Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 395/09
PDF · 134.07 KB
No categories available
IV. ÚS 395/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., L., ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13 Cb/142/2008-118
z 19. decembra 2008, ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob/88/2008
zo 17. apríla 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., o d m i e t a ako podanú
oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. októbra
2009 doručené podanie obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka“),
označené ako „Porušovanie základných práv a slobôd podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich podľa čl. 127 Ústavy SR“. Na základe
obsahu posúdil ústavný súd podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 13 Cb/142/2008-118 z 19. decembra 2008, ako aj porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 43 Cob/88/2008 zo 17. apríla 2009.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd namietaným
rozsudkom rozhodol, že sťažovateľka (žalovaný v konaní) je povinná zaplatiť žalobcovi
943 864,70 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania od 5. marca 2007 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi vyčíslené trovy
konania. Sťažovateľka namietaný rozsudok okresného súdu napadla odvolaním, v ktorom
tiež namietala, že okresný súd v konaní neakceptoval jej žiadosť o prerušenie konania, jej
„právo dať sa zastupovať na základe plnomocenstva“ ani jej návrh na vykonanie dôkazov,
čím podľa nej vážne zasiahol do jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj
Krajský súd namietaným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom
žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka vo vzťahu k namietanému rozsudku
okresného súdu namieta predovšetkým skutočnosť, že v priebehu konania okresného súdu
zaslala 27. augusta 2008 tomuto súdu návrh na prerušenie konania. Okresný súd však
„tento návrh žalovaného nezobral do úvahy, v konaní pokračoval bez toho, aby návrhu
vyhovel alebo zamietol, t. j. nevydal uznesenie o prerušení konania a ani uznesenie o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Takéto konanie súdu považuje sťažovateľ za
porušovanie jeho základného práva, nakoľko ako účastníkovi mu súdom bolo odňaté právo
uplatňovať ho v súdnom konaní.“ (základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy, pozn.).
Ďalej sťažovateľka uvádza, že „porušenie označeného základného práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR... odôvodňuje tým, že Okresný súd Lučenec v konaní vedenom pod sp.
zn. 13 Cb 142/2008 postupoval v rozpore s právom na prejednanie veci v prítomnosti
účastníka konania a právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, keď i napriek
tomu, že žalovaný tvrdil a trval na tom, že splnomocnil si zástupcu na toto konanie, súd túto
skutočnosť nebral do úvahy, žalovaný má za to, že dokazovanie vo veci vykonával
v neprítomnosti žalovaného, resp. bez jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa
19. 12. 2008, pričom sa sťažovateľ – žalovaný ospravedlnil a uviedol dôvod neúčasti
splnomocneného zástupcu a žiadal o jeho odročenie, nakoľko splnomocnený zástupca bol
už aj predtým navrhovaný ešte ako svedok.“.
Vo vzťahu k namietanému rozsudku krajského súdu ako súdu odvolacieho
sťažovateľka popri nesúhlase s týmto rozsudkom tvrdí, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal
jej tvrdeniami a navrhované dôkazy sťažovateľky nevykonal ani v odvolacom konaní. Tým
ochranu svojich základných práv (v tomto prípade podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.)
„nevedela uplatniť ani pred okresným a ani pred krajským súdom“, čo potvrdzuje rozsudok
krajského súdu sp. zn. 43 Cob/88/2009 zo 17. apríla 2009.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky spoločnosti T., spol. s. r. o., so sídlom L. rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 43 Cob/88/2008 zo dňa 17. 04. 2009 a rozsudkom Okresného súdu
v Lučenci, sp. zn. 13 Cb/142/2008-118 zo dsňa 19. 12. 2008 porušené bolo.
2. Základné právo spoločnosti T., spol. s. r. o., so sídlom L. na prerokovanie veci v
prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
pred Okresným súdom v Banskej Bystrici č. k. 43 Cob/88/2008 porušené bolo.
3. Základné právo T., spol. s. r. o., so sídlom L., vyjadriť sa k všetkým vykonávaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom v
Banskej Bystrici č. k. 43 Cob/88/2008 porušené bolo.
4. Zrušuje rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43 Cob/88/2008 zo dňa
17. 04. 2009 a rozsudok Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 13 Cb/142/2008-118 zo dňa
19. 12. 2008 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci, aby v nej znovu konal a rozhodol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi T., spol. s. r.
o., so sídlom L. trovy konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je pre posúdenie predmetnej veci
podstatné, v akom rozsahu navrhovateľ vymedzí svoj návrh v petite (návrhu na
rozhodnutie). Z obsahu sťažnosti a predovšetkým z jej petitu vyplýva, že sťažovateľka sa
domáha, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť rozsudkom okresného súdu č. k. 13 Cb/142/2008-118
z 19. decembra 2008 a rozsudkom krajského súdu v konaní sp. zn. 43 Cob/88/2008
zo 17. apríla 2009.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon
o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03,
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že namietaný rozsudok okresného súdu
v spojení s namietaným rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. mája 2009,
pričom sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu až 22. októbra 2009. Z uvedeného
vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu vyzývať sťažovateľku na
doplnenie jej sťažnosti, ktorá neobsahovala všetky náležitosti ustanovené zákonom
o ústavnom súde, ani zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (návrh na zrušenie
namietaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2009