Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 391/09
PDF · 173.5 KB
No categories available
IV. ÚS 391/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. J., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., Ž., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 114/2003 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2009 doručená sťažnosť A. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 114/2003.
Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla, že „podala dňa 1. 10. 2003 na
Okresnom súde v Čadci návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Prvé pojednávanie bolo vytýčené až na 17. 3. 2003, na deň 5. 5. 2005, 6. 6. 2008, 4. 7.
2008, 3. 10. 2008 a na deň 5. 12. 2008, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa môj právny
zástupca zúčastnil školenia advokátov poriadanom SAK Bratislava a ja som nesúhlasila
s pojednávaním bez jeho účasti. Odvtedy súd nekonal.“. Sťažovateľka tvrdí, že sa v roku
2005 sťažovala na nečinnosť okresného súdu, na svoju sťažnosť však nedostala odpoveď.
Súdne konanie trvá 6 rokov, čo je podľa sťažovateľky neprimerane dlhá doba,
pričom nepredpokladá, že by v najbližšej dobe došlo k právoplatnému skončeniu konania. Z
tohto dôvodu navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 114/2003 boli porušené jej označené práva, aby ústavný súd
prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné
zadosťučinenie 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal
vyjadrenie okresného súdu a súdny spis. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn.
Spr 1404/09 z 9. októbra 2009 uviedol:
„... sťažovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní mne ako predsedovi súdu.
Po preštudovaní spisu 10 C 114/2003 som zistil prieťahy v konaní v čase, keď
konajúcim sudcom bol JUDr. Š. M. Asistentka senátu neskoro predkladala spis sudcovi po
dôjdení žiadaných správ.
V čase, keď konajúcou sudkyňou bola JUDr. E. M., som prieťahy v konaní nezistil.
V súčasnej dobe je konajúcim sudcom Mgr. R. G. Prieťahy som zistil na čl. 98 spisu,
kedy bol dňa 19. 7. 2007 súdu doručený vypracovaný znalecký posudok. Asistentka senátu
predložila spis sudcovi 30. 7. 2007. Referát sudcu evidujem až dňa 11. 1. 2008.“
Ústavný súd zistil zo súdneho spisu tento priebeh konania:
Okresnému súdu bol 1. októbra 2003 podaný návrh sťažovateľky na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá súčasne požiadala o oslobodenie od
súdnych poplatkov. Prípisom z 20. októbra 2003 ju okresný súd vyzval, aby preukázala
svojej osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Údaje poskytnuté sťažovateľkou si okresný súd overil prostredníctvom dožiadaní
zo 16. januára 2004 adresovaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č., Katastrálnemu
úradu v Ž., Správa katastra v Č. (ďalej len „správa katastra“), Obvodnému oddeleniu
Policajného zboru Č., Obecnému úradu v K. a Mestskému úradu v Č. Uznesením z 2. júna
2004 okresný súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka
zaplatila súdny poplatok za návrh 23. júna 2004. Uznesením z 13. septembra 2004 okresný
súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.
Dňa 25. januára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. marec 2005. Toto
pojednávanie bolo bez prerokovania veci odročené, pretože sa nedostavil odporca. Na
nasledujúci termín pojednávania 5. mája 2005 sa opäť odporca nedostavil, nebolo však ani
vykázané doručenie predvolania, a preto bolo opäť bez prerokovania veci odročené. Dňa
9. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude
nariadené znalecké dokazovanie a účastníkom sa poskytne lehota na mimosúdne vyriešenie
sporu. Prípisom z 3. augusta 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby
oznámil, či došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody. Podaním doručeným 17. augusta
2005 právny zástupca sťažovateľky oznámil, že nedošlo k uzavretiu dohody, a žiadal
nariadenie znaleckého dokazovania. Uznesením z 10. novembra 2005 okresný súd uložil
účastníkom konania zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Sťažovateľka
zaplatila preddavok v sume 8 000 Sk, o čom sa v spise nachádza úradný záznam
zo 4. januára 2006.
