Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 352/09
PDF · 178.61 KB
No categories available
III. ÚS 352/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. D., Z., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „prípisom“ Krajskej prokuratúry
v Banskej Bystrici sp. zn. Kc 96/09 z 9. júna 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta
2009 doručená sťažnosť Ľ. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva spravodlivý proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) „prípisom“ (ďalej len „oznámenie“) Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kc 96/09 z 9. júna 2009.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že návrhom z 30. júna 1998 sa
na Okresnom súde Zvolen (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti odporcovi R. K.
zaplatenia sumy 255 020,10 Sk na tom základe, že na účet odporcu „bola prevedená z firmy
M. a.s. P. suma 255.020,10 Sk“, pričom táto suma mala byť vyplatená sťažovateľovi cez
účet odporcu, keďže „pre firmu M. a. s., P. vykonal práce“. Sťažovateľ mal v tom čase
„neoprávnene zo strany Daňového úradu Z. blokovaný účet“, na základe čoho sa
s odporcom dohodol, „že tieto peniaze budú poukázané na jeho účet...“, pričom odporca
následne uvedené prostriedky sťažovateľovi nevyplatil.
Dokazovaním okresného súdu bolo podľa sťažovateľa preukázané, že uvedené
finančné prostriedky boli skutočne na účet odporcu vyplatené, čo nespochybnil ani samotný
odporca. Odporca v konaní pred okresným súdom „uviedol, že mi sumu 252.000,- Sk vrátil
dňa 28.12.1995 a sumu 3.000,-Sk si započítal z dôvodu, že som mu sumu 3.000,- Sk dlžný“.
Odporca ako dôkaz predložil príjmový pokladničný doklad, ktorý sťažovateľ
v konaní spochybnil tvrdením, že «príjmový pokladničný doklad nemá povinné náležitosti
daňových a účtovných dokladov v zmysle zákona, navrhol som preveriť aj podpis znaleckým
dokazovaním a povinnosť odporcu R. K. predložiť jeho daňový a účtovný doklad, teda jeho
výdavkový pokladničný doklad.
Zo znaleckého posudku znalca JUDr. I. N. č.3/2006 zo dňa 12.1.2006, vyplýva
jednoznačnosť môjho podpisu.
K znaleckému posudku som Okresnému súdu vo Zvolene podal stanovisko , že ako
dôkaz odporcu o prevzatí sumy 252.000,-Sk je len čistý príjmový pokladničný doklad
s mojím podpisom. A nič viac. Navrhol som Okresnému súdu vo Zvolene aby sa znalecký
posudok zaoberal aj zhodnou písma v texte: „prijaté od R. K." „vrátená čiastka z účtu",
dátum „28.12.1995", ďalej som požadoval preverenie povinných náležitostí príjmového
pokladničného dokladu a predloženie povinného originálneho dokladu odporcu z jeho
evidencie účtovníctva výdavkového pokladničného dokladu s povinnými náležitosťami. Tak
ako je to dané zákonom o účtovníctve a daňovými zákonmi napr. dani z pridanej hodnoty.».
Okresný súd „dokazovaním dospel k záveru, že zo znaleckého posudku vyplýva
potvrdenie vlastnoručného podpisu Ľ. D. na príjmovom pokladničnom doklade. Súd je teda
toho názoru, že odporca R. K. mi skutočne vyplatil sumu 252.000,- Sk.“.
Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 399/98-268 z 27. novembra 2007 návrh
sťažovateľa zamietol a „zaviazal odporcu zaplatiť mi sumu 3.020,10 Sk...“.
Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal 21. decembra 2007 odvolanie
„pretože som s napadnutým rozsudkom nesúhlasil a považujem ho za nespravodlivý
a nezákonný. Podal som voči napadnutému rozsudku odvolanie do tej výrokovej časti,
ktorou súd môj návrh v prevyšujúcej časti zamietol (sumu 252.000,- Sk) a ktorou ma
zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene sumu 20.708 Sk do troch dní.“.
Rozsudkom č. k. 17 Co/86/08-314 z 21. mája 2008 Krajský súd v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) „potvrdil rozsudok Okresného súdu vo Zvolene č. k 10C 399/98-
268 zo dňa 27.11.2007 v napadnutej časti a súvisiacich výrokoch o trovách konania
a povinnosti žalobcu zaplatiť na účet okresného súdu 20.708,- Sk“.
V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, «že za nerozhodné
považuje aj to, že príjmový pokladničný doklad nemá potrebné náležitosti na zaúčtovanie
prijatej sumy v účtovníctve podnikateľa, pretože na preukázanie prevzatia tejto sumy by
postačilo akékoľvek potvrdenie aj na čistom papieri (bez predtlače „príjmový pokladničný
doklad"). Na základe uvedených skutočností odvolací súd, že dokazovanie prvostupňového
súdu bolo dostačujúce.».
Sťažovateľ následne podal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v zmysle § 243e zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podnet na podanie mimoriadneho
dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. 17 Co 86/08-314 z 21. mája 2008.
