... Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd per abusum

uznesením z 15. 1. 2007 nedôvodne bránil legitimovanému žalovanému ex post facto vo veci

samej konať v rozpore s odvolaním sťažovateľa z 23. 1. 2006, ktoré je doposiaľ nevybavené,

čo zakladá podľa §-u 237 písm. f) prípustný dôvod na dovolanie voči uzneseniu z

15. 1. 2007, lebo tak ako uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2008, ani toto

uznesenie prvostupňového súdu sa nevzťahuje na odvolanie žalovaného z 23. 1. 2006 vo

veci samej, čím aj prvostupňový súd bránil žalovanému opísaným skutkovým stavom vo veci

konať a na základe skutočností, ktoré uviedol sťažovateľ v odvolaní z 23. 1. 2006, bol

nepríslušným súdom a mohol a mal vedieť tak ako aj Krajský súd v Bratislave, že na

právnom základe Haagskeho dohovoru mal doručovať sťažovateľovi prostredníctvom

konzulárneho úradu v štáte jeho sídla a dožiadať vo veci príslušný súd sťažovateľa. ...

Sťažovateľ v odvolaní z 23. 1. 2006 na strane 1, založené v spise č. k. na

Okresnom súde Bratislava I na strane č. 83, jasne uvádza, že od 4. júna 2003 je

zahraničnou právnickou osobou s dôkazom v spise č. k. na Okresnom súde

Bratislava I. Tento dôkaz je možné overiť v zahraničí na príslušných orgánoch. Na právnom

základe tejto informácie o zahraničnom sídle a subjektivite v nadväznosti na doručované

miesto rozsudku OS-B1 z 24. 5. 2005, uznesenia OS-B1 Z 15. 1. 2007 a uznesenia

Krajského súdu v Bratislave z 28.4. 2008, je doručovanie súdnych zásielok v právnej veci

sp. zn. a ex post facto absolútne neplatné.

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave boli doleuvedenou zmluvou

o kúpe podniku zo 4. júna 2003 nepríslušné súdy ex nunc. De facto de jure sa preto

doručovanie uvedených rozhodnutí na žalovaného alebo jeho štatutárny orgán v Slovenskej

republike nikdy platne neuskutočnilo a nevzťahuje, pričom sudcovia o tom vedeli a napriek

tomu porušili medzinárodnú zmluvu a ex post správoplatnili rozhodnutie. ...

Popri tom, že konal nepríslušný súd voči procesne nespôsobilému účastníkovi, súd

ani podľa §-u 115 ods. 1 , ktorým nariadi predseda senátu, ak zákon neustanovuje inak,

prejednania veci samej pojednávaním, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť

ktorých je potrebná, nedodržal zákon. V tomto prípade rozhodoval samosudca, a teda bolo

porušené ustanovenie zákona vedením konania zo strany samosudcu, čo bolo v rozpore s §-

om 115 a je aj dôvodom podľa §-u 237 písm. g) na dovolanie pre nesprávne obsadený

súd, ktorý v rozpore s §-om 115 ods. 1 ani nepredvolal všetkých, ktorých účasť je

nutná, teda legitimovaného odporcu, sťažovateľa. ...

Súd podľa skúma priebežne za konania podmienky konania. Medzi

neodstrániteľné nedostatky podmienky konania v uvedenom konaní sp. zn. patrí:

A. nedostatok právomoci súdu ( );

1. vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v roku 1990 za účinnosti

Hospodárskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sú kogentné. ... Je len objektívne sa

domnievať, že konanie o neplatnosti podľa Hospodárskeho zákonníka ako existujúcej

a záväznej normy by nebolo priechodné, pričom znevýhodnenie sťažovateľa derogáciou

jeho ustanovení zakladá v plnom rozsahu nárok na odmietnutie žaloby na každom súde. ...

2. ak si žalobca uplatnil neplatnosť predmetnej zmluvy po 10 rokoch lehoty podľa

, pričom išlo o neodstrániteľný nedostatok konania z dôvodu

premlčania uvedenej lehoty na uplatnenie práva podľa Hospodárskeho zákonníka a aj

, súd nemal právomoc vo veci ďalej konať...

