Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 168/09
PDF · 311.93 KB
No categories available
I. ÚS 168/09
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 168/09-90
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka prerokoval sťažnosť MUDr. J. B., R., RNDr. J. B., K. (t. č. Česká republika), a Ing.
P. B., V., zastúpených advokátom JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/00, postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 8 CoD 45/05 a sp. zn. 9 CoD 114/06
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo
66/08 a takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/00 p o r u š e n é
b o l o .
2. Základné právo MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského
súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 8 CoD 45/05 a sp. zn. 9 CoD 114/06
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo
66/08 p o r u š e n é n e b o l o .
3. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C
5/00 konať bez zbytočných prieťahov.
4. MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie, každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-
okolie p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. J. B., RNDr. J. B. a
Ing. P. B. trovy právneho zastúpenia v sume 581,80 € (slovom päťstoosemdesiatjeden eur a
osemdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. S. do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna
2007 doručená sťažnosť MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. D. S., ktorú postupne doplnili podaniami z 28. januára 2008,
19. mája 2008 a 15. mája 2009 a namietali ňou porušenie svojich základných práv
priznaných čl. 46 ods. l a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 5/00, postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 CoD 45/05 a sp. zn. 9 CoD 114/06 a Najvyšším súdom Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/08.
2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 168/09-49 z 24. júna 2009 podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti
týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, krajského súdu
a najvyššieho súdu v konaní o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou vlastnou
rukou v maďarskom jazyku a v časti konania týkajúceho sa náhrady trov konania.
3.1 K prijatej sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril predseda
okresného súdu, ktorý v stanovisku sp. zn. 1 Spr. V 445/09 z 13. októbra 2009 doručenom
ústavnému súdu 14. októbra 2009 okrem iného uviedol:
„Sťažovatelia vo svojej sťažnosti sa okrem namietaných prieťahov v konaní
zaoberajú najmä hodnotením právneho posúdenia prvostupňového súdu ako aj odvolacieho
súdu.
K tomuto hodnoteniu mi neprináleží sa vyjadrovať.
Čo sa týka prieťahov v konaní, t. j. nečinnosť tunajšieho súdu, môžem uviesť, že vec
napadla na tunajší súd dňa 21. 6. 2000 a predmetom konania bolo určenie, že závet spísaný
poručiteľkou je neplatný.
Sťažovatelia presne opisujú kedy a aké úkony boli vo veci vykonané a tieto úkony
korešpondujú s obsahom spisu.
Sťažovatelia označili za nečinnosť súdu aj tú skutočnosť, kedy bol vypracovaný
znalecký posudok. Súd dĺžku vypracovania znaleckého posudku ovplyvniť nemohol a to na
nedostatok súdnych znalcov z tohto odboru. Súd v tomto období nebol nečinný, pretože
zabezpečoval pre znalca ďalšie podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku
a vykonával i procesné úkony potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
Sťažovatelia označili za prieťah konania aj rozhodnutie prejednávajúceho sudcu
týkajúce sa výroku náhrady trov konania. Keďže sa jedná o právny názor a rozhodovaciu
činnosť sudcu, k tomuto sa vyjadriť nemôžem.
Tak isto sa nemôžem vyjadriť k rozhodovacej činnosti odvolacieho senátu krajského
súdu a ani vytýkanej nečinnosti.
Ak by bolo preukázané, že súd bol v niektorom štádiu konania nečinný, chcem uviesť,
že prejednávajúci sudca má v senáte do 260 vecí, pri priemernom mesačnom nápade do 20
vecí, pričom mesačne končí viac ako 20 vecí. Z tohto vyplýva, že rovnakú pozornosť musí
venovať aj iným veciam, nielen veci sťažovateľov.“
3.2 Krajský súd vo svojom stanovisku sp. zn. 1 Spr V/748/2009 zo 16. septembra
2009 doručenom ústavnému súdu 22. septembra 2009 okrem iného uviedol:
„Krajský súd v Košiciach (ako odvolací súd) rozsudkom zo dňa 24. októbra 2005 č.
k. 8 CoD 45/2005-244 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie (zo dňa 20. apríla
2004, č. k. 15 C 5/2000-116) v spojení s dopĺňacím rozsudkom (zo dňa 9. 2. 2005, č. k. 15 C
5/2000-197) a opravným uznesením (zo dňa 1. 4. 2005) vo veci samej, t. j. vo výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
žalobcami v 1. až 3. rade a žalovanou v 4. rade.
