Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 352/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. D., Z., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „prípisom“ Krajskej prokuratúry

v Banskej Bystrici sp. zn. Kc 96/09 z 9. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2009 doručená sťažnosť Ľ. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces zaručeného čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva spravodlivý proces

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) „prípisom“ (ďalej len „oznámenie“) Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kc 96/09 z 9. júna 2009.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že návrhom z 30. júna 1998 sa

na Okresnom súde Zvolen (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti odporcovi R. K.

zaplatenia sumy 255 020,10 Sk na tom základe, že na účet odporcu „bola prevedená z firmy

M. a.s. P. suma 255.020,10 Sk“, pričom táto suma mala byť vyplatená sťažovateľovi cez

účet odporcu, keďže „pre firmu M. a. s., P. vykonal práce“. Sťažovateľ mal v tom čase

„neoprávnene zo strany Daňového úradu Z. blokovaný účet“, na základe čoho sa

s odporcom dohodol, „že tieto peniaze budú poukázané na jeho účet...“, pričom odporca

následne uvedené prostriedky sťažovateľovi nevyplatil.

Dokazovaním okresného súdu bolo podľa sťažovateľa preukázané, že uvedené

finančné prostriedky boli skutočne na účet odporcu vyplatené, čo nespochybnil ani samotný

odporca. Odporca v konaní pred okresným súdom „uviedol, že mi sumu 252.000,- Sk vrátil

dňa 28.12.1995 a sumu 3.000,-Sk si započítal z dôvodu, že som mu sumu 3.000,- Sk dlžný“.

Odporca ako dôkaz predložil príjmový pokladničný doklad, ktorý sťažovateľ

v konaní spochybnil tvrdením, že «príjmový pokladničný doklad nemá povinné náležitosti

daňových a účtovných dokladov v zmysle zákona, navrhol som preveriť aj podpis znaleckým

dokazovaním a povinnosť odporcu R. K. predložiť jeho daňový a účtovný doklad, teda jeho

výdavkový pokladničný doklad.

Zo znaleckého posudku znalca JUDr. I. N. č.3/2006 zo dňa 12.1.2006, vyplýva

jednoznačnosť môjho podpisu.

K znaleckému posudku som Okresnému súdu vo Zvolene podal stanovisko , že ako

dôkaz odporcu o prevzatí sumy 252.000,-Sk je len čistý príjmový pokladničný doklad

s mojím podpisom. A nič viac. Navrhol som Okresnému súdu vo Zvolene aby sa znalecký

posudok zaoberal aj zhodnou písma v texte: „prijaté od R. K." „vrátená čiastka z účtu",

dátum „28.12.1995", ďalej som požadoval preverenie povinných náležitostí príjmového

pokladničného dokladu a predloženie povinného originálneho dokladu odporcu z jeho

evidencie účtovníctva výdavkového pokladničného dokladu s povinnými náležitosťami. Tak

ako je to dané zákonom o účtovníctve a daňovými zákonmi napr. dani z pridanej hodnoty.».

Okresný súd „dokazovaním dospel k záveru, že zo znaleckého posudku vyplýva

potvrdenie vlastnoručného podpisu Ľ. D. na príjmovom pokladničnom doklade. Súd je teda

toho názoru, že odporca R. K. mi skutočne vyplatil sumu 252.000,- Sk.“.

Okresný súd rozsudkom č. k. -268 z 27. novembra 2007 návrh

sťažovateľa zamietol a „zaviazal odporcu zaplatiť mi sumu 3.020,10 Sk...“.

Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal 21. decembra 2007 odvolanie

„pretože som s napadnutým rozsudkom nesúhlasil a považujem ho za nespravodlivý

a nezákonný. Podal som voči napadnutému rozsudku odvolanie do tej výrokovej časti,

ktorou súd môj návrh v prevyšujúcej časti zamietol (sumu 252.000,- Sk) a ktorou ma

zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene sumu 20.708 Sk do troch dní.“.

Rozsudkom č. k. -314 z 21. mája 2008 Krajský súd v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) „potvrdil rozsudok Okresného súdu vo Zvolene č. k

268 zo dňa 27.11.2007 v napadnutej časti a súvisiacich výrokoch o trovách konania

a povinnosti žalobcu zaplatiť na účet okresného súdu 20.708,- Sk“.

V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, «že za nerozhodné

považuje aj to, že príjmový pokladničný doklad nemá potrebné náležitosti na zaúčtovanie

prijatej sumy v účtovníctve podnikateľa, pretože na preukázanie prevzatia tejto sumy by

postačilo akékoľvek potvrdenie aj na čistom papieri (bez predtlače „príjmový pokladničný

doklad"). Na základe uvedených skutočností odvolací súd, že dokazovanie prvostupňového

súdu bolo dostačujúce.».

Sťažovateľ následne podal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podnet na podanie mimoriadneho

dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. -314 z 21. mája 2008.