3. samosudca, ktorý konal ako Okresný súd Bratislava I, pritom nebol od 4. 6. 2003

(predaja podniku, ako je uvedené) všeobecným súdom, v ktorom má právnická osoba

navrhovateľa svoje sídlo... Rovnako je ex nunc nulitné rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave z 29. 4. 2008 z dôvodu, že po zmene odporcu nemal právomoc odvolacieho

súdu v mieste sídla žalovaného. Podľa uvedeného ustanovenia je všeobecným súdom

žalovaného, ktorý je právnická osoba, súd, v obvode ktorého má táto právnická osoba svoje

sídlo: P. má sídlo v štáte v USA, a v medzinárodnom obchodnom styku, ktorým sa rozumejú

všetky vzťahy jej právneho nástupníctva voči žalobcovi, je jej súdom vyšší súd v mieste jej

sídla. ...

4. výkon právomoci Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave bol

ex nunc zdanlivý a ak podľa §-u 5 ods.1 súd poučí žalovaného o jeho právach, ak je

jeho všeobecným súdom podľa §-u 85 , ktorý by podľa §-u 115 nariadil

pojednávanie senátom, pričom by aj doručoval účastníkovi, ktorý má procesnú spôsobilosť

podľa §-u 19 s prihliadnutím na o povinnom zastúpení právnickej osoby, túto

právomoc, ktorú slovenské súdy porušili, so všetkými právami sťažovateľa, už mal po zmene

odporcu súd v mieste jeho sídla ex nunc, ktorý však nemohol ani konať ani doručiť

žalovanému a ani jeho štatutárovi uvedené zásielky, lebo o nich v rozpore s medzinárodnou

praxou a zmluvou rozhodoval nepríslušný súd, ktorý dokonca porušením §-u 47 a 48

vykazoval aj doručovanie. ...

B. nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ( ):

6. podľa platnej judikatúry Slovenskej republiky odštepný závod nemá spôsobilosť

byť účastníkom konania a ani podľa práva sídla odporcu. ...

7. podľa platnej judikatúry Slovenskej republiky organizačná zložka zahraničnej

právnickej osoby nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a ani podľa práva sídla

odporcu. ...

8. podľa platnej medzinárodnej zmluvy o kúpe podniku bola odporcom právnická

osoba sťažovateľa so sídlom v USA. Ak súd doručoval organizačnej zložke-odštepný závod

sťažovateľa, nedoručil žiadne uznesenie ani predvolanie právnickej osobe samotného

legitimovaného odporcu a ani jej právnemu zástupcovi, lebo ich nedoručoval do sídla

žalovaného v USA ako ich príslušný súd, ani nedožiadal príslušný súd sťažovateľa zásielkou

cez konzulárny úrad. Všetky procesné úkony slovenských súdov voči sťažovateľovi odo dňa

kúpy podniku L. zo 4. júna 2003 sú neplatné,... čím sú podľa §-u 237 písm. c) dané,

platné, a nutné dôvody prípustnosti dovolania, obnovy konania, ústavnej sťažnosti a

protestu prokurátora...

9. Od uvedeného dňa kúpy slovenský súd nemal právomoc konať ani podľa §-u 9

ods. 2 , čím platí, že žalovanému, ktorý je zahraničnou právnickou osobou, sa

v dôsledku nedostatkov príslušnosti súdu a neplatného doručovania bránilo podľa §-u 237

písm. f) vo veci konať, pričom mu nebol ustanovený ani zástupca. ...

10. sťažovateľ nie je ani vecne legitimovaný účastník konania, lebo nie je

v hmotnoprávnom vzťahu s navrhovateľom, čo sa týka petitu žaloby o neplatnosť zmluvy. ...

C. námietka premlčania lehoty na uplatnenie neplatnosti zmluvy podľa HZ:

11. sťažovateľ týmto voči žalobcovi namieta premlčanie lehoty podľa Hospodárskeho

zákonníka, v ktorom mu procesnými obštrukciami bránili súdy. ...

D. námietka aktívnej legitimácie žalobcu:

12. navrhovateľ nie je právnym nástupcom Československej socialistickej republiky

od ktorej právny predchodca žalovaného kúpil predmetnú parcelu... čím si žalobca, ktorý je

správca, nemôže uplatniť ako vlastník petit na zrušenie kúpnej zmluvy, aby tým nadobudol

vlastníctvo alebo správu. ...

E. námietka nemožnosti plnenia:

13. podľa §-u 129b ods. 1 HZ záväzok zaniká, ak sa stane jeho plnenie nemožným: ak

sa navrhovateľovi z celej veci po zbúraní objektu vracia len pozemok pôvodne zastavanej

parcely, petit o neplatnosť zmluvy už nezodpovedá právnej povinnosti na základe žaloby

o neplatnosť vrátiť to, čo sa kúpilo a predalo.