V prevyšujúcej časti zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím
rozsudkom a opravným uznesením a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. ...
Vzhľadom na to, že sťažovatelia poukazujú na porušenie ich základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dovoľujeme si poznamenať, že v odvolacom
konaní ich právo podľa uvedeného článku porušené nebolo, lebo vec bola predložená
Krajskému súdu v Košiciach dňa 2. 5. 2005 a po uvedenom rozhodnutí odvolacím súdom
vrátená Okresnému súdu Košice – okolie dňa 22. 11. 2005.
Z obsahu zberného spisu 9 CoD 114/2006 vysvitá, že uznesením Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 2. 6. 2006 č. k. 15 C 5/2000-310 bola žalobcom v 1. až 3. rade uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania žalovanému v 1. rade (MUDr. J.
B.) v sume 6 825,- Sk, žalovanému v 2. rade (RNDr. J. B.) v sume 1 200,- Sk a žalovanému
v 3. rade (Ing. P. B.) v sume 5 158,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Zároveň žalobcovia a v 1. až 3. rade boli povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy
právneho zastúpenia JUDr. D. S. v sume 41 853,- Sk a trovy štátu (na účet súdu) v sume 6
800,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie ako žalobcovia (v 1-3 rade), tak aj žalovaní
(v 1-3 rade).
Krajský súd v Košiciach (ako súd odvolací) uznesením zo dňa 28. 9. 2007, č. k. 9
CoD 114/2006-394 zmenil uznesenie (Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 2. 6. 2006) vo
výroku o náhrade trov štátu tak, že žalobcovia JUDr. D. T. a Ing. Z. S. sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v sume 4 533,- Sk, ktorú sú povinní zaplatiť na
účet Okresného súdu Košice – okolie do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Nepriznáva
štátu náhradu trov konania v sume 2 266,- Sk.
Zrušil uznesenie okresného súdu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec
na ďalšie konanie. ...
Vzhľadom na tú skutočnosť, že spis Okresného súdu Košice – okolie sa nachádza na
Najvyššom súde Slovenskej republiky od 2. 4. 2008, nemôžme sa konkrétne vyjadriť
k časovému horizontu jednotlivých úkonov súdov (okresného i krajského). ...“.
3.3 Vo vyjadrení podpredsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 8/2008-141 z 23.
septembra 2009 doručenom ústavnému súdu 28. septembra 2009 sa uvádza:
„Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti vytýkali Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
že svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/2008 zasiahol do ich práv
garantovaných v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedli, že ich právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo v ich právnej veci ktorá je vedená na
Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 15C 5/2000 porušené, pretože celé súdne
konanie prebieha už deväť rokov. Za neprimerane dlhé považovali aj konanie na dovolacom
súde, keď ich vec nie je skončená ani po 13 mesiacoch.
Právna vec sťažovateľov napadla v dôsledku podaného dovolania proti dvom
uzneseniam odvolacieho na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 7. apríla 2008 a bola
vedená pod sp. zn. 3 Cdo 66/2008. Senát o dovolaní rozhodol 17. 9. 2009.
Predmetom preskúmania boli uznesenia odvolacieho súdu ktorými bolo rozhodované
o náhrade trov konania. Išlo o dve samostatné uznesenia s viacerými výrokmi, pričom
samotný spis mal vyše štyristo strán. Dovolanie sťažovateľov bolo značne rozsiahle,
obsahujúce množstvo dovolacích námietok a navyše bolo následne doplňované ďalším
podaním. Vzhľadom na skutkovú náročnosť bola vec niekoľkokrát členmi senátu podrobne
študovaná a niekoľkokrát senátom prejednávaná. K skončeniu veci nakoniec došlo dňa 17.
septembra 2009 uznesením, ktorého rovnopis v prílohe pripájam. Mám za to, že neboli
splnené najmenej dve z troch kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri namietanom porušení práva
na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote. Išlo o fakticky zložitú vec pričom
sedemnásť mesiacov trvajúce konanie pred najvyšším súdom nemožno považovať za
neprimerané.
Keďže nemožno súhlasiť so závermi sťažovateľov uvedenými v ústavnej sťažnosti vo
vzťahu k postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhujem, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky tejto sťažnosti nevyhovel. ...“
4. Ústavný súd listom z 28. októbra 2009 doručil stanoviská okresného súdu,
krajského súdu a najvyššieho súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov a vyzval ho, aby sa
k nim vyjadril. Právny zástupca sťažovateľov v liste č. S 23/2007 z 9. novembra 2009
(ústavnému súdu doručenom 12. novembra 2009) uviedol:
„Okresný súd Košice – okolie a Krajský súd v Košiciach sa vecne nevyjadrili
k predmetnej sťažnosti a neuvádzajú argumenty, o ktoré sme opreli našu sťažnosť. Napriek
tomu považujeme za potrebné reflektovať na niektoré tvrdenia súdov.
