Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 374/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody L., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Ndt

20/2009 z 27. októbra 2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3

Toš 10/2007 z 27. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra

2009 doručená sťažnosť R. Š, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody L. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z

27. októbra 2009 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 27. októbra 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn.

PK podal odvolanie proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len

„špeciálny súd“) zo 17. septembra 2007. Konanie o jeho odvolaní je najvyšším súdom

vedené pod sp. zn. . Verejné zasadnutie v predmetnej veci bolo najvyšším

súdom nariadené na 26. až 28. október 2009. Na začiatku uvedeného verejného zasadnutia

v tejto veci vzniesol sťažovateľ námietku zaujatosti, pretože pred jeho konaním

v rozhlasovej relácii odzneli informácie, že 105 sudcov Slovenska, medzi ktorými boli

i viacerí sudcovia najvyššieho súdu, podpísalo petíciu, v ktorej uviedli, že sa „necítia byť

nezávislí, tak aby mohli nezávisle rozhodovať v pridelených veciach a pociťujú pri tom

strach a obavy“. Najvyšší súd napriek vznesenej námietke zaujatosti v konaní verejného

zasadnutia v predmetnej veci ďalej pokračoval. O námietke zaujatosti sťažovateľa rozhodol

iný senát najvyššieho súdu uznesením sp. zn. z 27. októbra 2009 tak, že ju

zamietol.

Podľa sťažovateľa zmienenú petíciu mal podpísať aj sudca JUDr. J. K., ktorý

rozhodoval o jeho námietke zaujatosti. Z toho vyplýva, že o jeho námietke zaujatosti

rozhodoval aj sudca, proti ktorému táto námietka smerovala.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o vznesenej námietke sťažovateľ uviedol: „O objektívnej

podstate mojej námietky tento senát ani nerozhodoval, dokonca ju označil za ako právne

irelevantnú, ktorá ešte je aj nad rámec prieskumnej povinnosti senátu...

Mojou námietkou som zásadne spochybnil nezávislosť a nestrannosť sudcov, ktorí

rozhodovali o mojom odvolaní a podanej námietke, a preto je veľmi sporné, či sudcovia,

ktorí konali a rozhodovali v mojej Tr. veci, sú sudcami zákonnými (, SR)

v spojení s SR.“

V rámci ďalšej argumentácie sťažovateľ uviedol: „Ak sudca verejne prehlási, že sa

necíti byť nezávislý a pociťuje strach a obavy pri svojom rozhodovaní v pridelených

veciach, tak aký pocit mám mať ako obžalovaný z takéhoto vyhlásenia sudcu, ktorý má

rozhodovať o mojom živote v mojej tr. veci?

Úplne logicky mám strach a obavy ja z takého sudcu, naviac to pociťujem ako

bezprostrednú hrozbu. Ak takýto sudca sám spochybní svoju nezávislosť pre mňa v tak

dôležitej veci, zvlášť ak od samého začiatku Tr. stíhania tvrdím, že som predmetné Tr. činy

určite nespáchal a som nevinný...

Podľa môjho názoru takýto sudcovia deformujú súdnictvo SR, teda súdnu moc

v zmysle SR.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti taktiež poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva a s ňou súvisiacu teóriu vzťahujúcu sa na subjektívny a objektívny prístup pri

posudzovaní nestrannosti sudcu a následne uviedol: „Z vyššie uvedeného jednoznačne

vyplýva, že moja vznesená námietka na sudcov, a dovolím si pofrázovať, ktorí majú problém

s vlastným pocitom nezávislosti bola celkom oprávnená.

Ich pocit strachu a obavy pri ktorých nemajú pocit nezávislosti a nestrannosti

deformujú, ale aj deprimujú súdnictvo SR a pri tom sú si plne vedomí, že sú to

najpodstatnejšie atribúty spravodlivého súdneho konania v zmysle SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Preto si tiež myslím, že by bolo úplne na mieste, aby Ústavný súd SR zrušil

rozhodnutie NS SR zo dňa 27. 10. 2009, č. k.: .“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby „zrušil rozhodnutie

verejného zasadnutia NS SR zo dňa 27. 10. 2009 č. k.: v ktorom mi zamietol

odvolanie voči rozsudku Špec. súdu v PK zo dňa 17. 9. 2007 č. k.: PK lebo bol

porušený čl. 6 ods. 1, Dohovoru

Analogicky – samostatne ako aj v spojení s SR

s poukazom na čl. 7 ods. 2, ods. 5 v spojení s čl. 46 ods. 1 a s čl. 48 ods. 1, a s čl. 144 ods. 1

SR

Zároveň sa domáham nie len deklarovania porušenia mojich základných práv

a slobôd, ale aj zrušenia rozhodnutia NS SR zo dňa 27. 10. 2009, č. k.: pre

porušenie mojich základných práv a slobôd, ale aj vrátenie veci na nové konanie o odvolaní

voči rozsudku Špec. súdu v PK zo dňa 17. 9. 2007, č. k.: PK .

Tiež sa domáham nie len deklarovania porušenia mojich základných práv a slobôd,

ale aj zrušenia rozhodnutia NS SR zo dňa 27. 10. 2009, č. k.: v ktorom mi NS

SR zamietol moju námietku pre porušenie mojich základných práv a slobôd v zmysle čl. 6

ods. 1 Dohovoru.

Analogicky – ods. v spojení s SR, s poukazom na

ods. 2, a ods. 5 SR tiež s ods. spoločne s SR.

Zároveň sa tiež domáham, aby sudcovia, ktorí sa podpísali pod petíciu 105-tich

sudcov Slovenska, aby boli z konania o mojom odvolaní vylúčení.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa

a , ako aj práva podľa dohovoru uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 27. októbra 2009, ktorým zamietol jeho námietku

zaujatosti, a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 27. októbra 2009, ktorým

rozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku špeciálneho súdu zo 17. septembra 2007.

K namietanému porušeniu jeho v sťažnosti označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že

v konaní v jeho veci rozhodoval sudca, resp. sudcovia, ktorí mali byť vylúčení z jej

prerokovania a rozhodnutia.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Z. , O. , M. , K. ).

Podľa opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého

stupňa je odvolanie.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1.

Podľa až e) odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo

neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na

ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie ,

e) ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa vo veci konal alebo rozhodol orgán

činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania

úkonov trestného konania.

Vznesením námietky zaujatosti, ako aj podaním odvolania proti rozsudku

špeciálneho súdu zo 17. septembra 2007 sa sťažovateľ v predmetnom konaní domáhal

ochrany svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 46

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti pred nestranným a nezávislým

súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predmetná vec sťažovateľa bola 27. októbra 2009

právoplatne skončená vydaním rozhodnutia o jeho odvolaní.

Z uvedených ustanovení je zrejmé, že v prípade, ak sa sťažovateľ

domnieva, že v jeho veci rozhodoval, resp. rozhodovali vylúčení sudcovia, má možnosť

v danom štádiu konania využiť v záujme ochrany svojich v sťažnosti označených práv

dovolanie ako účinný prostriedok nápravy. Sťažovateľ teda realizáciou svojich obhajobných

práv v priebehu trestného konania má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie

svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009