Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 356/09
PDF · 243.82 KB
No categories available
I. ÚS 356/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 356/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch., P., zastúpeného advokátom a konateľom
spoločnosti G., s. r. o., JUDr. I. T., K., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T 219/2008, Krajského súdu
v Prešove a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 20/2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2009
(na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 22. júla 2009) doručená sťažnosť M. Ch.
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na „súdnu a inú
právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej
len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T 219/2008, Krajského súdu v Prešove
(ďalej len „krajský súd“) v bližšie nekonkretizovanej veci (neuviedol sp. zn., pod ktorou
malo konanie prebiehať) a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 20/2009.
1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že mu «ako poškodenému v trestnom konaní bola
v polovici januára 2009 doručená obžaloba a výzva Okresného súdu Prešov (porušovateľ
v 1. rade) vo veci obvinených..., vedená pod sp. zn. 33 T 219/2008. Sťažovateľ mal záujem
podrobne sa oboznámiť s doteraz vykonanými úkonmi a dôkazmi v danej veci a preto
požiadal súd o možnosť nahliadnuť do spisu a o vyhotovenie kópie trestného spisu. Bez
preštudovania spisu nemohol dostatočne vyhovieť výzve porušovateľa v 1. rade, aby
navrhol dôkazy, ktoré chce vykonať na hlavnom pojednávaní.
Za účelom nahliadnutia do spisu 33 T 219/2008 a vyhotovenia jeho kópie navštívil
sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento termín bol vopred dohodnutý...
V daný deň sa však dozvedel, že predmetný trestný spis... bol odoslaný na Krajský súd
v Prešove (porušovateľ v 2. rade). Sťažovateľ tak do predmetného spisu nahliadnuť
nemohol.
O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd v Prešove s rovnakou
žiadosťou, kde mu však bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na Krajskom súde
v Prešove „a že je pravdepodobne na Okresnom súde v Michalovciach, kde bol preložený
na žiadosť obvineného JUDr. M. K...“ Neskôr mu bolo oznámené, že „spis bol odoslaný na
Okresný súd Poprad, no po podaní žiadosti o vyhotovenie kópie trestného spisu bude táto
do 48 hodín vyhotovená“... Sťažovateľ tak nemohol do spisu nahliadnuť ani na tomto súde.
Po odoslaní a doručení žiadosti o nahliadnutie do spisu sa sťažovateľ dňa 10. 2.
2009 s pracovníčkou Okresného súdu v Poprade (porušovateľ v 3. rade) dohodol, že si pre
kópiu spisu môže prísť 11. 02. 2009 (na danom súde by mal byť spis vedený pod
sp. zn.: 5 T 20/2009). V rovnaký deň o niekoľko hodín neskôr bolo sťažovateľovi zo strany
Okresného súdu v Poprade oznámené, že „dňa 10. 02. 2009 bol spis odovzdaný súdnej
eskorte a oni nevedia, kam a prečo bude doručený.“ Sťažovateľ tak nemohol využiť svoje
právo ani na tomto súde.
Listom zo dňa 11. 02. 2009 sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade,
no svoje právo nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si kópiu spisu nemohol doteraz využiť,
pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal (resp. to tak bolo
sťažovateľovi odôvodnené) a vždy bol odkázaný na iného zo sťažovateľov, resp. mu bolo
povedané, že porušovatelia nevedia, kde sa predmetný trestný spis nachádza.»
2. Sťažovateľ tvrdí, že porušovanie jeho práv „stále pretrváva, a to aj napriek
tomu, že sa v danej veci obrátil aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky ako aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, no bezúspešne.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľa v liste zo dňa 27. 3. 2009...
odkázalo, aby o nahliadnutie do spisu požiadal na Okresnom súde v Poprade, pričom
opomenulo vziať do úvahy tú skutočnosť, že sťažovateľ tak urobil už pred tým... Napriek
tomu, vychádzajúc z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľ chcel
opätovne nahliadnuť do súdneho spisu na Okresnom súde v Poprade, no opäť bezúspešne.“.
[Sťažovateľ však v sťažnosti a ani v k nej pripojených písomnostiach bližšie nekonkretizoval
svoj opätovný postup v naznačenom smere (t. j. realizáciu jeho úmyslu nahliadnuť do
súdneho spisu), pozn.].