F. námietka uplatneného návrhu dohody, odloženého bez rozhodnutia súdu pred

zastavením konania:

14. dňa 19. 2. 2008 sťažovateľ konal voči súdu a žalobcovi návrhom na

vysporiadanie právneho vzťahu dohodou a žiadal súd o jej zaslanie žalobcovi, a ktoré

márne urgoval dňa 3. 3. 2008, 20. 3. 2008, 2. 4. 2008 a 30. 4. 2008. Súd bez toho, aby ex

officio uprednostnil dohodu pred rozhodnutím v spore, ignoroval návrh, a pred zastavením

konania o návrhu nerozhodol, čím procesné pochybil a bránil žalovanému pred súdom

konať.

G. námietka uplatneného vzájomného návrhu, odloženého bez rozhodnutia súdu pred

zastavením konania:

15. sťažovateľ podal dňa 21. vzájomný návrh podľa §-u 97 , o ktorom

súd pred zastavením konania nerozhodol, čím procesné pochybil a bránil žalovanému pred

súdom konať.

H. námietka pre zákaz litispendence:

16. žalobca si uplatnil neplatnosť zmluvy súčasne aj v konaní na Okresnom súde

Bratislava I sp. zn. , čím v právnej veci sp. zn. platil zákaz

litispendencie! V dobe podania návrhu na neplatnosť v právnej veci sp. zn. tým

preukázateľne boli splnené dôvody na prípustnosť dovolania podľa §-u 237 písm. d). ...

17. Mgr. O. F., B., žiadal súd návrhom podľa §-u 93 , aby smel vstúpiť do

konania na strane žalovaného, o čom súd doteraz vôbec nerozhodol....

Ak Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave konali voči sťažovateľovi,

ako keby nebol medzinárodná právnická osoba a nemal svoje sídlo v zahraničí, pričom ipso

facto boli nepríslušné súdy a nemali procesne spôsobilého účastníka konania v pôvodnom

účastníkovi, a vedeli, mali a mohli mať objektívne pochybnosti o svojej miestnej a vecnej

príslušnosti podľa medzinárodného práva z dôvodov, že predmetná zmluva o kúpe podniku

vylučovala slovenské právo a pôvodného účastníka konania, ktorý bol len organizačnou

zložkou medzinárodnej právnickej osoby, ktorá sa stala novým procesné spôsobilým

nositeľom povinností zmenami v dôsledku právneho nástupníctva a priori úkonu súdov,

s prihliadnutím na pokračovanie procesných úkonov súdov až do správoplatnenia

predmetného nezákonného rozsudku, bola jednoznačne porušená medzinárodná zmluva...

Haagsky Dohovor o civilnom konaní... Európsky dohovor o ľudských právach v čl. 6 ods. 1:

predmetný rozsudok, akým si za týchto nezákonných podmienok, aj napriek odvolaniu, ktoré

nemalo vplyv na založenie príslušnosti slovenských súdov, ale naopak, uvedené súdy

správoplatnili nezákonný postup v rozpore s medzinárodným právom sídla odporcu,

s medzinárodným právom predloženej zmluvy o kúpe podniku pôvodného účastníka

konania, s medzinárodným právom notárskeho overenia uvedenej zmluvy o jej pravosti

a platnosti a apostilou Krajského súdu v Rakúsku o predpokladanej záväznosti

medzinárodného dokumentu, poskytuje ojedinelý dôkaz o obzvlášť hrubom a ľahkovážnom

spôsobe porušovania práv sťažovateľa zo strany slovenských súdov. ...

Sťažovateľ zdôvodnil všetky uvedené skutočnosti riadnym odvolaním 23. 1. 2006, aj

keď prekážky v konaní boli takého zásadného charakteru, že súdy boli povinné ex officio

zastaviť konanie a odmietnuť návrh. Vychádzajúc z tohto stanoviska odvolanie malo len

dopĺňať také rozhodnutie súdu, pričom súdy sa v rozpore so skutkovým stavom podieľali na

snahe spochybniť odvolanie, čím tento opravný nebol efektívny a právo porušené bolo. ...