Krajská prokuratúra „prípisom č. Kc 96/09-7 po preskúmaní mnou napádaných

rozhodnutí nezistila porušenie zákona, ktorý predpokladá ust. a nasl. a preto

môj podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá“.

Krajská prokuratúra ako dôvod odloženia podnetu sťažovateľa uviedla vlastné

stotožnenie sa s odôvodnením rozsudku krajského súdu, a to najmä v tvrdení, že „ako

dôkaz prevzatia žalovanej sumy postačuje podpis preukazujúci prevzatie peňazí a dátum,

kedy k prevzatiu došlo. Náležitosti v zmysle daňových predpisov sú pri posudzovaní

prevzatia finančnej čiastky v tejto súdnej veci irelevantné.“

Podľa názoru sťažovateľa „uvedená úvaha, s ktorou sa stotožnila Krajská

prokuratúra v Banskej Bystrici v prípise č. Kc 96/09-7, je v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2

a právnymi predpismi: zákonom o dani z pridanej hodnoty,

zákona o účtovníctve.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici vo svojom rozhodovacom procese dospela

k nesprávnemu a nezákonnému záveru, a to:

- že nie je povinnosťou daňových subjektov viesť účtovníctvo v zmysle zákona a

náležitosti daňových a účtovných dokladov sú nepotrebné pri prevzatí finančnej čiastky

v hotovosti.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici prípisom č. Kc 96/09-7 dospela

k nesprávnemu a nezákonnému záveru, a to :

- že pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť,

pokiaľ preukazujú na daňové účely výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmov je ako daňový doklad postačujúci akýkoľvek čistý papier bez predtlače

len s podpisom a výškou finančného plnenia.

Rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré považuje Krajská

prokuratúra v Banskej Bystrici v prípise č. Kc 96/09-7 za vecne správne, považujem

za rozhodnutie zmätočné.“.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo podľa ods. l a právo

podľa čl. 6 ods. l dohovoru bolo porušené „konaním Krajskej prokuratúry v Banskej

Bystrici a prípisom č. Kc 96/09-7“ tým spôsobom, že krajská prokuratúra „porušila čl. 2

ods.2 a svojvoľne zrušila zákonom stanovené povinné náležitosti daňových

a účtovných dokladov. Čl. 2 ods.2 jej prikazuje konať podľa zákona, podľa ust.

nie je mojou povinnosťou dokazovať platnosť zákonov uverejnených v zbierke zákonov, sú

platné bez môjho svojvoľného rozhodnutia, nie som ich povinný dokazovať ale dodržiavať.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Prípisom č. Kc 96/09-7 Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bolo porušené

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces zaručeného čl.

46 ods. 1 SR a porušené základné práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces

zaručeného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

2. V dôsledku porušenia základného práva zaručeného SR a

porušenia základného práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných

ľudských práv a slobôd žiadam, aby ústavný súd napadnuté stanovisko č. Kc 96/09-7

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zrušil a vrátil vec porušovateľovi na ďalšie konanie

a rozhodnutie.“

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu spolu so sťažnosťou požiadal

o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd konštantne vyslovuje názor, že o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, ).

V danom prípade sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces zaručeného a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením krajskej

prokuratúry č. k. Kc 96/09-7 z 9. júna 2009, ktorým bol odložený jeho podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. -314 z 21. mája

2008 z dôvodu nezistenia porušenia zákona spôsobom predpokladaným a nasl. .

Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach

a nasl. . Z týchto ustanovení je nad všetky pochybnosti zrejmé, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého patrí generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Nejde teda o základné právo

sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie ani pod

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd stabilne judikoval, že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu na

podanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. osobe, ktorá

takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie a generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť, ale má právo, aby orgány prokuratúry jej podnet

riadne vybavili ().

Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá

mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Ústavný súd v súvislosti s tým

vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému

je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, , ,

). Vzhľadom na to krajská prokuratúra nemohla odložením takéhoto podania,

t. j. jeho neakceptovaním spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľa.

Obsah označeného oznámenia o odložení podnetu sťažovateľa na podanie

mimoriadneho dovolania svedčí o skutočnosti, že krajská prokuratúra sa vecou náležite

zaoberala. Z odôvodnenia jej stanoviska vyplýva, že sa úplne stotožňuje s právnym

odôvodnením predmetného rozsudku krajského súdu, ktoré je podľa jej názoru jasné

a zrozumiteľné. Keďže nebolo zistené porušenie zákona v napadnutom rozsudku krajského

súdu č. k. -314 z 21. mája 2008, krajská prokuratúra podnet sťažovateľa

odložila.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v danom

prípade sú dané dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa aj z dôvodu jej neprípustnosti

( v spojitosti s ).

V zmysle o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a

rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a

súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34

zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom

chránených záujmov (mutatis mutandis , ). Použitie týchto

právnych prostriedkov je v zmysle jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z podanej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ zákonnú

možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre využil a podal opakovaný podnet

na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009