Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 391/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. J., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Listiny základných práv a slobôd a podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2009 doručená sťažnosť A. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla, že „podala dňa 1. 10. 2003 na

Okresnom súde v Čadci návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Prvé pojednávanie bolo vytýčené až na 17. 3. 2003, na deň 5. 5. 2005, 6. 6. 2008, 4. 7.

2008, 3. 10. 2008 a na deň 5. 12. 2008, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa môj právny

zástupca zúčastnil školenia advokátov poriadanom SAK Bratislava a ja som nesúhlasila

s pojednávaním bez jeho účasti. Odvtedy súd nekonal.“. Sťažovateľka tvrdí, že sa v roku

2005 sťažovala na nečinnosť okresného súdu, na svoju sťažnosť však nedostala odpoveď.

Súdne konanie trvá 6 rokov, čo je podľa sťažovateľky neprimerane dlhá doba,

pričom nepredpokladá, že by v najbližšej dobe došlo k právoplatnému skončeniu konania. Z

tohto dôvodu navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. boli porušené jej označené práva, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné

zadosťučinenie 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

vyjadrenie okresného súdu a súdny spis. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn.

Spr 1404/09 z 9. októbra 2009 uviedol:

„... sťažovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní mne ako predsedovi súdu.

Po preštudovaní spisu som zistil prieťahy v konaní v čase, keď

konajúcim sudcom bol JUDr. Š. M. Asistentka senátu neskoro predkladala spis sudcovi po

dôjdení žiadaných správ.

V čase, keď konajúcou sudkyňou bola JUDr. E. M., som prieťahy v konaní nezistil.

V súčasnej dobe je konajúcim sudcom Mgr. R. G. Prieťahy som zistil na čl. 98 spisu,

kedy bol dňa 19. 7. 2007 súdu doručený vypracovaný znalecký posudok. Asistentka senátu

predložila spis sudcovi 30. 7. 2007. Referát sudcu evidujem až dňa 11. 1. 2008.“

Ústavný súd zistil zo súdneho spisu tento priebeh konania:

Okresnému súdu bol 1. októbra 2003 podaný návrh sťažovateľky na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá súčasne požiadala o oslobodenie od

súdnych poplatkov. Prípisom z 20. októbra 2003 ju okresný súd vyzval, aby preukázala

svojej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Údaje poskytnuté sťažovateľkou si okresný súd overil prostredníctvom dožiadaní

zo 16. januára 2004 adresovaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č., Katastrálnemu

úradu v Ž., Správa katastra v Č. (ďalej len „správa katastra“), Obvodnému oddeleniu

Policajného zboru Č., Obecnému úradu v K. a Mestskému úradu v Č. Uznesením z 2. júna

2004 okresný súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka

zaplatila súdny poplatok za návrh 23. júna 2004. Uznesením z 13. septembra 2004 okresný

súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 25. januára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. marec 2005. Toto

pojednávanie bolo bez prerokovania veci odročené, pretože sa nedostavil odporca. Na

nasledujúci termín pojednávania 5. mája 2005 sa opäť odporca nedostavil, nebolo však ani

vykázané doručenie predvolania, a preto bolo opäť bez prerokovania veci odročené. Dňa

9. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude

nariadené znalecké dokazovanie a účastníkom sa poskytne lehota na mimosúdne vyriešenie

sporu. Prípisom z 3. augusta 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby

oznámil, či došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody. Podaním doručeným 17. augusta

2005 právny zástupca sťažovateľky oznámil, že nedošlo k uzavretiu dohody, a žiadal

nariadenie znaleckého dokazovania. Uznesením z 10. novembra 2005 okresný súd uložil

účastníkom konania zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Sťažovateľka

zaplatila preddavok v sume 8 000 Sk, o čom sa v spise nachádza úradný záznam

zo 4. januára 2006.