Uvedené konanie sp. zn. je dôvodmi, ako sú uvedené, zásahom do zásad

medzinárodného práva s cieľom zbaviť sťažovateľa majetku v rozpore s jeho

medzinárodnou ochranou.“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I ... v právnej veci sp. zn. navrhovateľa: C.,

B., proti odporcovi: P., USA, o neplatnosť zmluvy, a Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka

10, Bratislava, v odvolacom konaní sp. zn. , porušili ľudské právo odporcu: P.,

USA, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o práve

na spravodlivé súdne konanie, čl. 13 Dohovoru o práve na efektívny opravný prostriedok a

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o práve na ochranu majetku.

2. Ústavný súd SR priznáva odporcovi: P., USA, primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1. 000.000,- Sk, z ktorej zaplatí Okresný súd Bratislava I... odporcovi 500.000,- Sk

do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu, a z ktorej Krajský súd v Bratislave... zaplatí

odporcovi 500.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ústavný súd SR rozhodol, že rozsudok v právnej veci sp. zn. z 24. 5.

2005, uznesenie Okresného súdu Bratislava I... v právnej veci sp. zn. z 15. 1.

2007 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave... sp. zn. z 29. 4. 2008, porušili

ľudské právo odporcu: P., USA, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,

na efektívny opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru, na majetok podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru, ruší ich a prikazuje, aby Okresný súd Bratislava I ...

a Krajský súdu v Bratislave... C. B., Úrad geodézie, kartografie a katastra, so sídlom B.,

obnovili právny stav, ktorý trval do zásahu do uvedených práv, a obnovili platnosť

hospodárskej zmluvy č. 1/90-EÚ z 26. 3. 1990 tak ako je uvedená.

4. Ústavný súd SR priznáva odporcovi: P., USA, náhradu trov konania vo výške,

ktorú odporca určí dodatočne počas konania na základe ustanovenia advokáta.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že v sťažnosti podanej ústavnému súdu je

výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom

sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný

súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv ().

Vzhľadom na to ústavný súd posudzoval prípadné porušenie práv sťažovateľky len

vo vzťahu k okresnému súdu a krajskému súdu, pretože v sťažnostnom návrhu (tzv. petite)

sťažovateľka nežiadala vyslovenie porušenia svojich práv napr. Úradom geodézie,

kartografie a katastra v Bratislave (od tohto štátneho orgánu požadovala iba obnovenie

pôvodného právneho stavu). O tomto závere svedčí aj vyjadrenie sťažovateľky:

„Porušovateľom, ktorý sťažovateľovi aktívne bránil v uvedenej právnej veci konať, je

porušovateľ v 1. a 2. rade, slovenské súdy, ktoré porušili Haagsky dohovor v čl. 1 a 8

a Európsky dohovor o ľudských právach v čl. 6 ods. 1, čl. 13, a Dodatkový protokol

k Dohovoru v . Tieto zásahy boli neústavné podľa Slovenskej

republiky.“

1. Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením sťažovateľkou označených práv

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutiami

z 24. mája 2005 a z 15. januára 2007, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2008 predovšetkým skúmal, či

sťažovateľka bola účastníčkou napadnutých konaní vedených všeobecnými súdmi.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že všeobecné súdy konali ako s účastníkmi

konania s navrhovateľom a odporcami v 1. rade a v 2. rade. Týchto účastníkov konania sa

týkajú aj rozhodnutia, ktoré sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom napáda.

Z odôvodnenia odvolania Mgr. O. F. doručeného okresnému súdu 23. januára 2006

vyplýva, že odporca v 2. rade je právnym nástupcom odporcu v 1. rade, ktorý bol

„vymazaný z podnikového registra v roku 1990“. Sťažovateľka tvrdí, že je právnou

nástupkyňou odporcu v 2. rade, a to na základe zmluvy o predaji podniku zo 4. júna 2003.

Od tohto dátumu podľa slov sťažovateľky bol odporca v 2. rade „len organizačnou zložkou

zahraničnej právnickej osoby“ – sťažovateľky. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej

republiky však táto skutočnosť nevyplýva. Družstvo L., B., naďalej existuje bez toho, aby

bolo zapísané ako podnik zahraničnej osoby alebo organizačná zložka podniku zahraničnej

osoby. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka bola oprávnenou osobou na podanie

sťažnosti ústavnému súdu.

Navyše je potrebné uviesť, že rovnako zo žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ktorá bola ústavnému súdu doručená 18. júla 2008, nijako

nevyplýva, že ju podala sťažovateľka, pretože ju vo svojom mene podal Mgr. O. F.