3. Podľa názoru sťažovateľa menované súdy namietaným postupom porušili jeho
„právo na súdnu a inú právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručené čl. 46 ods. 1
ústavy, a to tým, že mu neumožnili nahliadnuť so súdneho spisu, lebo „Sťažovateľ má ako
poškodený v trestnom konaní v súlade s § 69 ods. 1 Trestného poriadku... právo nazerať do
spisov..., robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a
ich častí...“.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nasledovným nálezom:
„1. Okresný súd Prešov svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi
do súdneho spisu 33 T 219/2008, porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods.
1 Ústavy... a článku 6 ods. 1 dohovoru... Krajský súd Prešov svojím konaním, ktorým
neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu, porušil základné právo M. Ch.
zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a v článku 6 ods. 1 dohovoru... Okresný súd Poprad
svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu 5 T 20/2009,
porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 6 ods. 1
dohovoru...
2. Ústavný súd... zakazuje Okresnému súdu Prešov, Krajskému súdu Prešov
a Okresnému súdu Poprad svojím konaním pokračovať v porušovaní práva sťažovateľa, M.
Ch., podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 6 ods. 1 dohovoru...
3. M. Ch. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR (slovom:
Dvetisíc euro), ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. M. Ch. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom.“
5. V odpovedi z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov
podania (preukázanie procesného postavenia sťažovateľa ako poškodeného; predloženie
dokladu o doručení žiadosti o nahliadnutí do súdneho spisu; preukázanie využitia všetkých
právnych prostriedkov, ktoré všeobecne záväzné predpisy umožňujú sťažovateľovi ochranu
jeho základných práv a slobôd...) sťažovateľ okrem iného uviedol:
„... Hoci sťažovateľ nemal povinnosť žiadať o vyhotovenie kópie súdneho spisu
v písomnej podobe, urobil tak a opätovnú žiadosť o vyhotovenie kópie trestného spisu
zo dňa 11. 02. 2009 zaslal poštou na adresu Okresného súdu Prešov k spisovej značke
33 T 219/2008. Podanie žiadosti Okresnému súdu Prešov bolo dôvodné, pretože,
ako je to zrejmé z prvej strany obžaloby, táto bola dňa 29. 12. 2008 podaná na Okresný súd
Prešov a bola jej priradená spisová značka 33 T 219/08... Z obsahu daného spisu... môže
ústavný súd bez pochybností zistiť splnenie tejto požadovanej náležitosti zo strany
sťažovateľa.
Sťažovateľ má za to, že ním predložené doklady preukazujú vyčerpanie všetkých
právnych prostriedkov, ktoré mu zákon umožňuje na ochranu jeho základných práv
a slobôd, o čom svedčia aj vyjadrenia z Generálnej prokuratúry SR (z 17. 2. 2009),
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. 3. 2009, ktoré boli pripojené
k prvopisu sťažnosti. Žiaden z dotknutých štátnych orgánov neupovedomil sťažovateľa
o jeho práve (či povinnosti) podať sťažnosť predsedovi súdu v tejto veci...
Máme za to, že v danej situácii (keď porušovatelia nevedeli zaujať jednoznačné
stanovisko, kde sa spis nachádza) bolo absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi
súdu podľa § 62 až 70 štvrtej časti zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších
predpisov (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich najvyšších
štátnych orgánov upozornený).
Z vyššie uvedených dôvodov máme za to, že sú splnené všetky podmienky stanovené
v zákone o ústavnom súde pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie.“
6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil tieto písomnosti:
- List z 11. februára 2009 adresovaný okresnému súdu označený ako „Opätovná
žiadosť o vyhotovenie kópie trestného spisu“, v ktorom opísal (v zásade totožne
ako v sťažnosti) jeho doterajšie aktivity smerujúce k získaniu kópie trestného spisu
a v závere uviedol:
„Keďže si už sám neviem rady, obraciam sa znovu týmto listom na Okresný súd
Prešov a zároveň na Generálnu Prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR vo viere,
že mi bude do 7 (siedmich) pracovných dní od doručenia tohto listu oznámené, kde si
môžem podľa § 69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona predmetnú kópiu
prevziať.
