Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 356/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch., P., zastúpeného advokátom a konateľom

spoločnosti G., s. r. o., JUDr. I. T., K., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. , Krajského súdu

v Prešove a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2009

(na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 22. júla 2009) doručená sťažnosť M. Ch.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na „súdnu a inú

právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. , Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) v bližšie nekonkretizovanej veci (neuviedol sp. zn., pod ktorou

malo konanie prebiehať) a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. .

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že mu «ako poškodenému v trestnom konaní bola

v polovici januára 2009 doručená obžaloba a výzva Okresného súdu Prešov (porušovateľ

v 1. rade) vo veci obvinených..., vedená pod sp. zn. . Sťažovateľ mal záujem

podrobne sa oboznámiť s doteraz vykonanými úkonmi a dôkazmi v danej veci a preto

požiadal súd o možnosť nahliadnuť do spisu a o vyhotovenie kópie trestného spisu. Bez

preštudovania spisu nemohol dostatočne vyhovieť výzve porušovateľa v 1. rade, aby

navrhol dôkazy, ktoré chce vykonať na hlavnom pojednávaní.

Za účelom nahliadnutia do spisu a vyhotovenia jeho kópie navštívil

sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento termín bol vopred dohodnutý...

V daný deň sa však dozvedel, že predmetný trestný spis... bol odoslaný na Krajský súd

v Prešove (porušovateľ v 2. rade). Sťažovateľ tak do predmetného spisu nahliadnuť

nemohol.

O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd v Prešove s rovnakou

žiadosťou, kde mu však bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na Krajskom súde

v Prešove „a že je pravdepodobne na Okresnom súde v Michalovciach, kde bol preložený

na žiadosť obvineného JUDr. M. K...“ Neskôr mu bolo oznámené, že „spis bol odoslaný na

Okresný súd Poprad, no po podaní žiadosti o vyhotovenie kópie trestného spisu bude táto

do 48 hodín vyhotovená“... Sťažovateľ tak nemohol do spisu nahliadnuť ani na tomto súde.

Po odoslaní a doručení žiadosti o nahliadnutie do spisu sa sťažovateľ dňa 10. 2.

2009 s pracovníčkou Okresného súdu v Poprade (porušovateľ v 3. rade) dohodol, že si pre

kópiu spisu môže prísť 11. 02. 2009 (na danom súde by mal byť spis vedený pod

sp. zn.: ). V rovnaký deň o niekoľko hodín neskôr bolo sťažovateľovi zo strany

Okresného súdu v Poprade oznámené, že „dňa 10. 02. 2009 bol spis odovzdaný súdnej

eskorte a oni nevedia, kam a prečo bude doručený.“ Sťažovateľ tak nemohol využiť svoje

právo ani na tomto súde.

Listom zo dňa 11. 02. 2009 sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade,

no svoje právo nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si kópiu spisu nemohol doteraz využiť,

pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal (resp. to tak bolo

sťažovateľovi odôvodnené) a vždy bol odkázaný na iného zo sťažovateľov, resp. mu bolo

povedané, že porušovatelia nevedia, kde sa predmetný trestný spis nachádza.»

2. Sťažovateľ tvrdí, že porušovanie jeho práv „stále pretrváva, a to aj napriek

tomu, že sa v danej veci obrátil aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky ako aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, no bezúspešne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľa v liste zo dňa 27. 3. 2009...

odkázalo, aby o nahliadnutie do spisu požiadal na Okresnom súde v Poprade, pričom

opomenulo vziať do úvahy tú skutočnosť, že sťažovateľ tak urobil už pred tým... Napriek

tomu, vychádzajúc z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľ chcel

opätovne nahliadnuť do súdneho spisu na Okresnom súde v Poprade, no opäť bezúspešne.“.

[Sťažovateľ však v sťažnosti a ani v k nej pripojených písomnostiach bližšie nekonkretizoval

svoj opätovný postup v naznačenom smere (t. j. realizáciu jeho úmyslu nahliadnuť do

súdneho spisu), pozn.].

3. Podľa názoru sťažovateľa menované súdy namietaným postupom porušili jeho

„právo na súdnu a inú právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručené čl. 46 ods. 1

, a to tým, že mu neumožnili nahliadnuť so súdneho spisu, lebo „Sťažovateľ má ako

poškodený v trestnom konaní v súlade s ... právo nazerať do

spisov..., robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a

ich častí...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nasledovným nálezom:

„1. Okresný súd Prešov svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi

do súdneho spisu , porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods.