Prípisom z 24. februára 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila
aktuálny list vlastníctva na nehnuteľnosť (rodinný dom). Sťažovateľka predložila výpis
z listu vlastníctva 12. apríla 2006. Prípisom z 10. mája 2006 okresný súd opäť vyzval
sťažovateľku a správu katastra na predloženie listu vlastníctva na rodinný dom, pretože
sťažovateľka predložila nesprávny list vlastníctva. Prípisom z 22. mája 2006 správa katastra
oznámila, že nemožno predložiť list vlastníctva, a uviedla aj dôvody. Podaním doručeným
1. júna 2006 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že požiadala správu katastra o vydanie
listu vlastníctva, a samostatným podaním požiadala o „zníženie“ súdnych poplatkov.
Sťažovateľka predložila okresnému súdu výpis z listu vlastníctva 14. júna 2006. Prípisom
z 22. júna 2006 okresný súd žiadal právneho zástupcu sťažovateľky o predloženie listu
vlastníctva, pretože na tom, ktorý predložila sťažovateľka, je zapísaný len dom, ale nie aj
pozemok, a zároveň žiadal o oznámenie, čoho sa sťažovateľka domáha podaním doručeným
1. júna 2006. Odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky bola doručená 8. augusta 2006.
Prípisom z 13. septembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či žiada
o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením z 13. septembra 2006 okresný súd nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností,
ktorému uložil podať posudok v lehote 15 dní od prevzatia spisu. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 25. októbra 2006. Prípisom doručeným 30. októbra 2006 znalec oznámil, že
nariadil miestnu ohliadku na 8. november 2006, a 9. novembra 2006 oznámil, že ohliadka sa
neuskutočnila pre nespoluprácu odporcu.
Prípisom z 13. marca 2007 okresný súd žiadal Obecný úrad v K. a sťažovateľku
o oznámenie adresy pobytu odporcu. Znalec opäť nariadil ohliadku 25. apríla 2007 na
26. máj 2007. Znalec predložil vypracovaný posudok 19. júla 2007.
Prípisom z 11. januára 2008 okresný súd zaslal posudok na vyjadrenie účastníkom.
V podaní doručenom 29. januára 2008 sťažovateľka namietla cenu nehnuteľnosti určenú
znalcom a navrhla, aby okresný súd zistil dopytom realitných kancelárií trhovú cenu
nehnuteľnosti. Súčasne sťažovateľka požiadala o nariadenie pojednávania. Uznesením
z 22. februára 2008 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného. Prípismi z 25. februára
2008 okresný súd oslovil štyri realitné kancelárie s cieľom zistenia všeobecnej ceny danej
nehnuteľnosti. Dňa 6. júna 2008 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie. Prípisom z 30. júna
2008 okresný súd žiadal správu katastra o vyjadrenie k zápisom o právnych vzťahoch
účastníkov k označeným nehnuteľnostiam. Pojednávanie nariadené na 4. júl 2008 sa
nekonalo pre neprítomnosť odporcu, ktorý nemal vykázané doručenie, a preto okresný súd
požiadal o súčinnosť pri doručovaní predvolania Obecný úrad v K. a Obvodné oddelenie
Policajného zboru T. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 3. októbra 2008. Nasledujúce
pojednávanie nariadené na 5. december 2008 sa nekonalo z dôvodu neprítomnosti
účastníkov, pričom právny zástupca sťažovateľky sa ospravedlnil z dôvodu účasti na školení
s tým, že sťažovateľka nesúhlasí so zastúpením substitútom. Podľa úradného záznamu
z 12. decembra 2008 sudca žiadal riaditeľa správy katastra o prešetrenie vybavenia
dožiadania a 26. januára 2009 okresný súd písomne urgoval správu katastra o podanie
správy.
