Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 401/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. L. a V. L., obaja bytom N., zastúpených

advokátom Mgr. M. M., T., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl.

46 ods. 1 rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7 C

391/04 z 21. mája 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 27. januára 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. L. a V. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2009 doručená sťažnosť Ing. A. L. a V. L., obaja bytom N. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom Mgr. M. M., T., ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. mája 2008

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. januára 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu

3. novembra 2004 sa sťažovatelia domáhali určenia neplatnosti jednak zmluvy o pôžičke

uzatvorenej 15. mája 2003 medzi nimi a RNDr. B. N., B. (ďalej len „žalovaná“), ako aj

notárskej zápisnice č. N 56/2003, Nz 36772/2003 z 15. mája 2003 spísanej na Notárskom

úrade B., a to v časti týkajúcej sa istiny v sume 3 319,39 € (100 000 Sk).

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 21. mája 2008 návrh sťažovateľov

zamietol a súčasne im uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Proti

označenému rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 27. januára 2009 rozhodol tak, že prvostupňový

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľov „Prvostupňový súd rovnako tak súd odvolací

v predmetnom konaní rozhodli vo veci podnecovateľov v I. a II. rade o určenie neplatnosti

nesprávne a v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou, keď sa náležite nezaoberali

inštitútom naliehavého právneho záujmu, jeho aplikáciou a právnou opodstatnenosťou

v predmetnej veci.“.

Sťažovatelia okrem iného v sťažnosti uvádzajú:

„Vážne pochybil súd, ak právny úkon ex officio neposudzoval ako absolútne neplatný

pre rozpor so zákonom. Tvrdíme, že bolo porušené trestné právo a že pri navýšení 300.000,-

Sk o 100.000,- Sk za dohodnutú dobu ide o úžerné plnenie a najmenej nepriamy úmysel

z hľadiska zavinenia tu na strane žalovanej existoval. Ak nepostačovalo súdu písomné

vyhlásenie, mal sa náležite podľa in fine zaoberať výsluchom svedka.

Podnecovatelia podcenili právny význam 100.000,- Sk, ale len kvôli obrovským úrokom

z omeškania (niekoľko sto percent p. a.).“

Podľa sťažovateľov:

„Vydaniu rozsudkov Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. 05. 2008,

č. k. a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 1. 2009, č. k.

predchádzalo porušenie základných ústavných práv podnecovateľov v I. a II. rade najmä:

- Podľa SR a Listiny základných práv a slobôd

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na konanie

a rozhodovanie súdu v súlade so zákonom

- Podľa , a SR a Listiny na konanie

a rozhodovanie podľa zákona a v tej súvislosti najmä , 2, 3, 6,

... Súd pochybil aj skutkovo aj právne v súlade s

Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava IV z vlastnej iniciatívy založil

svoje rozhodnutie na takých skutočnostiach a dôvodoch, ktoré podnecovatelia nemohli ani

predvídať, ani reagovať na ne spontánne vo svojich stanoviskách, ani sa iným spôsobom

brániť.“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:

„Právo podnecovateľa v I. a II. rade podľa

konaním a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. 05. 2008,

č. k. a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 1. 2009, č. k. boli

porušené.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom, a preto v danej veci predbežne prerokoval sťažnosť

len vo vzťahu k namietanému porušeniu tých práv, vyslovenia porušenia ktorých sa

sťažovatelia domáhajú v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení

iných ustanovení (, a ), Listiny základných práv a slobôd

(čl. 2, čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),

ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo petitu, je v súlade s doterajšou

judikatúrou ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľov

(, ).

K porušeniu základného práva sťažovateľov podľa v predmetnej

veci malo dôjsť rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 21. mája 2008 a rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 27. januára 2009.

1. K namietanému porušeniu základného práva rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 21. mája 2008

Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z , v danom prípade

nemá právomoc preskúmavať toto rozhodnutie okresného súdu, pretože jeho postup, ako

aj rozhodnutie v predmetnej veci bol na základe odvolania sťažovateľov oprávnený a aj

povinný preskúmať krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť sťažovateľov v časti smerujúcej proti rozsudku okresného

súdu sp. zn. z 21. mája 2008 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 27. januára 2009

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva na

súdnu ochranu podľa aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 27. januára 2009.

Z informácie poskytnutej ústavnému súdu okresným súdom vyplynulo, že namietaný

rozsudok okresného súdu sp. zn. z 21. mája 2008 v spojení s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 27. januára 2009 nadobudol právoplatnosť

6. marca 2009.

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti na

ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody. Zmeškanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

), pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

Vzhľadom na dátum nadobudnutia právoplatnosti označených rozhodnutí okresného

súdu a krajského súdu (6. marec 2009) a dátum doručenia sťažnosti (9. september 2009)

ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty

ustanovenej v na podanie sťažnosti podľa

.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako podanú oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009