1 ... a článku 6 ods. 1 dohovoru... Krajský súd Prešov svojím konaním, ktorým

neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu, porušil základné právo M. Ch.

zaručené v článku 46 ods. 1 ... a v článku 6 ods. 1 dohovoru... Okresný súd Poprad

svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu ,

porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods. 1 ... a článku 6 ods. 1

dohovoru...

2. Ústavný súd... zakazuje Okresnému súdu Prešov, Krajskému súdu Prešov

a Okresnému súdu Poprad svojím konaním pokračovať v porušovaní práva sťažovateľa, M.

Ch., podľa článku 46 ods. 1 ... a článku 6 ods. 1 dohovoru...

3. M. Ch. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR (slovom:

Dvetisíc euro), ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. Ch. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom.“

5. V odpovedi z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov

podania (preukázanie procesného postavenia sťažovateľa ako poškodeného; predloženie

dokladu o doručení žiadosti o nahliadnutí do súdneho spisu; preukázanie využitia všetkých

právnych prostriedkov, ktoré všeobecne záväzné predpisy umožňujú sťažovateľovi ochranu

jeho základných práv a slobôd...) sťažovateľ okrem iného uviedol:

„... Hoci sťažovateľ nemal povinnosť žiadať o vyhotovenie kópie súdneho spisu

v písomnej podobe, urobil tak a opätovnú žiadosť o vyhotovenie kópie trestného spisu

zo dňa 11. 02. 2009 zaslal poštou na adresu Okresného súdu Prešov k spisovej značke

. Podanie žiadosti Okresnému súdu Prešov bolo dôvodné, pretože,

ako je to zrejmé z prvej strany obžaloby, táto bola dňa 29. 12. 2008 podaná na Okresný súd

Prešov a bola jej priradená spisová značka ... Z obsahu daného spisu... môže

ústavný súd bez pochybností zistiť splnenie tejto požadovanej náležitosti zo strany

sťažovateľa.

Sťažovateľ má za to, že ním predložené doklady preukazujú vyčerpanie všetkých

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon umožňuje na ochranu jeho základných práv

a slobôd, o čom svedčia aj vyjadrenia z Generálnej prokuratúry SR (z 17. 2. 2009),

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. 3. 2009, ktoré boli pripojené

k prvopisu sťažnosti. Žiaden z dotknutých štátnych orgánov neupovedomil sťažovateľa

o jeho práve (či povinnosti) podať sťažnosť predsedovi súdu v tejto veci...

Máme za to, že v danej situácii (keď porušovatelia nevedeli zaujať jednoznačné

stanovisko, kde sa spis nachádza) bolo absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi

súdu podľa až 70 štvrtej časti o súdoch v znení neskorších

predpisov (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich najvyšších

štátnych orgánov upozornený).

Z vyššie uvedených dôvodov máme za to, že sú splnené všetky podmienky stanovené

v pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie.“

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil tieto písomnosti:

- List z 11. februára 2009 adresovaný okresnému súdu označený ako „Opätovná

žiadosť o vyhotovenie kópie trestného spisu“, v ktorom opísal (v zásade totožne

ako v sťažnosti) jeho doterajšie aktivity smerujúce k získaniu kópie trestného spisu

a v závere uviedol:

„Keďže si už sám neviem rady, obraciam sa znovu týmto listom na Okresný súd

Prešov a zároveň na Generálnu Prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR vo viere,

že mi bude do 7 (siedmich) pracovných dní od doručenia tohto listu oznámené, kde si

môžem podľa predmetnú kópiu

prevziať.