Dňa 18. augusta 2009 bolo nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
6. októbra 2009 a bolo odročené na 24. november 2009 s tým, že okresný súd písomne
vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhom sťažovateľky.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny
a čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Sťažovateľka tvrdí, že napriek vyčerpaniu všetkých dostupných právnych
prostriedkov, ktoré má k dispozícii na ochranu svojho základného práva, vrátane sťažnosti
na prieťahy, nedošlo k odstráneniu prieťahov a skončeniu veci v primeranej lehote.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak
sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Sťažovateľka nepredložila kópiu sťažnosti na prieťahy adresovanú predsedovi
okresného súdu ani inak nepreukázala, že podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorej vyčerpanie ako účinného prostriedku nápravy je potrebné
preukázať podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uviedla len, že sa v roku 2005
sťažovala na „nekonanie“, na svoju sťažnosť však nedostala žiadnu odpoveď. Ústavný súd
preto zisťoval na okresnom súde, či vo veci sp. zn. 10 C 114/2003 sťažovateľka podala
sťažnosť na prieťahy v konaní; v evidencii okresného súdu sa tvrdenie sťažovateľky
o podaní sťažnosti predsedovi súdu nepotvrdilo. Znamená to, sťažovateľka nepreukázala
vyčerpanie účinných prostriedkov, ktoré má k dispozícii na ochranu svojho práva, a preto
ústavný súd odmietol jej sťažnosť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky aj z hľadiska ďalšieho dôvodu
odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z hľadiska jej zjavnej
neopodstatnenosti.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00,
III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že
„ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
(II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup
všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 38 ods. 2
listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02,
I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).
Sťažovateľka v sťažnosti kladie dôraz na doterajšiu dĺžku konania, pričom
poukazuje, že okresný súd o jej veci dosiaľ nerozhodol. Z prehľadu konania vyplýva, že
okresný súd od podania návrhu (1. októbra 2003) riešil najskôr otázku poplatkovej
povinnosti, keďže sťažovateľka požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku, a po
zaplatení súdneho poplatku (23. júna 2004) a zabezpečení vyjadrenia odporcu k návrhu
nariadil 25. januára 2005 pojednávanie. Prvé dva termíny pojednávania (17. marec 2005
a 5. máj 2005) boli zmarené pre neprítomnosť odporcu, meritórne pojednávanie sa
uskutočnilo až 9. júna 2005. Okresný súd následne poskytol účastníkom konania lehotu na
mimosúdne vyriešenie sporu, a keďže k uzavretiu dohody nedošlo (čo právny zástupca
sťažovateľky oznámil 17. augusta 2005), okresný súd uložil účastníkom konania zložiť
preddavok na trovy znaleckého dokazovania (10. novembra 2005), zabezpečoval potrebné
podklady (list vlastníctva) a 13. septembra 2006 nariadil znalecké dokazovanie.
Vypracovanie posudku sa oddialilo z dôvodu na strane odporcu. Okresný súd na túto
situáciu primerane reagoval, keď požiadal o predvolanie odporcu na miestnu ohliadku aj
príslušný obecný úrad a políciu (13. marca 2007). Po predložení znaleckého posudku
(19. júla 2007) okresný súd urobil ďalší úkon až 11. januára 2008, keď zaslal posudok na
vyjadrenie účastníkom konania. V ďalšom období okresný súd konal vo veci v zásade
plynulo až do 26. januára 2009. Nasledujúcim úkonom okresného súdu bolo nariadenie
pojednávania (18. augusta 2009), ktoré sa uskutočnilo 6. októbra 2009. Z tohto prehľadu
konania vyplýva, že v postupe okresného súdu sa vyskytli dve kratšie obdobia nečinnosti
(od 19. júla 2007 do 11. januára 2008 a od 26. januára 2009 do 18. augusta 2009).
Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu kratšie obdobia nečinnosti, ktoré však
posudzujúc konanie ako celok nedosahujú intenzitu zbytočných prieťahov. Z procesných
úkonov okresného súdu je zrejmé, že okresný súd priebežne vykonáva procesné úkony,
ktoré smerujú k meritórnemu rozhodnutiu, a tým k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľky, kvôli ktorej sa na okresný súd obrátila. Táto skutočnosť podľa názoru
ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu znamená, že v čase predbežného
prerokovania sťažnosti už nedochádza k prieťahom v predmetnom konaní.
Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy doterajšiu dĺžku a aktuálny stav
konania a úkony, ktoré urobil okresný súd, sa postup okresného súdu nevyznačuje takými
obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by v danom štádiu konania po
posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
poznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by
mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, čo nevylučuje, aby sťažovateľka v takom prípade opätovne podala
sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2009