Zároveň posielam tento list aj na Prezídium PZ SR, pretože mám za to, že obvinení
neustále priamo alebo nepriamo pokračujú v trestnej činnosti voči mojej osobe a aj naďalej
vyvíjajú nátlak a poškodzujú moje práva.“
- Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 417/08-12 zo 17. februára 2009 adresované sťažovateľovi:
„Generálna prokuratúra... potvrdzuje týmto príjem Vášho podania zo dňa
11. februára 2009, adresovaného Okresnému súdu v Prešove. Napriek tomu, že po podaní
obžaloby zákon neumožňuje prokuratúre žiadnu dispozíciu so spisom a tento je vo výlučnej
dispozícii súdu, podanie sme dnes postúpili Krajskej prokuratúre v Košiciach na prípadný
ďalší postup.“
- Odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) č. 23912/09-61/D/181 z 27. marca 2009 sťažovateľovi:
„Ministerstvo... potvrdzuje príjem Vášho podania. Po oboznámení sa s jeho obsahom
Vám oznamujeme nasledovné:
Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 20. januára 2009 bola predmetná trestná
vec pod sp. zn. 33 T 219/2008 prikázaná v zmysle § 22 ods. 1 Tr. por. na konanie
a rozhodnutie Okresnému súdu v Poprade...
Nakoľko žiadate o vyhotovenie kópie z trestného spisu vedeného už na Okresnom
súde v Poprade, je potrebné obrátiť sa priamo so žiadosťou na menovaný súd.“
- Výzvu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5 T 20/2009 z 1. júla 2009 sťažovateľovi:
„V trestnej veci vedenej na tunajšom súde, pod sp. zn. 5 T 20/2009 proti obv. S. Ž. a
obv. JUDr. M. K. Vás vyzývame na možnosť preštudovania spisu vo vopred dohodnutom
termíne a zároveň Vás žiadame na predloženie plnej moci zvoleného obhajcu, ak ste si ho
zvolil.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo
keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného
prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody
sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť podanú sťažovateľom považovať
za zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch...
10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ním označených všeobecných súdov,
ktoré mu ako poškodenému v trestnom konaní neumožnili realizovať jeho právo „nazerať
do spisov... robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov
a ich častí...“ vyplývajúce z § 69 ods. 1 Trestného poriadku (pozri bližšie aj body 1 až 5
I. časti odôvodnenia).
11. Keďže ústavný súd je v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde
viazaný návrhom na začatie konania, zaoberal sa posudzovaním namietaného porušenia
základného práva (resp. práva) uvedeného sťažovateľom (kvalifikovane právne zastúpeným
advokátom) v petite jeho žiadosti.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „za účelom nahliadnutia do spisu 33 T 219/2008
a vyhotovenia jeho kópie navštívil sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento
termín bol vopred dohodnutý... V daný deň sa však dozvedel, že... spis... bol odoslaný na
Krajský súd... Sťažovateľ tak do predmetného spisu nahliadnuť nemohol.
O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd... s rovnakou žiadosťou,
kde mu bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na krajskom súde... Neskôr mu
bolo oznámené, že spis bol odoslaný na Okresný súd Poprad... Listom zo dňa 11. 02. 2009
sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade (t. j. okresný súd, pozn.), no svoje
právo... nemohol doteraz (t. j. do podania sťažnosti na ústavnom súde, pozn.) využiť,
pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal...“ (pozri bližšie body 1
a 5 I. časti odôvodnenia).
Uvedený list (z 11. februára 2009) zaslal sťažovateľ „zároveň na Generálnu
prokuratúru... a Ministerstvu...“, ktoré mu odpovedali listami zo 17. februára 2009, resp.
27. marca 2009 [pozri bližšie bod 6 I. časti odôvodnenia].
12. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto
základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,
I. ÚS 114/09), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní [vyplývajúce
pre posúdenie predmetnej sťažnosti, napr. z príslušných ustanovení Trestného poriadku
upravujúcich postavenie a práva poškodeného v trestnom konaní; z ustanovení zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“), resp. z ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].
13. Z uvedeného vyplýva (pozri body 1 a 5 I. časti odôvodnenia), že sťažovateľ sa
domáhal realizácie svojho práva na okresnom súde 22. januára 2009 a na krajskom súde
23. januára 2009. Tieto súdy mu však podľa názoru ústavného súdu neodmietli nahliadnuť
do súdneho spisu, resp. si z neho vyhotoviť výpisky, ale z objektívnych dôvodov
(spis sa momentálne nenachádzal v ich dispozícii) nemohli jeho požiadavke vyhovieť.