Zároveň posielam tento list aj na Prezídium PZ SR, pretože mám za to, že obvinení

neustále priamo alebo nepriamo pokračujú v trestnej činnosti voči mojej osobe a aj naďalej

vyvíjajú nátlak a poškodzujú moje práva.“

- Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 417/08-12 zo 17. februára 2009 adresované sťažovateľovi:

„Generálna prokuratúra... potvrdzuje týmto príjem Vášho podania zo dňa

11. februára 2009, adresovaného Okresnému súdu v Prešove. Napriek tomu, že po podaní

obžaloby zákon neumožňuje prokuratúre žiadnu dispozíciu so spisom a tento je vo výlučnej

dispozícii súdu, podanie sme dnes postúpili Krajskej prokuratúre v Košiciach na prípadný

ďalší postup.“

- Odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) č. 23912/09-61/D/181 z 27. marca 2009 sťažovateľovi:

„Ministerstvo... potvrdzuje príjem Vášho podania. Po oboznámení sa s jeho obsahom

Vám oznamujeme nasledovné:

Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 20. januára 2009 bola predmetná trestná

vec pod sp. zn. prikázaná v zmysle na konanie

a rozhodnutie Okresnému súdu v Poprade...

Podľa ...

Nakoľko žiadate o vyhotovenie kópie z trestného spisu vedeného už na Okresnom

súde v Poprade, je potrebné obrátiť sa priamo so žiadosťou na menovaný súd.“

- Výzvu Okresného súdu Poprad sp. zn. z 1. júla 2009 sťažovateľovi:

„V trestnej veci vedenej na tunajšom súde, pod sp. zn. proti obv. S. Ž. a

obv. JUDr. M. K. Vás vyzývame na možnosť preštudovania spisu vo vopred dohodnutom

termíne a zároveň Vás žiadame na predloženie plnej moci zvoleného obhajcu, ak ste si ho

zvolil.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo

keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného

prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody

sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie (napr. , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť podanú sťažovateľom považovať

za zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch...

10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom ním označených všeobecných súdov,

ktoré mu ako poškodenému v trestnom konaní neumožnili realizovať jeho právo „nazerať

do spisov... robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov

a ich častí...“ vyplývajúce z (pozri bližšie aj body 1 až 5

I. časti odôvodnenia).

11. Keďže ústavný súd je v zmysle ustanovenia

viazaný návrhom na začatie konania, zaoberal sa posudzovaním namietaného porušenia

základného práva (resp. práva) uvedeného sťažovateľom (kvalifikovane právne zastúpeným

advokátom) v petite jeho žiadosti.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „za účelom nahliadnutia do spisu

a vyhotovenia jeho kópie navštívil sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento

termín bol vopred dohodnutý... V daný deň sa však dozvedel, že... spis... bol odoslaný na

Krajský súd... Sťažovateľ tak do predmetného spisu nahliadnuť nemohol.

O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd... s rovnakou žiadosťou,

kde mu bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na krajskom súde... Neskôr mu

bolo oznámené, že spis bol odoslaný na Okresný súd Poprad... Listom zo dňa 11. 02. 2009

sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade (t. j. okresný súd, pozn.), no svoje

právo... nemohol doteraz (t. j. do podania sťažnosti na ústavnom súde, pozn.) využiť,

pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal...“ (pozri bližšie body 1

a 5 I. časti odôvodnenia).

Uvedený list (z 11. februára 2009) zaslal sťažovateľ „zároveň na Generálnu

prokuratúru... a Ministerstvu...“, ktoré mu odpovedali listami zo 17. februára 2009, resp.

27. marca 2009 [pozri bližšie bod 6 I. časti odôvodnenia].

12. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ,

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní [vyplývajúce

pre posúdenie predmetnej sťažnosti, napr. z príslušných ustanovení

upravujúcich postavenie a práva poškodeného v trestnom konaní; z ustanovení zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), resp. z ustanovení o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].

13. Z uvedeného vyplýva (pozri body 1 a 5 I. časti odôvodnenia), že sťažovateľ sa

domáhal realizácie svojho práva na okresnom súde 22. januára 2009 a na krajskom súde

23. januára 2009. Tieto súdy mu však podľa názoru ústavného súdu neodmietli nahliadnuť

do súdneho spisu, resp. si z neho vyhotoviť výpisky, ale z objektívnych dôvodov

(spis sa momentálne nenachádzal v ich dispozícii) nemohli jeho požiadavke vyhovieť.

