Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 371/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. H. a J. H., obaja bytom Z., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Žiar nad

Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 12. septembra

2007, postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co

288/07 a jeho rozsudkom z 5. februára 2008 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. H. a J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2009 doručená sťažnosť Mgr. M. H. (ďalej len „sťažovateľ“) a J. H. (ďalej spolu len

„sťažovatelia“), obaja bytom Z., ktorou namietali porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 12. septembra 2007, postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 5. februára 2008

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. júna 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 23. júna 1997 sťažovatelia podali

Okresnému súdu Zvolen návrh na začatie konania o nárok na zľavu z účtovaných súm za

teplo za rok 1996 proti Stavebnému bytovému družstvu Z. (ďalej len „odporca“). Na

základe námietky vznesenej sťažovateľom voči sudcom Okresného súdu Zvolen krajský súd

uznesením sp. zn. z 15. mája 1998 rozhodol o vylúčení sudcov

z prerokovávania a rozhodovania veci a vec prikázal na prerokovanie a rozhodnutie

okresnému súdu.

Okresný súd rozsudkom č. k. -437 z 12. septembra 2007 rozhodol, že

odporca je povinný zaplatiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne z titulu zľavy za teplo

súdom stanovené sumy s úrokmi z omeškania. Proti predmetnému rozsudku sa odporca

odvolal a o jeho odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -463

z 5. februára 2008 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odporca podal proti

predmetnému rozsudku dovolanie najvyššiemu súdu, ktorý jeho dovolanie uznesením

sp. zn. z 30. júna 2009 odmietol. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 24. augusta 2009.

Podľa sťažovateľov súdne konanie skončilo po vyše 12 rokoch, čím bolo porušené

ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní zaručené

v .

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd svojím

rozhodnutím vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 12. septembra 2007, postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 5. februára 2008

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júna 2009 a priznal im

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 12. septembra 2007, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 5. februára 2008 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. júna 2009.

1. K namietanému porušeniu označeného základného práva postupom

a rozhodnutím okresného súdu a postupom a rozhodnutím krajského súdu

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľky). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , , ) a jednou zo zákonných

podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3

. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa a nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť ().

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že označené konanie okresného súdu bolo

ukončené vyhlásením rozsudku 12. septembra 2007 a označené konanie krajského súdu

vyhlásením rozsudku 5. februára 2008, ktoré nadobudli právoplatnosť 28. marca 2008,

a sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 20. októbra 2009.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že lehota stanovená pre tieto konania

pred ústavným súdom nebola zachovaná, sťažovateľom bez akýchkoľvek pochybností

uplynula skôr, ako podali sťažnosť ústavnému súdu ( ),

a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25

ods. 2 .

2. K namietanému porušeniu označeného základného práva uznesením

najvyššieho súdu

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu vrátane základného práva zaručeného

poskytuje v konaní pred ústavným súdom vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

namietané porušenie uvedených práv označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak

v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označených práv,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. , , ).

Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 20. októbra 2009 namietali

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júna 2009.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané uznesenie najvyššieho

súdu nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2009 a sťažnosť ústavnému súdu bola doručená

20. októbra 2009, teda v čase, keď už nemohlo dochádzať k nečinnosti najvyššieho súdu,

preto nemohlo ani dochádzať k porušovaniu sťažovateľmi označeného základného práva.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol už

po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009