Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 356/09
PDF · 223.75 KB
No categories available
III. ÚS 356/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne bytom P.,
pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 92/2009 v súvislosti s nerozhodnutím o jeho
námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra
2009 doručená sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne bytom P. (ďalej len
„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Co 92/2009 v súvislosti s nerozhodnutím o jeho námietke zaujatosti voči zákonnému
sudcovi.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:
„Sťažovateľ je navrhovateľom vo veci neplatnosti manželstva vedenej na Okresnom
súde v Kežmarku pod č. k. 8 C/85/2008. V roku 2008 v dôsledku námietky zo strany
sťažovateľa rozhodoval Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25. 6. 2008
č. k. 13 NcC/6/2008 tak, že z konania vo veci nevylúčil sudcov JUDr. J. Š. a JUDr. L. B.
Ostatných sudcov OS Kežmarok z konania vylúčil. Sťažovateľ neskôr podal na základe
nových skutočností nové námietky voči osobe sudcu J. Š. Sudca o nich rozhodol podľa § 15a
ods. 4 O. s. p. tak, že ich považoval za opakované námietky z toho istého dôvodu a vec
odvolaciemu súdu nepredkladal a sám vo veci naďalej konal. Uznesením č. k. 4 Co 92/2009
zo dňa 26. 6. 2009 Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu
8 C/85/2008 zo dňa 16. 2. 2009 tak, že rozhodoval iba o znalkyni MUDr. K. a námietkou
zaujatosti voči sudcovi JUDr. Š. zo strany sťažovateľa z dôvodov ich údajného opakovania,
poukazujúc na svoje uznesenie zo dňa 25. 6. 2008 č. k. 13 NcC/6/2008 nerozhodoval.
Uznesenie odvolacieho súdu z 26. 6. 2009 bolo sťažovateľovi doručené dňa 31. 7. 2009...
Sťažovateľ bol do roku 2003 advokátom so sídlom v obvode Okresného súdu
v Kežmarku... V rozvodovej veci na základe návrhu R. M. sa sudcovia OS Kežmarok ešte
v roku 2004 vylúčili a vec je prikázaná Okresnému súdu v Humennom. Už samotné tieto
skutočnosti a naviac aj fakt, že všetky predbežné opatrenia týkajúce sa styku sťažovateľa
so svojim synom či zverenie syna do opatery matke boli taktiež prikázané na OS Humenné
dokazujú, že vec neplatnosti manželstva tých istých účastníkov nemôže byť nestranne
a nezávisle prejednaná na OS Kežmarok. To, že sudca JUDr. Š. bol pôvodne súdnym
úradníkom a JUDr. L. B. na tento súd nastúpila až po ukončení advokácie zo strany
sťažovateľa nie je v tom podstatné...
Z rozhodnutí iných senátov odvolacieho sudu vyplýva, že vzťah sudcov OS Kežmarok
k osobe sťažovateľa je nepriateľský a cítia sa byť voči nemu zaujatí. Ich vzťah dokazuje
aj skutočnosť, že napriek písomným urgenciám sťažovateľa nedošlo k dnešnému dňu
k úhrade jeho trov obhajoby ex offo vo viacero veciach ešte z rokov 1996 – 98...
Neplatnosť manželstva, pri ktorom je potreba skúmať aj duševný stav odporkyne
je nepochybne podstatne vážnejšia vec ako rozvod či predbežné opatrenie o mal. synovi.
Ak tieto veci nemôže OS Kežmarok prejednávať, logicky a zákonne nemôže prejednávať
ani žiadnu inú vec rovnakých účastníkov pre vzťahy už v tomto podaní podrobne uvedené.
Nie je podstatné, že sudca JUDr. Š. sa napriek všetkému deklaruje za nezaujatého,
nestranného a nezávislého, resp. že tak túto otázku posudzuje aj odvolací súd...“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie v náleze vyslovil:
„Krajský súd v Prešove svojim postupom vo veci č. k. 4 Co 92/2009 v časti
nerozhodovania o námietke zaujatosti porušil právo sťažovateľa JUDr. O. M.
na prejednanie veci spravodlivo, nestranným a nezávislým súdom zaručené čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Prešove, aby sa vecou v súlade
s dohovorom opätovne zaoberal a rozhodol.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. O. M. právo na finančné zadosťučinenie
v sume 2.000,- Eur (slovom dvetisíc), ktorú sumu je Krajský súd v Prešove povinný uhradiť
sťažovateľovi na účet jeho advokáta (ustanoveného ÚS SR) do 30 dní odo dňa doručenia
tohoto nálezu.
