Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 191/09
PDF · 98.27 KB
No categories available
II. ÚS 191/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. O., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 531/99 po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 245/04 z 22. júna 2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. O. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2009
doručená sťažnosť Ing. M. O., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 531/99 po vydaní nálezu ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 245/04 z 22. júna 2005.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v právnej veci o ochrane
osobnosti rozhodol rozsudkom sp. zn. 2 C 531/99 z 19. decembra 2001, ktorý po podaní
odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 4 Co 184/03 čiastočne potvrdil, vo
zvyšnej časti ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 2. júla 2004 podal
sťažovateľ ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, o ktorej rozhodol
ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 245/04-64 z 22. júna 2005 tak, že vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal
okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk a zaviazal okresný súd uhradiť sťažovateľovi
trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Dňa 31. marca 2005 došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, na základe ktorej
okresný súd 4. marca 2009 konanie zastavil. Uznesenie okresného súdu č. k. 2 C 531/1999-
186 zo 4. marca 2009 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 17. marca 2009.
Sťažovateľ tvrdí, že napriek tomu, že súd napadnuté konanie zastavil, vec nie je
právoplatne skončená, pretože podal proti uzneseniu o zastavení konania sťažnosť v časti
povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania.
Podľa sťažovateľa okresný súd nekonaním v napadnutom konaní porušil jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 38 ods. 2 listiny.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 C 531/99 po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 245/04 z 22. júna 2005, priznal
mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a zaviazal okresný súd zaplatiť trovy
právneho zastúpenia v sume 238,75 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 531/99 po vydaní nálezu ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 245/04 z 22. júna 2005.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie
označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, je zjavne
neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02,
III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (a teda aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len
vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi
verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť
ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd
sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
Sťažovateľ v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 30. apríla 2009, namieta
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 531/99. Z obsahu sťažnosti
jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už tvrdené porušovanie
označených práv sťažovateľa na okresnom súde netrvalo. Sťažovateľ uviedol, že napadnuté
konanie bolo na okresnom súde rozhodnuté 4. marca 2009 zastavené, t. j. konanie, v ktorom
malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo skončené dňom vydania rozhodnutia
okresného súdu.
Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať
(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa), bol základom na záver ústavného súdu, že
sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2009