Prípisom z 24. februára 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila

aktuálny list vlastníctva na nehnuteľnosť (rodinný dom). Sťažovateľka predložila výpis

z listu vlastníctva 12. apríla 2006. Prípisom z 10. mája 2006 okresný súd opäť vyzval

sťažovateľku a správu katastra na predloženie listu vlastníctva na rodinný dom, pretože

sťažovateľka predložila nesprávny list vlastníctva. Prípisom z 22. mája 2006 správa katastra

oznámila, že nemožno predložiť list vlastníctva, a uviedla aj dôvody. Podaním doručeným

1. júna 2006 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že požiadala správu katastra o vydanie

listu vlastníctva, a samostatným podaním požiadala o „zníženie“ súdnych poplatkov.

Sťažovateľka predložila okresnému súdu výpis z listu vlastníctva 14. júna 2006. Prípisom

z 22. júna 2006 okresný súd žiadal právneho zástupcu sťažovateľky o predloženie listu

vlastníctva, pretože na tom, ktorý predložila sťažovateľka, je zapísaný len dom, ale nie aj

pozemok, a zároveň žiadal o oznámenie, čoho sa sťažovateľka domáha podaním doručeným

1. júna 2006. Odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky bola doručená 8. augusta 2006.

Prípisom z 13. septembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či žiada

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením z 13. septembra 2006 okresný súd nariadil

znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností,

ktorému uložil podať posudok v lehote 15 dní od prevzatia spisu. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 25. októbra 2006. Prípisom doručeným 30. októbra 2006 znalec oznámil, že

nariadil miestnu ohliadku na 8. november 2006, a 9. novembra 2006 oznámil, že ohliadka sa

neuskutočnila pre nespoluprácu odporcu.

Prípisom z 13. marca 2007 okresný súd žiadal Obecný úrad v K. a sťažovateľku

o oznámenie adresy pobytu odporcu. Znalec opäť nariadil ohliadku 25. apríla 2007 na

26. máj 2007. Znalec predložil vypracovaný posudok 19. júla 2007.

Prípisom z 11. januára 2008 okresný súd zaslal posudok na vyjadrenie účastníkom.

V podaní doručenom 29. januára 2008 sťažovateľka namietla cenu nehnuteľnosti určenú

znalcom a navrhla, aby okresný súd zistil dopytom realitných kancelárií trhovú cenu

nehnuteľnosti. Súčasne sťažovateľka požiadala o nariadenie pojednávania. Uznesením

z 22. februára 2008 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného. Prípismi z 25. februára

2008 okresný súd oslovil štyri realitné kancelárie s cieľom zistenia všeobecnej ceny danej

nehnuteľnosti. Dňa 6. júna 2008 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie. Prípisom z 30. júna

2008 okresný súd žiadal správu katastra o vyjadrenie k zápisom o právnych vzťahoch

účastníkov k označeným nehnuteľnostiam. Pojednávanie nariadené na 4. júl 2008 sa

nekonalo pre neprítomnosť odporcu, ktorý nemal vykázané doručenie, a preto okresný súd

požiadal o súčinnosť pri doručovaní predvolania Obecný úrad v K. a Obvodné oddelenie

Policajného zboru T. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 3. októbra 2008. Nasledujúce

pojednávanie nariadené na 5. december 2008 sa nekonalo z dôvodu neprítomnosti

účastníkov, pričom právny zástupca sťažovateľky sa ospravedlnil z dôvodu účasti na školení

s tým, že sťažovateľka nesúhlasí so zastúpením substitútom. Podľa úradného záznamu

z 12. decembra 2008 sudca žiadal riaditeľa správy katastra o prešetrenie vybavenia

dožiadania a 26. januára 2009 okresný súd písomne urgoval správu katastra o podanie

správy.

