Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 134/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. L. a V. L., obaja bytom N., zastúpených advokátom

JUDr. J. Č., B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

a Listiny základných práv a slobôd a práva pokojne

užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v exekučnom konaní u súdneho exekútora JUDr. M. Š. vedenom pod

č. EX 43/2009 a na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. L. a V. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. A. L. a V. L. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len ,,listina“) a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v exekučnom

konaní u súdneho exekútora JUDr. M. Š. (ďalej len „exekútor“) vedenom pod sp. zn. EX

43/2009 a na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že proti sťažovateľom ako povinným je vedené

exekučné konanie, na základe exekučného titulu notárskej zápisnice, kde ako dlžníci

zo zmluvy o pôžičke uznali svoj záväzok a súhlasili s jej vykonateľnosťou. Exekútor

sťažovateľov upovedomil, že exekúciu vykoná predajom nehnuteľnosti – rodinného domu,

ktorý je bydliskom sťažovateľov. Sťažovatelia namietajú, že v exekučnom konaní je od nich

vymáhané plnenie v sume 465 050 990 € (prevažne sankčné úroky zo zmluvy o pôžičke),

ktoré predstavuje 408-násobok sumy, ktorú zostali dlžní veriteľovi. Ďalej v sťažnosti

namietajú neplatnosť ustanovenia pôvodnej zmluvy o pôžičke z 15. mája 2003 v časti ,,V

prípade, že pôžička nebude včas, t. j. do 16. 9. 2003 splatená, je dlžník povinný platiť

sankčný úrok vo výške 30% mesačne až do dňa splatenia celého dlhu.“.

3. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

v predmetnom exekučnom konaní boli porušené ich práva podľa , listiny

a čl. 1 dodatkového protokolu.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa a listiny má každý právo vlastniť majetok.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom

zasadnutí senátu, a keďže pri jej predbežnom prerokovaní zistil, že nemá právomoc na jej

prerokovanie a rozhodnutie, rozhodol o jej odmietnutí.

6. Z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia ako žalobcovia

iniciovali viacero súdnych konaní, predmetom ktorých bolo skúmanie neplatnosti zmluvy

o pôžičke z 15. mája 2003.

7. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. z 13. októbra 2004

rozhodol tak, že ich žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovanou

15. mája 2003 a notárskej zápisnice č. N 56/2003, Nz 36772/2003 spísanej 15. mája 2003

zamietol a súčasne im uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Krajský

súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) rozsudok prvostupňového súdu ako vecne

správny v celom rozsahu potvrdil rozsudkom č. k. -62 z 20. apríla 2005.

Sťažovatelia na ústavnom súde sťažnosťou namietali porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa týmito rozhodnutiami všeobecných súdov,

pričom ústavný súd ich sťažnosť uznesením odmietol pre nedostatok právomoci vo vzťahu

k rozsudku prvostupňového súdu a pre oneskorenosť vo vzťahu k rozsudku odvolacieho

súdu ( z 21. júna 2006).

8. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV 3. novembra 2004 sa

sťažovatelia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzatvorenej 15. mája 2003, ako

aj notárskej zápisnice č. N 56/2003, Nz 36772/2003 z 15. mája 2003, a to v časti týkajúcej

sa istiny v sume 3 319,39 € (100 000 Sk). Prvostupňový súd rozsudkom sp. zn.

z 21. mája 2008 návrh sťažovateľov zamietol a súčasne im uložil povinnosť zaplatiť

žalovanej náhradu trov konania. Proti označenému rozsudku okresného súdu podali

sťažovatelia odvolanie, o ktorom krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 27. januára 2009 rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Sťažovatelia na ústavnom súde sťažnosťou namietali porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa týmito rozhodnutiami všeobecných súdov,

pričom ústavný súd ich sťažnosť uznesením odmietol pre nedostatok právomoci vo vzťahu

k rozsudku prvostupňového súdu a pre oneskorenosť vo vzťahu k rozsudku odvolacieho

súdu ( z 13. novembra 2009).

9. Otázka neplatnosti uvedených právnych úkonov tak v celosti, ako aj v časti teda

bola predmetom riadneho občianskeho súdneho konania pred všeobecnými súdmi a v týchto

konaniach bolo právoplatne rozhodnuté. Sťažnosti sťažovateľov proti rozsudkom

všeobecných súdov na ústavnom súde boli odmietnuté. Ústavný súd preto v tomto konaní

nemal právomoc skúmať platnosť, resp. neplatnosť predmetných právnych úkonov v celosti

alebo v častiach.

10. Ústavný súd však pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že nie

je daná ani jeho právomoc na poskytnutie ochrany sťažovateľom, pokiaľ ide o namietané

porušenie ich označených práv v exekučnom konaní. Princíp subsidiarity zakotvený

v znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv

a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemohol, nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať

príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné aj za

dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ).

11. V exekučnom konaní majú sťažovatelia ako povinní k dispozícii viaceré účinné

právne prostriedky ochrany ich práva vlastniť a pokojne užívať majetok. Medzi základné

a priamo uplatniteľné patria námietky proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), návrh

na odklad exekúcie (§ 56 Exekučného poriadku) a návrh na zastavenie exekúcie (§ 57

Exekučného poriadku). Využitie týchto účinných právnych prostriedkov nápravy zakladá

právomoc všeobecného (exekučného) súdu na konanie a rozhodovanie o nich v súlade

s , listinou a dodatkovým protokolom. Právomoc všeobecného súdu na takéto

konanie a rozhodovanie súčasne vylučuje právomoc ústavného súdu na rozhodovanie

o prípadnom porušení označených práv sťažovateľov v exekučnom konaní, a to pred

rozhodnutím všeobecného súdu. Keďže z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia

využili tieto účinné právne prostriedky nápravy, a ústavný súd je sťažnosťou viazaný

( ), bolo na mieste odmietnuť sťažnosť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011