Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti U., a. s., B., právne zastúpenej advokátom

JUDr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia a 3 a

Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa , 3 a 4

Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa a 3

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1

ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -97, Ex 139/2005 z 28. apríla

2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -111 z 23. júna 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti U., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2009

doručená sťažnosť spoločnosti U., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia a 3 a (ďalej len „“),

základného práva vlastniť majetok podľa , 3 a 4 a základného práva na

súdnu ochranu podľa a 3 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -97, Ex 139/2005

z 28. apríla 2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 16

CoE 160/2008-111 z 23. júna 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením č. k.

-97, Ex 139/2005 z 28. apríla 2008 uložil sťažovateľke ako povinnej zaplatiť

na účet okresného súdu súdny poplatok za konanie súdu o námietkach proti exekúcii v sume

63 948 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia.

Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd ju predmetným uznesením poškodil

z dôvodu, že jeho rozhodnutie bolo vydané v dôsledku predchádzajúcich nezákonných

rozhodnutí okresného súdu č. k. -21 z 12. mája 2003 a krajského súdu č. k.

-34 z 29. októbra 2003.

Uznesenie krajského súdu č. k. -111 z 23. júna 2009, ktorým

potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, je podľa sťažovateľky neoprávnené, bezdôvodné

a nepodložené právnym poriadkom a právnymi princípmi, na ktorých je právny poriadok

založený, a to „v dôsledku spoplatňovania sťažovateľa za iniciovanie odstránenia vád

konania, ktoré spôsobil všeobecný súd a mal ich odstrániť ex offo“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil porušenie a 3 a , základných práv podľa

ods. 1, 3 a 4 a a 3 , práva podľa dohovoru a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -97,

Ex 139/2005 z 28. apríla 2008 a uznesenie krajského súdu č. k. -111

z 23. júna 2009 a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13

ods. 4 , základného práva vlastniť majetok podľa , 3 a 4

a základného práva na súdnu ochranu podľa a 3 , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1

ods. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu č. k. -97,

Ex 139/2005 z 28. apríla 2008 a uznesením krajského súdu č. k. -111

z 23. júna 2009.

1. K namietanému porušeniu označených článkov a označených

základných práv a práv uznesením okresného súdu

Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka

namieta porušenie označených článkov a označených základných práv a práv

uznesením okresného súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľky,

ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu (vo veci rozhodol

uznesením z 28. apríla 2008, proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie) rozhodoval

v odvolacom konaní krajský súd (uznesenie č. k. -111 z 23. júna 2009).

Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu

preskúmať konanie okresného súdu a jeho uznesenie z 28. apríla 2008 vedené pod č. k.

-97, Ex 139/2005.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2

).

2. K namietanému porušeniu označených článkov a označených

základných práv a práv uznesením krajského súdu

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta

porušenie označených článkov a označených základných práv a práv uznesením

krajského súdu č. k. -111 z 23. júna 2009, ktorým potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -97, Ex 139/2005 z 28. apríla 2008, je zjavne

neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu okrem iného vyplýva:

„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a po preskúmaní obsahu spisu

dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 16. 8. 2005 prvostupňový súd poveril vykonaním

exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k.

zo dňa 30. 7. 2002 na vymoženie sumy 1.065.863,- Sk s príslušenstvom. Proti

upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 13. 9. 2005 podal v zákonnej lehote povinný

námietky z dôvodu, že voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie, preto je odôvodnený predpoklad, že exekučný

titul bude zrušený. Súd prvého stupňa rozhodol o námietkach povinného uznesením zo dňa

8. 10. 2007 tak, že námietkam vyhovel.

Spoplatňovanie konania súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa zák. č.

(Ex. por.) je stanovené v znení neskorších predpisov

s účinnosťou od 1. 1. 2001.

Podľa , súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony

alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov

a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa pol. 13 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, za konanie súdu o námietkach

proti exekúcii sa platí poplatok v sadzbe 6 % z vymáhaného nároku.

Z uvedeného je teda zrejmé, že povinnému podaním námietok proti exekúcii vznikla

poplatková povinnosť a stal sa poplatníkom podľa , podľa ktorého

ustanovenia poplatníkom je ten, kto je navrhovateľ poplatkového úkonu.

Povinný preto má povinnosť zaplatiť poplatok za konanie súdu o námietkach

a dôvody odvolania sú irelevantné. Jeho zaplatením vzniknú povinnému trovy, o ktorých súd

prvého stupňa rozhodne doplňujúcim uznesením.

Súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, preto odvolací súd napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa “

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdil. V každom prípade tento postup krajského súdu pri odôvodňovaní

svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený

alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade neporušil označené základné právo

sťažovateľky „nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou a výkladom práva“. Skutočnosť, že

sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.

V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov

krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je

opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto

nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009