Dňa 18. augusta 2009 bolo nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo

6. októbra 2009 a bolo odročené na 24. november 2009 s tým, že okresný súd písomne

vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhom sťažovateľky.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny

a , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Sťažovateľka tvrdí, že napriek vyčerpaniu všetkých dostupných právnych

prostriedkov, ktoré má k dispozícii na ochranu svojho základného práva, vrátane sťažnosti

na prieťahy, nedošlo k odstráneniu prieťahov a skončeniu veci v primeranej lehote.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľka nepredložila kópiu sťažnosti na prieťahy adresovanú predsedovi

okresného súdu ani inak nepreukázala, že podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorej vyčerpanie ako účinného prostriedku nápravy je potrebné

preukázať podľa . Uviedla len, že sa v roku 2005

sťažovala na „nekonanie“, na svoju sťažnosť však nedostala žiadnu odpoveď. Ústavný súd

preto zisťoval na okresnom súde, či vo veci sp. zn. sťažovateľka podala

sťažnosť na prieťahy v konaní; v evidencii okresného súdu sa tvrdenie sťažovateľky

o podaní sťažnosti predsedovi súdu nepotvrdilo. Znamená to, sťažovateľka nepreukázala

vyčerpanie účinných prostriedkov, ktoré má k dispozícii na ochranu svojho práva, a preto

ústavný súd odmietol jej sťažnosť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky aj z hľadiska ďalšieho dôvodu

odmietnutia sťažnosti podľa , a to z hľadiska jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa listiny a

a práva podľa čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že

„ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (resp.

listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (,

, a iné).

Sťažovateľka v sťažnosti kladie dôraz na doterajšiu dĺžku konania, pričom

poukazuje, že okresný súd o jej veci dosiaľ nerozhodol. Z prehľadu konania vyplýva, že

okresný súd od podania návrhu (1. októbra 2003) riešil najskôr otázku poplatkovej

povinnosti, keďže sťažovateľka požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku, a po

zaplatení súdneho poplatku (23. júna 2004) a zabezpečení vyjadrenia odporcu k návrhu

nariadil 25. januára 2005 pojednávanie. Prvé dva termíny pojednávania (17. marec 2005

a 5. máj 2005) boli zmarené pre neprítomnosť odporcu, meritórne pojednávanie sa

uskutočnilo až 9. júna 2005. Okresný súd následne poskytol účastníkom konania lehotu na

mimosúdne vyriešenie sporu, a keďže k uzavretiu dohody nedošlo (čo právny zástupca

sťažovateľky oznámil 17. augusta 2005), okresný súd uložil účastníkom konania zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania (10. novembra 2005), zabezpečoval potrebné

podklady (list vlastníctva) a 13. septembra 2006 nariadil znalecké dokazovanie.

Vypracovanie posudku sa oddialilo z dôvodu na strane odporcu. Okresný súd na túto

situáciu primerane reagoval, keď požiadal o predvolanie odporcu na miestnu ohliadku aj

príslušný obecný úrad a políciu (13. marca 2007). Po predložení znaleckého posudku

(19. júla 2007) okresný súd urobil ďalší úkon až 11. januára 2008, keď zaslal posudok na

vyjadrenie účastníkom konania. V ďalšom období okresný súd konal vo veci v zásade

plynulo až do 26. januára 2009. Nasledujúcim úkonom okresného súdu bolo nariadenie

pojednávania (18. augusta 2009), ktoré sa uskutočnilo 6. októbra 2009. Z tohto prehľadu

konania vyplýva, že v postupe okresného súdu sa vyskytli dve kratšie obdobia nečinnosti

(od 19. júla 2007 do 11. januára 2008 a od 26. januára 2009 do 18. augusta 2009).

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu kratšie obdobia nečinnosti, ktoré však

posudzujúc konanie ako celok nedosahujú intenzitu zbytočných prieťahov. Z procesných

úkonov okresného súdu je zrejmé, že okresný súd priebežne vykonáva procesné úkony,

ktoré smerujú k meritórnemu rozhodnutiu, a tým k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľky, kvôli ktorej sa na okresný súd obrátila. Táto skutočnosť podľa názoru

ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu znamená, že v čase predbežného

prerokovania sťažnosti už nedochádza k prieťahom v predmetnom konaní.

Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy doterajšiu dĺžku a aktuálny stav

konania a úkony, ktoré urobil okresný súd, sa postup okresného súdu nevyznačuje takými

obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by v danom štádiu konania po

posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by

mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa listiny a a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru, čo nevylučuje, aby sťažovateľka v takom prípade opätovne podala

sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009