Právnemu zástupcovi sťažovateľa (meno po ustanovení)… sa priznáva náhrada trov
zastupovania v sume (podľa dodatočného vyčíslenia)…, ktorú sumu je Krajský súd
v Prešove povinný poukázať na účet advokáta do 30 dní odo dňa doručenia tohoto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné náležitosti návrhu podľa § 20,
ako aj osobitné náležitosti sťažnosti podľa ustanovenia § 50 zákona o ústavnom súde
vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 28/07).
Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o porušení jeho práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 Co 92/2009, pretože podľa názoru sťažovateľa krajský súd uznesením z 26. júna
2009 rozhodol len o námietke zaujatosti voči ustanovenej znalkyni, ale o námietke
zaujatosti vznesenej voči zákonnému sudcovi nerozhodol. Tým podľa názoru sťažovateľa
došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) sudcovia
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa § 15a ods. 4 OSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého
dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených
v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
Podľa § 17 ods. 1 OSP o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu,
ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda
senátu alebo samosudca.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 382/2004 Z. z.“) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho
pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho
nezaujatosti.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. len čo sa znalec, tlmočník alebo
prekladateľ dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi
zadávateľovi. Ak je zadávateľom súd alebo iný orgán verejnej moci, rozhodne o jeho
vylúčení tento orgán.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrenia predsedu kolégia krajského súdu sp. zn.
Spr 10150/09 z 27. októbra 2009, ako aj z vyžiadaného zberného spisu krajského súdu
sp. zn. 4 Co 92/2008 ústavný súd zistil, že uznesením krajského súdu č. k. 13 NcC 6/2008-
49 z 25. júna 2008 boli sudcovia Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“)
s výnimkou JUDr. J. Š. a JUDr. L. B. vylúčení z prerokúvania a rozhodovania vo veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 85/2008, predmetom ktorej je návrh na
neplatnosť manželstva. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd poukázal na vyjadrenia
jednotlivých sudcov okresného súdu, ktorí sa vyjadrovali k námietke zaujatosti vznesenej
sťažovateľom, medzi inými aj na vyjadrenie JUDr. J. Š., ktorý uviedol, že vo veci sa necíti
byť zaujatý a že s osobou sťažovateľa sa v minulosti stretol jedine v súvislosti s výkonom
právomoci vyššieho súdneho úradníka.
Následne okresný súd vo veci sp. zn. 8 C 85/2008 nariadil znalecké dokazovanie
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie)
a za znalkyňu ustanovil MUDr. I. K.
Dňa 4. marca 2009 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti ustanovenej
znalkyni, pričom poukázal na vzťahy medzi lekármi z okolia Prešova a podtatranskej oblasti
s rodinnými príslušníkmi odporkyne. Okrem toho sťažovateľ toho istého dňa vzniesol opäť
námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi JUDr. Š., pričom sa v nej odvolal
na predchádzajúce tvrdenia a mimo toho namietal aj jeho procesný postup.
Uznesením sp. zn. 4 Co 92/2009 z 26. júna 2009 krajský súd potvrdil uznesenie
okresného súdu č. k. 8 C 85/2008-84 zo 16. februára 2009 a upresnil, že ustanovená
znalkyňa MUDr. I. K. nie je vylúčená z vypracovania znaleckého posudku. V odôvodnení
tohto rozhodnutia krajský súd okrem iného konštatoval:
„Vychádzajúc z citovaného ust. § 11 ods. 1, 2 zákona č. 382/2004 Z. z. znalec môže
byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pre pomer k veci, zadávateľovi alebo
k inej osobe, ktorej sa úkon týka. Namietaná skutočnosť navrhovateľom týkajúca sa
pracovného zaradenia odporkyne v NsP v K., resp. jej rodinných príbuzných
a predpokladaného vzťahu s ustanovenou znalkyňou MUDr. I. K. nebola v konaní
preukázaná. Táto skutočnosť nemôže vzbudzovať ani dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti
ustanovenej znalkyne v predmetnej veci. Pomer k veci ani k účastníkom konania, resp.
k zadávateľovi vypracovania znaleckého posudku preukázaný nebol, a preto vznesená
námietka zaujatostí voči osobe znalca nie je opodstatnená…
Pokiaľ sa týka vznesenej námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi, k tomu
odvolací súd poznamenáva, že dôvodom pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovaní o iných veciach (§ 14 ods. 3 O. s. p.).
