Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 356/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne bytom P.,

pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nerozhodnutím o jeho

námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne bytom P. (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s nerozhodnutím o jeho námietke zaujatosti voči zákonnému

sudcovi.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

„Sťažovateľ je navrhovateľom vo veci neplatnosti manželstva vedenej na Okresnom

súde v Kežmarku pod č. k. . V roku 2008 v dôsledku námietky zo strany

sťažovateľa rozhodoval Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25. 6. 2008

č. k. tak, že z konania vo veci nevylúčil sudcov JUDr. J. Š. a JUDr. L. B.

Ostatných sudcov OS Kežmarok z konania vylúčil. Sťažovateľ neskôr podal na základe

nových skutočností nové námietky voči osobe sudcu J. Š. Sudca o nich rozhodol podľa § 15a

ods. 4 tak, že ich považoval za opakované námietky z toho istého dôvodu a vec

odvolaciemu súdu nepredkladal a sám vo veci naďalej konal. Uznesením č. k.

zo dňa 26. 6. 2009 Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu

zo dňa 16. 2. 2009 tak, že rozhodoval iba o znalkyni MUDr. K. a námietkou

zaujatosti voči sudcovi JUDr. Š. zo strany sťažovateľa z dôvodov ich údajného opakovania,

poukazujúc na svoje uznesenie zo dňa 25. 6. 2008 č. k. nerozhodoval.

Uznesenie odvolacieho súdu z 26. 6. 2009 bolo sťažovateľovi doručené dňa 31. 7. 2009...

Sťažovateľ bol do roku 2003 advokátom so sídlom v obvode Okresného súdu

v Kežmarku... V rozvodovej veci na základe návrhu R. M. sa sudcovia OS Kežmarok ešte

v roku 2004 vylúčili a vec je prikázaná Okresnému súdu v Humennom. Už samotné tieto

skutočnosti a naviac aj fakt, že všetky predbežné opatrenia týkajúce sa styku sťažovateľa

so svojim synom či zverenie syna do opatery matke boli taktiež prikázané na OS Humenné

dokazujú, že vec neplatnosti manželstva tých istých účastníkov nemôže byť nestranne

a nezávisle prejednaná na OS Kežmarok. To, že sudca JUDr. Š. bol pôvodne súdnym

úradníkom a JUDr. L. B. na tento súd nastúpila až po ukončení advokácie zo strany

sťažovateľa nie je v tom podstatné...

Z rozhodnutí iných senátov odvolacieho sudu vyplýva, že vzťah sudcov OS Kežmarok

k osobe sťažovateľa je nepriateľský a cítia sa byť voči nemu zaujatí. Ich vzťah dokazuje

aj skutočnosť, že napriek písomným urgenciám sťažovateľa nedošlo k dnešnému dňu

k úhrade jeho trov obhajoby ex offo vo viacero veciach ešte z rokov 1996 – 98...

Neplatnosť manželstva, pri ktorom je potreba skúmať aj duševný stav odporkyne

je nepochybne podstatne vážnejšia vec ako rozvod či predbežné opatrenie o mal. synovi.

Ak tieto veci nemôže OS Kežmarok prejednávať, logicky a zákonne nemôže prejednávať

ani žiadnu inú vec rovnakých účastníkov pre vzťahy už v tomto podaní podrobne uvedené.

Nie je podstatné, že sudca JUDr. Š. sa napriek všetkému deklaruje za nezaujatého,

nestranného a nezávislého, resp. že tak túto otázku posudzuje aj odvolací súd...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie v náleze vyslovil:

„Krajský súd v Prešove svojim postupom vo veci č. k. v časti

nerozhodovania o námietke zaujatosti porušil právo sťažovateľa JUDr. O. M.

na prejednanie veci spravodlivo, nestranným a nezávislým súdom zaručené čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Prešove, aby sa vecou v súlade

s dohovorom opätovne zaoberal a rozhodol.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. O. M. právo na finančné zadosťučinenie

v sume 2.000,- Eur (slovom dvetisíc), ktorú sumu je Krajský súd v Prešove povinný uhradiť

sťažovateľovi na účet jeho advokáta (ustanoveného ÚS SR) do 30 dní odo dňa doručenia

tohoto nálezu.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa (meno po ustanovení)… sa priznáva náhrada trov

zastupovania v sume (podľa dodatočného vyčíslenia)…, ktorú sumu je Krajský súd

v Prešove povinný poukázať na účet advokáta do 30 dní odo dňa doručenia tohoto nálezu.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné náležitosti návrhu podľa § 20,

ako aj osobitné náležitosti sťažnosti podľa ustanovenia

vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o porušení jeho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , pretože podľa názoru sťažovateľa krajský súd uznesením z 26. júna

2009 rozhodol len o námietke zaujatosti voči ustanovenej znalkyni, ale o námietke

zaujatosti vznesenej voči zákonnému sudcovi nerozhodol. Tým podľa názoru sťažovateľa

došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa (ďalej aj „OSP“) sudcovia

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého

dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených

v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá.

Podľa o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu,

ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda

senátu alebo samosudca.

Podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho

pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho

nezaujatosti.

Podľa len čo sa znalec, tlmočník alebo

prekladateľ dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi

zadávateľovi. Ak je zadávateľom súd alebo iný orgán verejnej moci, rozhodne o jeho

vylúčení tento orgán.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrenia predsedu kolégia krajského súdu sp. zn.