O realizáciu svojho práva opätovne požiadal sťažovateľ listom okresný súd 11. februára
2009 a ďalšie dôkazy o svojich aktivitách s cieľom dosiahnuť realizáciu svojho práva na
týchto súdoch v sťažnosti neprodukoval. Najskôr z odpovede ministerstva z 27. marca 2009
(pozri bod 6 I. časti odôvodnenia) sa však dozvedel, že krajský súd rozhodnutím
z 20. januára 2009 predmetnú trestnú vec prikázal na konanie a rozhodnutie Okresnému
súdu Poprad.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci v časti
námietok voči postupu okresného súdu a krajského súdu nezistil existenciu príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom týchto súdov a porušením základného práva
zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (menované
súdy realizáciu sťažovateľovho práva na nahliadnutie do spisu neodopreli; sťažovateľ
nevyvíjal náležitú aktivitu na uplatnenie tohto práva, resp. domáhal sa nápravy na tých
orgánoch štátu, ktoré nedisponovali právomocou vynútiť realizáciu tohto jeho práva).
14. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľovu sťažnosť v tejto jej
časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. (Ďalším
možným dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti je tiež oneskorenosť podania, t. j. po
lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ sa o prikázaní
predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Poprad dozvedel najneskôr z odpovede
ministerstva z 23. marca 2009 a sťažnosť na ústavnom súde podal 15. júna 2009).
15. Sťažovateľ tiež namietal porušenie označeného základného práva postupom
Okresného súdu Poprad. V sťažnosti uviedol (pozri bod 1 I. časti odôvodnenia), že „Po
odoslaní... žiadosti o nahliadnutie do spisu sa... dňa 10. 2. 2009 s pracovníčkou... súdu...
dohodol, že si pre kópiu spisu môže prísť 11. 02. 2009... o niekoľko hodín neskôr bolo
sťažovateľovi... oznámené, že... bol spis odovzdaný súdnej eskorte...“. Svoje ďalšie pokusy
(„sťažovateľ chcel opätovne nahliadnuť do súdneho spisu..., no opätovne bezúspešne“,
pozri bod 2 I. časti odôvodnenia) o nahliadnutie do súdneho spisu však v sťažnosti
nekonkretizoval (neuviedol). Taktiež neuviedol, či sa v zmysle upovedomenia generálnej
prokuratúry zo 17. februára 2009 informoval „o prípadnom ďalšom postupe“ na Krajskej
prokuratúre v Prešove alebo či postupoval v zmysle pokynu ministerstva z 27. marca 2009
a obrátil sa „priamo so žiadosťou na menovaný súd“. Taktiež neuviedol (v doplnení
sťažnosti z 22. júla 2009), či a ako reagoval na výzvu Okresného súdu Poprad („... Vás
vyzývame na možnosť preštudovania spisu vo vopred dohodnutom termíne...“) z 1. júla
2009.
16. Z obsahu sťažnosti je tiež zrejmé, že sťažovateľ nevyužil ani možnosť účinnej
nápravy podaním sťažnosti podľa ustanovení IV. časti štvrtej hlavy zákona o súdoch
a nedomáhal sa formou sťažnosti adresovanej predsedovi Okresného súdu Poprad realizácie
práva nahliadnuť do súdneho spisu v termíne od 11. februára 2009 do dňa doručenia
mu výzvy tohto súdu z 1. júla 2009. Argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho odpovedi
z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu [pozri bod 5 I. časti odôvodnenia, že „... bolo
absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi súdu podľa § 62 až 70 štvrtej časti
zákona... o súdoch... (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich
najvyšších štátnych orgánov upozornený)“] doplňuje (utvrdzuje) správnosť konštatácie
ústavného súdu nielen o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (vzhľadom aj na zistené
v zásade pasívne správanie sťažovateľa pri domáhaní sa svojho práva nahliadnuť do
súdneho spisu), ale aj o bezdôvodnom nevyužití nápravy umožnenej sťažovateľovi už
uvedeným zákonom o súdoch, ktoré (nevyužitie) spôsobilo neprípustnosť prijatia sťažnosti,
a to aj (tiež) z dôvodu vyplývajúceho z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
17. Keďže ústavný súd nezistil dostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom Okresného súdu Poprad a základným právom, porušenie ktorého
sťažovateľ namietal, a nezistil ani žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,
odmietol sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto jej časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto jej
časti je jej neprípustnosť pre nevyužitie možnosti nápravy prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2009