Uznesením č. k. 13 NcC 6/2008-49 zo dňa 25. 6. 2008 s právoplatnosťou od 21. 8. 2008
Krajský súd v Prešove rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Kežmarok JUDr. J. Š.
a JUDr. L. B. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.
8 C 85/2008. Sudcov Okresného súdu Kežmarok JUDr. E. B., JUDr. A. K., JUDr. Š. Ť.,
JUDr. B. M., JUDr. I. J. a JUDr. R. B. vylúčil z prejednávania a rozhodovania
v predmetnej veci. Z uvedeného vyplýva, že o vznesenej námietke zaujatosti v predmetnej
veci bolo nadriadeným súdom v súlade s ust. § 16 ods. 1 O. s. p. právoplatne rozhodnuté.
Zákonný sudca JUDr. J. Š. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v predmetnej
veci. V súlade s ust. § 15a ods. 4 O. s. p. sa neprihliada na opakované námietky zaujatosti
podané z toho istého dôvodu, ak o nich už rozhodol nadriadený súd. O tejto skutočnosti
bol navrhovateľ písomne upovedomený súdom podaním zo dňa 6. 5. 2009 (v spise
na č. l. 122).“
Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy
je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho skutkové zistenia.
Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného
súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou
alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,
ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak účinky výkonu tejto
právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo
úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, III. ÚS 314/08, IV. ÚS 44/08,
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu článkom 6 ods. 1 dohovoru
sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu,
práva na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť
a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa čl. 6 ods. 1 ústavy neznamená,
že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (obdobne II. ÚS 71/97,
Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07).
Vychádzajúc z citovanej judikatúry, obsahu námietok sťažovateľa, ako aj
z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté
uznesenie, ako aj jemu predchádzajúci postup treba kvalifikovať ako ústavne konformné
a zlučiteľné s obsahom práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Krajský súd v uznesení sp. zn. 4 Co 92/2009 z 26. júna 2009 zásadným
spôsobom prezentoval svoj názor o tom, z akého dôvodu nepristúpil k verdiktu o vylúčení
ustanovenej znalkyne z vypracovania znaleckého posudku. Vychádzal pritom z príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 382/2004 Z. z. a zistených
a preukázaných skutočností. Okrem toho krajský súd odôvodnil, prečo sa nezaoberal
námietkou zaujatosti vznesenou voči zákonnému sudcovi. S poukazom na ustanovenie
§ 14 ods. 3 a § 15a ods. 4 OSP konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú v jeho procesnom postupe, a okrem toho, že všeobecný súd
neprihliada na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu, ak o nich
už rozhodol nadriadený súd. V tejto súvislosti poukázal na svoje skoršie uznesenie
z 25. júna 2008 o nevylúčení sudcov JUDr. J. Š. a JUDr. L. B. z prerokúvania
a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 85/2008. Z uvedených
dôvodov a v súlade s citovanými ustanoveniami príslušných právnych predpisov na takúto
námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi krajský súd neprihliadol.
Aj napriek tomu, že sťažovateľ prejavil nespokojnosť s namietaným postupom
a uznesením krajského súdu z dôvodu nedodržania zásad spravodlivého procesu, ústavný
súd sa nedomnieva, aby toto rozhodnutie vykazovalo znaky svojvoľnosti. Naopak, závery
krajského súdu vyslovené v označenom rozhodnutí je potrebné charakterizovať ako logické
a celkom legitímne.
Ústavný súd po ústavnej konfrontácii, ktorej podrobil uznesenie a postup krajského
súdu s námietkami sťažovateľa, nezistil zo strany krajského súdu taký výklad a aplikáciu
Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 382/2004 Z. z., ktoré by mohli vyvolať účinky
nezlučiteľné s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
To, že odvolací súd nerozhodol v súlade s očakávaním sťažovateľa, ešte neznamená,
že došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2009