Spr 10150/09 z 27. októbra 2009, ako aj z vyžiadaného zberného spisu krajského súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že uznesením krajského súdu č. k. 13 NcC 6/2008-

49 z 25. júna 2008 boli sudcovia Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“)

s výnimkou JUDr. J. Š. a JUDr. L. B. vylúčení z prerokúvania a rozhodovania vo veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , predmetom ktorej je návrh na

neplatnosť manželstva. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd poukázal na vyjadrenia

jednotlivých sudcov okresného súdu, ktorí sa vyjadrovali k námietke zaujatosti vznesenej

sťažovateľom, medzi inými aj na vyjadrenie JUDr. J. Š., ktorý uviedol, že vo veci sa necíti

byť zaujatý a že s osobou sťažovateľa sa v minulosti stretol jedine v súvislosti s výkonom

právomoci vyššieho súdneho úradníka.

Následne okresný súd vo veci sp. zn. nariadil znalecké dokazovanie

z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie)

a za znalkyňu ustanovil MUDr. I. K.

Dňa 4. marca 2009 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti ustanovenej

znalkyni, pričom poukázal na vzťahy medzi lekármi z okolia Prešova a podtatranskej oblasti

s rodinnými príslušníkmi odporkyne. Okrem toho sťažovateľ toho istého dňa vzniesol opäť

námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi JUDr. Š., pričom sa v nej odvolal

na predchádzajúce tvrdenia a mimo toho namietal aj jeho procesný postup.

Uznesením sp. zn. z 26. júna 2009 krajský súd potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -84 zo 16. februára 2009 a upresnil, že ustanovená

znalkyňa MUDr. I. K. nie je vylúčená z vypracovania znaleckého posudku. V odôvodnení

tohto rozhodnutia krajský súd okrem iného konštatoval:

„Vychádzajúc z citovaného ust. , znalec môže

byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pre pomer k veci, zadávateľovi alebo

k inej osobe, ktorej sa úkon týka. Namietaná skutočnosť navrhovateľom týkajúca sa

pracovného zaradenia odporkyne v NsP v K., resp. jej rodinných príbuzných

a predpokladaného vzťahu s ustanovenou znalkyňou MUDr. I. K. nebola v konaní

preukázaná. Táto skutočnosť nemôže vzbudzovať ani dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti

ustanovenej znalkyne v predmetnej veci. Pomer k veci ani k účastníkom konania, resp.

k zadávateľovi vypracovania znaleckého posudku preukázaný nebol, a preto vznesená

námietka zaujatostí voči osobe znalca nie je opodstatnená…

Pokiaľ sa týka vznesenej námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi, k tomu

odvolací súd poznamenáva, že dôvodom pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovaní o iných veciach ( ).

Uznesením č. k. -49 zo dňa 25. 6. 2008 s právoplatnosťou od 21. 8. 2008

Krajský súd v Prešove rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Kežmarok JUDr. J. Š.

a JUDr. L. B. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

. Sudcov Okresného súdu Kežmarok JUDr. E. B., JUDr. A. K., JUDr. Š. Ť.,

JUDr. B. M., JUDr. I. J. a JUDr. R. B. vylúčil z prejednávania a rozhodovania

v predmetnej veci. Z uvedeného vyplýva, že o vznesenej námietke zaujatosti v predmetnej

veci bolo nadriadeným súdom v súlade s ust. právoplatne rozhodnuté.

Zákonný sudca JUDr. J. Š. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v predmetnej

veci. V súlade s ust. sa neprihliada na opakované námietky zaujatosti

podané z toho istého dôvodu, ak o nich už rozhodol nadriadený súd. O tejto skutočnosti

bol navrhovateľ písomne upovedomený súdom podaním zo dňa 6. 5. 2009 (v spise

na č. l. 122).“

Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho skutkové zistenia.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, , ,

).

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu článkom 6 ods. 1 dohovoru

sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu,

práva na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť

a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa neznamená,

že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (obdobne ,

).

Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ).

Vychádzajúc z citovanej judikatúry, obsahu námietok sťažovateľa, ako aj

z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté

uznesenie, ako aj jemu predchádzajúci postup treba kvalifikovať ako ústavne konformné

a zlučiteľné s obsahom práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Krajský súd v uznesení sp. zn. z 26. júna 2009 zásadným

spôsobom prezentoval svoj názor o tom, z akého dôvodu nepristúpil k verdiktu o vylúčení

ustanovenej znalkyne z vypracovania znaleckého posudku. Vychádzal pritom z príslušných

ustanovení , a zistených

a preukázaných skutočností. Okrem toho krajský súd odôvodnil, prečo sa nezaoberal

námietkou zaujatosti vznesenou voči zákonnému sudcovi. S poukazom na ustanovenie

a konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú

okolnosti, ktoré spočívajú v jeho procesnom postupe, a okrem toho, že všeobecný súd

neprihliada na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu, ak o nich

už rozhodol nadriadený súd. V tejto súvislosti poukázal na svoje skoršie uznesenie

z 25. júna 2008 o nevylúčení sudcov JUDr. J. Š. a JUDr. L. B. z prerokúvania

a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Z uvedených

dôvodov a v súlade s citovanými ustanoveniami príslušných právnych predpisov na takúto

námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi krajský súd neprihliadol.

Aj napriek tomu, že sťažovateľ prejavil nespokojnosť s namietaným postupom

a uznesením krajského súdu z dôvodu nedodržania zásad spravodlivého procesu, ústavný

súd sa nedomnieva, aby toto rozhodnutie vykazovalo znaky svojvoľnosti. Naopak, závery

krajského súdu vyslovené v označenom rozhodnutí je potrebné charakterizovať ako logické

a celkom legitímne.

Ústavný súd po ústavnej konfrontácii, ktorej podrobil uznesenie a postup krajského

súdu s námietkami sťažovateľa, nezistil zo strany krajského súdu taký výklad a aplikáciu

a , ktoré by mohli vyvolať účinky

nezlučiteľné s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

To, že odvolací súd nerozhodol v súlade s očakávaním sťažovateľa, ešte neznamená,

že došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009