Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 393/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

12058/06 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2009 doručená sťažnosť M. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú doplnil podaním

doručeným 19. októbra 2009 označeným ako oprava sťažnosti z 10. októbra 2009.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo spravodlivosti“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12058/06.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 15. februára 2001 okresnému súdu

návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 18 334,50 Sk s príslušenstvom, o ktorom bolo

vedené konanie pod sp. zn. . Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd v tomto

konaní nepostupoval efektívne v obdobiach od 23. októbra 2001 do 13. februára 2003, od

11. marca 2003 do 22. júna 2005, od 22. augusta 2005 do 12. januára 2007 a od 13. januára

2007 do 7. októbra 2008. Okresný súd o veci meritórne rozhodol rozsudkom zo 7. októbra

2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. októbra 2008. Sťažovateľ tvrdí, že v tomto konaní

spôsoboval okresný súd zbytočné prieťahy a „za spôsobenú finančnú škodu pri výkone

verejnej moci za ktorú podľa ustanovených podmienok zodpovedá štát pre nečinnosť

a zbytočné prieťahy v konaní, sťažovateľ nebol odškodnený“.

Z uvedeného dôvodu sťažovateľ ešte počas označeného súdneho konania podaním

z 9. augusta 2006 požiadal ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci. Podľa

tvrdenia sťažovateľa ministerstvo spravodlivosti v zákonnej šesťmesačnej lehote na

vybavenie žiadosti nezačalo konať. Sťažovateľ preto 25. januára 2007 podal okresnému

súdu žalobu proti Slovenskej republike v zastúpení ministerstvom spravodlivosti o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. . Sťažovateľ tvrdí, že napriek tomu, že využil aj podanie sťažnosti na

prieťahy predsedovi okresného súdu (podaním z 26. augusta 2009), okresný súd v označenej

veci nekoná.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho

zástupcu, vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. nálezom prikázal

okresnému súdu „urýchlene konať“ a aby zaviazal ministerstvo spravodlivosti a okresný súd

zaplatiť mu finančné zadosťučinenie 5 000 € a náhradu nemajetkovej ujmy 400 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadreného v čl. 127 ods. 1

vyplýva, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci ().

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení nespĺňa náležitosti ustanovené v § 20

, sťažovateľ však požiadal o ustanovenie právneho zástupcu, ktorý

by nedostatky sťažnosti mohol odstrániť. Ústavný súd skôr, ako by rozhodoval o žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu, preskúmal, či sú splnené procesné podmienky konania.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu a ministerstva spravodlivosti došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa , podľa ktorého má každý

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

1. K namietanému postupu ministerstva spravodlivosti

Sťažovateľ požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) 9. augusta 2006; pretože nebol uspokojený, podal 25. januára 2007

žalobu okresnému súdu.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Márnym uplynutím

tejto zákonom ustanovenej šesťmesačnej lehoty vzniká sťažovateľovi priamo zo zákona

právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku na súde. V prípade sťažovateľa to znamená,

že postupom ministerstva spravodlivosti z dôvodu takejto zákonnej úpravy nemôže dôjsť.

Vzhľadom na uvedené je sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

ministerstvom spravodlivosti, zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) ochrana základnému právu podľa sa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci ešte mohlo trvať. Právoplatnosťou konečného

rozhodnutia všeobecného súdu dochádza podľa názoru ústavného súdu k odstráneniu

právnej neistoty účastníka konania (, , ,

), čím dochádza aj k naplneniu účelu ústavnej ochrany poskytovanej čl. 48

ods. 2 . K zbytočným prieťahom v postupe všeobecného súdu môže dochádzať len

v neskončenom súdnom konaní. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie okresného súdu

vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 31. októbra 2008. Sťažnosť

ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu 10. októbra 2009, zjavne po uplynutí

lehoty podľa počítanej od právoplatného skončenia

súdneho konania vedeného pod sp. zn. .

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie

nedovoľuje (napr. , ,

, ). Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti z tohto dôvodu odmietol.

3. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Subsidiarita právomoci ústavného súdu sa prejavuje v požiadavke, aby sťažovateľ

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky dostupné a účinné právne

prostriedky, ktoré mu poskytuje právny poriadok na ochranu jeho práv (§ 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde). Ústavný súd nevyžaduje splnenie tejto podmienky konania len vtedy, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Ústavný súd považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý má

sťažovateľ k dispozícii na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov postupom všeobecného súdu, podanie sťažnosti na prieťahy podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) len vtedy, ak sťažovateľ

poskytne všeobecnému súdu primeranú lehotu na prijatie opatrení na odstránenie zistených

prieťahov v súdnom konaní.

Podľa judikatúry ústavného súdu účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2

, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (). Na ten účel je

potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie vhodných opatrení

().

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

predsedovi okresného súdu 26. augusta 2009.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch musí byť sťažnosť vybavená v lehote 30 dní od

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu

v krátkom čase po uplynutí lehoty na jej vybavenie pred doručením vyrozumenia o spôsobe

jej vybavenia a o prijatých opatreniach na odstránenie prípadnej nečinnosti.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa bola vybavená prípisom sp. zn.

Spr. 2074/09 z 23. októbra 2009, z obsahu ktorého vyplýva, že dôvodom predĺženia

vybavovania sťažnosti bolo jednak chýbajúce označenie konania, ku ktorému bola podaná,

ako aj z dôvodu zapožičania spisu sp. zn. , ktorý sa týka totožného návrhu,

Okresnému súdu Trnava z dôvodu výsluchu sťažovateľa. Z prípisu ďalej vyplýva, že

sťažovateľ podal okresnému súdu dve totožné žaloby líšiace sa len sumou uplatnenej

náhrady škody, o ktorých sa vedú konania pod sp. zn. a sp. zn. .

Podpredsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť týkajúcu sa postupu v konaní vedenom

pod sp. zn. za dôvodnú a uviedla, že ďalšie vybavovanie veci bude pravidelne

sledovať.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal sťažnosť skôr ako

mu bolo doručené oznámenie o jej vybavení, pričom dôvody predĺženia vybavovania

sťažnosti možno akceptovať, a bez toho, aby poskytol okresnému súdu primeranú lehotu na

vykonanie opatrení z dôvodu odstránenia prípadne zistených neodôvodnených prieťahov.

Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou považuje podanie

sťažnosti len za formálny úkon, ktorým sťažovateľ nesledoval odstránenie namietanej

nečinnosti okresného súdu, a nepovažuje ho za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy

v zmysle (podobne , ).

Z obsahu sťažnosti nevyplývajú ani také okolnosti, pre ktoré by ústavný súd nemal

vyžadovať od sťažovateľa splnenie všetkých podmienok konania. Z obsahu sťažnosti

a zistení ústavného súdu vyplýva, že označené súdne konanie trvá 2 roky a 8 mesiacov,

počas ktorých okresný súd zatiaľ riešil len otázky procesného charakteru (miestnu

príslušnosť na konanie, zaujatosť sudcu), a to aj v súvislosti s právom na nestranného

a nezaujatého sudcu. V súčasnosti okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil doklady

potrebné na rozhodnutie o jeho návrhu na ustanovenie advokáta, a bez významu nie je ani tá

skutočnosť, že o obsahovo totožnom návrhu vedenom pod sp. zn. okresný súd

koná, pričom je nariadené pojednávanie na 20. november 2009. Na základe uvedeného

ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh konania nie je poznačený takými prieťahmi,

ktoré by vylučovali možnosť nápravy opatreniami prijatými v rámci okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nepreukázal okolnosti hodné osobitného

zreteľa potrebné na upustenie od podmienky vyčerpania všetkých účinných prostriedkov

nápravy podľa , preto ústavný súd odmietol jeho

sťažnosť vo zvyšnej časti pre neprípustnosť.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že pokračujúca nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu konania

vedeného pod sp. zn. by mohla spôsobiť porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, čo nevylučuje,

aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho,

aby musel opäť podať ďalšiu sťažnosť na nečinnosť predsedovi okresného súdu.

Pretože ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že nie sú splnené

podmienky konania o sťažnosti, a tieto nedostatky nie je možné odstrániť, nebol už dôvod

zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní

a ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009