O realizáciu svojho práva opätovne požiadal sťažovateľ listom okresný súd 11. februára

2009 a ďalšie dôkazy o svojich aktivitách s cieľom dosiahnuť realizáciu svojho práva na

týchto súdoch v sťažnosti neprodukoval. Najskôr z odpovede ministerstva z 27. marca 2009

(pozri bod 6 I. časti odôvodnenia) sa však dozvedel, že krajský súd rozhodnutím

z 20. januára 2009 predmetnú trestnú vec prikázal na konanie a rozhodnutie Okresnému

súdu Poprad.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci v časti

námietok voči postupu okresného súdu a krajského súdu nezistil existenciu príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom týchto súdov a porušením základného práva

zaručeného , resp. práva zaručeného dohovoru (menované

súdy realizáciu sťažovateľovho práva na nahliadnutie do spisu neodopreli; sťažovateľ

nevyvíjal náležitú aktivitu na uplatnenie tohto práva, resp. domáhal sa nápravy na tých

orgánoch štátu, ktoré nedisponovali právomocou vynútiť realizáciu tohto jeho práva).

14. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľovu sťažnosť v tejto jej

časti podľa ako zjavne neopodstatnenú. (Ďalším

možným dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti je tiež oneskorenosť podania, t. j. po

lehote ustanovenej v . Sťažovateľ sa o prikázaní

predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Poprad dozvedel najneskôr z odpovede

ministerstva z 23. marca 2009 a sťažnosť na ústavnom súde podal 15. júna 2009).

15. Sťažovateľ tiež namietal porušenie označeného základného práva postupom

Okresného súdu Poprad. V sťažnosti uviedol (pozri bod 1 I. časti odôvodnenia), že „Po

odoslaní... žiadosti o nahliadnutie do spisu sa... dňa 10. 2. 2009 s pracovníčkou... súdu...

dohodol, že si pre kópiu spisu môže prísť 11. 02. 2009... o niekoľko hodín neskôr bolo

sťažovateľovi... oznámené, že... bol spis odovzdaný súdnej eskorte...“. Svoje ďalšie pokusy

(„sťažovateľ chcel opätovne nahliadnuť do súdneho spisu..., no opätovne bezúspešne“,

pozri bod 2 I. časti odôvodnenia) o nahliadnutie do súdneho spisu však v sťažnosti

nekonkretizoval (neuviedol). Taktiež neuviedol, či sa v zmysle upovedomenia generálnej

prokuratúry zo 17. februára 2009 informoval „o prípadnom ďalšom postupe“ na Krajskej

prokuratúre v Prešove alebo či postupoval v zmysle pokynu ministerstva z 27. marca 2009

a obrátil sa „priamo so žiadosťou na menovaný súd“. Taktiež neuviedol (v doplnení

sťažnosti z 22. júla 2009), či a ako reagoval na výzvu Okresného súdu Poprad („... Vás

vyzývame na možnosť preštudovania spisu vo vopred dohodnutom termíne...“) z 1. júla

2009.

16. Z obsahu sťažnosti je tiež zrejmé, že sťažovateľ nevyužil ani možnosť účinnej

nápravy podaním sťažnosti podľa ustanovení IV. časti štvrtej hlavy zákona o súdoch

a nedomáhal sa formou sťažnosti adresovanej predsedovi Okresného súdu Poprad realizácie

práva nahliadnuť do súdneho spisu v termíne od 11. februára 2009 do dňa doručenia

mu výzvy tohto súdu z 1. júla 2009. Argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho odpovedi

z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu [pozri bod 5 I. časti odôvodnenia, že „... bolo

absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi súdu podľa § 62 až 70 štvrtej časti

zákona... o súdoch... (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich

najvyšších štátnych orgánov upozornený)“] doplňuje (utvrdzuje) správnosť konštatácie

ústavného súdu nielen o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (vzhľadom aj na zistené

v zásade pasívne správanie sťažovateľa pri domáhaní sa svojho práva nahliadnuť do

súdneho spisu), ale aj o bezdôvodnom nevyužití nápravy umožnenej sťažovateľovi už

uvedeným zákonom o súdoch, ktoré (nevyužitie) spôsobilo neprípustnosť prijatia sťažnosti,

a to aj (tiež) z dôvodu vyplývajúceho z .

17. Keďže ústavný súd nezistil dostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom Okresného súdu Poprad a základným právom, porušenie ktorého

sťažovateľ namietal, a nezistil ani žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

odmietol sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto jej časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

( ). Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto jej

časti je jej neprípustnosť pre nevyužitie možnosti nápravy prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009