Krajská prokuratúra „prípisom č. Kc 96/09-7 po preskúmaní mnou napádaných
rozhodnutí nezistila porušenie zákona, ktorý predpokladá ust. §243e a nasl. O.s.p. a preto
môj podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá“.
Krajská prokuratúra ako dôvod odloženia podnetu sťažovateľa uviedla vlastné
stotožnenie sa s odôvodnením rozsudku krajského súdu, a to najmä v tvrdení, že „ako
dôkaz prevzatia žalovanej sumy postačuje podpis preukazujúci prevzatie peňazí a dátum,
kedy k prevzatiu došlo. Náležitosti v zmysle daňových predpisov sú pri posudzovaní
prevzatia finančnej čiastky v tejto súdnej veci irelevantné.“
Podľa názoru sťažovateľa „uvedená úvaha, s ktorou sa stotožnila Krajská
prokuratúra v Banskej Bystrici v prípise č. Kc 96/09-7, je v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právnymi predpismi: zákonom o dani z pridanej hodnoty,
zákona o účtovníctve.
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici vo svojom rozhodovacom procese dospela
k nesprávnemu a nezákonnému záveru, a to:
- že nie je povinnosťou daňových subjektov viesť účtovníctvo v zmysle zákona a
náležitosti daňových a účtovných dokladov sú nepotrebné pri prevzatí finančnej čiastky
v hotovosti.
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici prípisom č. Kc 96/09-7 dospela
k nesprávnemu a nezákonnému záveru, a to :
- že pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť,
pokiaľ preukazujú na daňové účely výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov je ako daňový doklad postačujúci akýkoľvek čistý papier bez predtlače
len s podpisom a výškou finančného plnenia.
Rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré považuje Krajská
prokuratúra v Banskej Bystrici v prípise č. Kc 96/09-7 za vecne správne, považujem
za rozhodnutie zmätočné.“.
Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo podľa čl. 46 ods. l ústavy a právo
podľa čl. 6 ods. l dohovoru bolo porušené „konaním Krajskej prokuratúry v Banskej
Bystrici a prípisom č. Kc 96/09-7“ tým spôsobom, že krajská prokuratúra „porušila čl. 2
ods.2 Ústavy a svojvoľne zrušila zákonom stanovené povinné náležitosti daňových
a účtovných dokladov. Čl. 2 ods.2 jej prikazuje konať podľa zákona, podľa ust. § 121 O.s.p.
nie je mojou povinnosťou dokazovať platnosť zákonov uverejnených v zbierke zákonov, sú
platné bez môjho svojvoľného rozhodnutia, nie som ich povinný dokazovať ale dodržiavať.“
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„1. Prípisom č. Kc 96/09-7 Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bolo porušené
základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a porušené základné práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
2. V dôsledku porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
porušenia základného práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných
ľudských práv a slobôd žiadam, aby ústavný súd napadnuté stanovisko č. Kc 96/09-7
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zrušil a vrátil vec porušovateľovi na ďalšie konanie
a rozhodnutie.“
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu spolu so sťažnosťou požiadal
o ustanovenie právneho zástupcu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd konštantne vyslovuje názor, že o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 201/03,
IV. ÚS 100/04, II. ÚS 144/05).
V danom prípade sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením krajskej
prokuratúry č. k. Kc 96/09-7 z 9. júna 2009, ktorým bol odložený jeho podnet na podanie
mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. 17 Co 86/08-314 z 21. mája
2008 z dôvodu nezistenia porušenia zákona spôsobom predpokladaným § 243e a nasl. OSP.
Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach
§ 243e a nasl. OSP. Z týchto ustanovení je nad všetky pochybnosti zrejmé, že ide
o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého patrí generálnemu prokurátorovi
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Nejde teda o základné právo
sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy ani pod čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd stabilne judikoval, že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu na
podanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. osobe, ktorá
takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie a generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť, ale má právo, aby orgány prokuratúry jej podnet
riadne vybavili (III. ÚS 42/04).
Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá
mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Ústavný súd v súvislosti s tým
vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému
je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04,
II. ÚS 144/05). Vzhľadom na to krajská prokuratúra nemohla odložením takéhoto podania,
t. j. jeho neakceptovaním spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľa.
Obsah označeného oznámenia o odložení podnetu sťažovateľa na podanie
mimoriadneho dovolania svedčí o skutočnosti, že krajská prokuratúra sa vecou náležite
zaoberala. Z odôvodnenia jej stanoviska vyplýva, že sa úplne stotožňuje s právnym
odôvodnením predmetného rozsudku krajského súdu, ktoré je podľa jej názoru jasné
a zrozumiteľné. Keďže nebolo zistené porušenie zákona v napadnutom rozsudku krajského
súdu č. k. 17 Co 86/08-314 z 21. mája 2008, krajská prokuratúra podnet sťažovateľa
odložila.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v danom
prípade sú dané dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa aj z dôvodu jej neprípustnosti
(§ 25 ods. 2 v spojitosti s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a
rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a
súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34
zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom
chránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03, I. ÚS 201/05). Použitie týchto
právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Z podanej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ zákonnú
možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre využil a podal opakovaný podnet
na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2009