(s uvedením adresy – B.). Podobne to bolo aj v konaní pred všeobecnými súdmi, keď

odvolanie podal Mgr. O. F., a nie sťažovateľka, a návrh na odpustenie zmeškania lehoty

podpísal Mgr. O. F. s pripojením doložky „Štatutár navrhovateľa“, teda opäť nie

sťažovateľka. Podľa zistenia ústavného súdu jediným podaním podaným sťažovateľkou vo

veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. je dovolanie z 2. júla 2008 podpísané

Mgr. O. F. doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 11. júla 2008, po podaní

ktorého však Mgr. O. F. 28. augusta 2008 okresnému súdu oznámil, že sa vzdáva

zastupovania sťažovateľky v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka, resp.

jej štatutárny zástupca (Mgr. O. F.), nepreukázala ani tú skutočnosť, že by v konaní pred

všeobecnými súdmi bol podaný návrh na zmenu účastníka konania, o ktorom by bol

oprávnený a povinný rozhodnúť okresný súd uznesením. Ústavný súd pripomína, že

odporcov v konaniach pred všeobecnými súdmi zastupoval Mgr. O. F.

Sťažovateľka teda v konaní pred ústavným súdom hodnoverným spôsobom

nepreukázala, že by skutočne bola právnou nástupkyňou niektorého z účastníkov konania

pred všeobecnými súdmi. Preto je vylúčené, aby v tomto konaní mohli byť porušené

označené práva sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa .

2. Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že sťažovateľkou uvádzané podstatné

argumenty sú neopodstatnené. A to najmä tvrdenie, že „Krajský súd v Bratislave uznesením

zo dňa 29. apríla 2008, sp. zn. potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

zo dňa 15. 1. 2007, sp. zn. , ktorým tento prvostupňový súd neodpustil zmeškanie

lehoty na podanie odvolania voči jeho rozsudku zo dňa 24. 5. 2005 sp. zn. ...“.

Krajský súd označeným uznesením odmietol odvolanie Mgr. O. F. proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 15. januára 2007 ako podané oneskorene, t. j. týmto

rozhodnutím nepotvrdil uvedené uznesenie okresného súdu. Z tohto pohľadu sa sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti javí ako zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením práv

sťažovateľky (tak ako ich predniesla v sťažnosti pred ústavným súdom) a označeným

rozhodnutím krajského súdu, resp. jeho postupom.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 24. mája 2005 ústavný súd dodáva, že podľa jeho zistení rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 24. mája 2005 nie je dosiaľ právoplatný. Sťažovateľka teda

namieta porušenie svojich práv v stále prebiehajúcom – právoplatne neskončenom – konaní,

pritom stále má právne prostriedky v rámci konania pred všeobecnými súdmi domáhať sa

ochrany svojich práv (tak, ako ich namieta v konaní pred ústavným súdom) pred týmito

súdmi. Spravidla, až po skončení konania v merite veci bude možné z ústavného hľadiska

posúdiť, či v namietaných konaniach rozhodnutiami všeobecných súdov a ich postupmi

došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv zaručených jej dohovorom. Z tohto

pohľadu sa sťažnosť sťažovateľky javí ako predčasne predložená.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade proti napadnutému rozsudku okresného súdu z 24. mája 2005 sťažovateľka má

opravný prostriedok – odvolanie, ktorý aj podala, a o ktorom, ako sama tvrdí, nebolo

rozhodnuté. To znamená, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky

bude mať odvolací súd, ktorý v prípade, že by pri svojej rozhodovacej činnosti dospel

k záveru, že okresný súd svojím rozhodnutím alebo postupom, ktorý rozhodnutiu

predchádzal, porušil základné práva alebo slobody sťažovateľky, má povinnosť týmto

právam alebo slobodám poskytnúť ochranu. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu, a preto v tejto časti pripadá do úvahy odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

Obdobný záver platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky

uznesením okresného súdu sp. zn. z 15. januára 2007, proti ktorému mala

sťažovateľka možnosť podať odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd, avšak toto

odvolanie podala podľa záveru krajského súdu oneskorene. Z uvedeného dôvodu v danom

prípade ústavný súd rovnako nemá právomoc konať, čo je dôvodom na odmietnutie

sťažnosti aj v tejto jej časti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009