Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 395/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., L., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. -118

z 19. decembra 2008, ako aj porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 17. apríla 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. októbra

2009 doručené podanie obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka“),

označené ako „Porušovanie základných práv a slobôd podľa SR alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich podľa SR“. Na základe

obsahu posúdil ústavný súd podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -118 z 19. decembra 2008, ako aj porušenie svojho

základného práva podľa rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. apríla 2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd namietaným

rozsudkom rozhodol, že sťažovateľka (žalovaný v konaní) je povinná zaplatiť žalobcovi

943 864,70 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň

omeškania od 5. marca 2007 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi vyčíslené trovy

konania. Sťažovateľka namietaný rozsudok okresného súdu napadla odvolaním, v ktorom

tiež namietala, že okresný súd v konaní neakceptoval jej žiadosť o prerušenie konania, jej

„právo dať sa zastupovať na základe plnomocenstva“ ani jej návrh na vykonanie dôkazov,

čím podľa nej vážne zasiahol do jej základného práva podľa (ako aj

).

Krajský súd namietaným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom

žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka vo vzťahu k namietanému rozsudku

okresného súdu namieta predovšetkým skutočnosť, že v priebehu konania okresného súdu

zaslala 27. augusta 2008 tomuto súdu návrh na prerušenie konania. Okresný súd však

„tento návrh žalovaného nezobral do úvahy, v konaní pokračoval bez toho, aby návrhu

vyhovel alebo zamietol, t. j. nevydal uznesenie o prerušení konania a ani uznesenie o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Takéto konanie súdu považuje sťažovateľ za

porušovanie jeho základného práva, nakoľko ako účastníkovi mu súdom bolo odňaté právo

uplatňovať ho v súdnom konaní.“ (základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 , pozn.).

Ďalej sťažovateľka uvádza, že „porušenie označeného základného práva podľa čl.

48 ods. 2 SR... odôvodňuje tým, že Okresný súd Lučenec v konaní vedenom pod sp.

zn. postupoval v rozpore s právom na prejednanie veci v prítomnosti

účastníka konania a právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, keď i napriek

tomu, že žalovaný tvrdil a trval na tom, že splnomocnil si zástupcu na toto konanie, súd túto

skutočnosť nebral do úvahy, žalovaný má za to, že dokazovanie vo veci vykonával

v neprítomnosti žalovaného, resp. bez jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa

19. 12. 2008, pričom sa sťažovateľ – žalovaný ospravedlnil a uviedol dôvod neúčasti

splnomocneného zástupcu a žiadal o jeho odročenie, nakoľko splnomocnený zástupca bol

už aj predtým navrhovaný ešte ako svedok.“.

Vo vzťahu k namietanému rozsudku krajského súdu ako súdu odvolacieho

sťažovateľka popri nesúhlase s týmto rozsudkom tvrdí, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal

jej tvrdeniami a navrhované dôkazy sťažovateľky nevykonal ani v odvolacom konaní. Tým

ochranu svojich základných práv (v tomto prípade podľa , pozn.)

„nevedela uplatniť ani pred okresným a ani pred krajským súdom“, čo potvrdzuje rozsudok

krajského súdu sp. zn. zo 17. apríla 2009.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky spoločnosti T., spol. s. r. o., so sídlom L. rozsudkom Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 04. 2009 a rozsudkom Okresného súdu

v Lučenci, sp. zn. -118 zo dsňa 19. 12. 2008 porušené bolo.

2. Základné právo spoločnosti T., spol. s. r. o., so sídlom L. na prerokovanie veci v

prítomnosti účastníka konania podľa v konaní

pred Okresným súdom v Banskej Bystrici č. k. porušené bolo.

3. Základné právo T., spol. s. r. o., so sídlom L., vyjadriť sa k všetkým vykonávaným

dôkazom podľa v konaní pred Okresným súdom v

Banskej Bystrici č. k. porušené bolo.

4. Zrušuje rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa

17. 04. 2009 a rozsudok Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. -118 zo dňa

19. 12. 2008 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci, aby v nej znovu konal a rozhodol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi T., spol. s. r.

o., so sídlom L. trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je pre posúdenie predmetnej veci

podstatné, v akom rozsahu navrhovateľ vymedzí svoj návrh v petite (návrhu na

rozhodnutie). Z obsahu sťažnosti a predovšetkým z jej petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

domáha, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , ku ktorému malo dôjsť rozsudkom okresného súdu č. k. -118

z 19. decembra 2008 a rozsudkom krajského súdu v konaní sp. zn.

zo 17. apríla 2009.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

, ).

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že namietaný rozsudok okresného súdu

v spojení s namietaným rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. mája 2009,

pričom sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu až 22. októbra 2009. Z uvedeného

vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu vyzývať sťažovateľku na

doplnenie jej sťažnosti, ktorá neobsahovala všetky náležitosti ustanovené zákonom

o ústavnom súde, ani zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (návrh na zrušenie

namietaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009