Nezodpovedá skutočnosti, že v sťažnosti sa zaoberáme hlavne hodnotením právneho
posúdenia veci Okresným súdom Košice – okolie a Krajským súdom v Košiciach. Naopak,
v sťažnosti namietame nesprávnu činnosť súdov v konaní vrátane tých, pri ktorých súdy zo
skutkových zistení vyvodili nesprávne právne závery, alebo pri ktorých súdy na zistený
skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu, resp. konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav nesprávne aplikovali. V sťažnosti sme objasnili kontra lege postup súdov
v konaní a tým sme poukazovali na porušenie základného práva na prejednanie našej veci
v primeranom čase. Predmetná sťažnosť obsahuje naše námietky nakoľko nesprávna
činnosť súdov odporuje príkazu ústavnej normy a sú nimi spôsobené zbytočné prieťahy
v konaní sp. zn.: 15C 5/00.
V sťažnosti sme opísali „kedy a aké úkony vo veci boli vykonané“, ale zároveň sme
namietali tie úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu našej právnej neistoty.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
6. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, k nej pripojenými prílohami
a doplneniami, vyjadrení predsedu okresného súdu, krajského súdu a podpredsedníčky
najvyššieho súdu, ako aj vyjadrením právneho zástupcu sťažovateľov k podaným
vyjadreniam všeobecných súdov a skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu okresného súdu
sp. zn. 15 C 5/00 ústavný súd zistil tento priebeh konania:
Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom na určenie neplatnosti závetu
spísaného poručiteľkou vlastnou rukou v maďarskom jazyku, ktorý 21. júna 2000 podali
právni nástupcovia pozostalého manžela poručiteľky. Sťažovatelia mali v konaní pred
okresným súdom postavenie odporcov (s výnimkou odporkyne vo 4. rade PaedDr. J. B.,
ktorá sťažnosť ústavnému súdu nepodala). Návrh bol 11. októbra 2000 doručený odporcom
na vyjadrenie. Podanie návrhu na začatie konania bolo oznámené 8. novembra 2000
Okresnému súdu Trebišov – dedičskej kancelárii JUDr. A. K. Okresný súd nariadil prvé
pojednávanie vo veci na 7. november 2001. Pojednávanie bolo odročené pre účely
ustanovenia znalca na preklad listín z maďarského jazyka. Ďalšie pojednávanie vo veci sa
uskutočnilo 30. apríla 2002 a bolo odročené pre účely doručenia prekladu závetu
účastníkom konania a vypočutia navrhovateľky v 3. rade. Spis bol postúpený Okresnému
súdu Bratislava I 24. mája 2002 so žiadosťou o výsluch navrhovateľky v 3. rade.
Okresnému súdu bol spis vrátený 29. novembra 2002. Dňa 4. marca 2003 ustanovil okresný
súd na podanie znaleckého posudku znalca z odboru grafológie. Znalecký posudok bol
podaný 4. decembra 2003. Konanie vo veci pokračovalo 27. januára 2004 doručením výziev
účastníkom konania na vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania a doručenie dôkazov
pre rozhodnutie vo veci samej. Na pojednávaní uskutočnenom 20. apríla 2004 bol vyhlásený
rozsudok č. k. 15 C 5/00-116, proti ktorému podali odvolania tak navrhovatelia, ako aj
sťažovatelia. Sťažovatelia sa proti rozsudku odvolali iba v časti týkajúcej sa im priznaných
trov konania. Spis bol predložený krajskému súdu 22. júla 2004 na rozhodnutie o odvolaní.
Krajský súd uznesením sp. zn. 12 CoD 63/04 z 29. októbra 2004 vrátil spis okresnému súdu.
Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 9. februára 2005 vyhlásil dopĺňací rozsudok č.
k. 15 C 5/2000-197 k trovám konania a po odvolaní podanom sťažovateľom RNDr. J. B.
vydal opravné uznesenie č. k. 15 C 5/00-211 z 1. apríla 2005. Spis bol opätovne predložený
na rozhodnutie krajskému súdu 2. mája 2005. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 8
CoD 45/05 z 24. októbra 2005. Po vyúčtovaní trov konania sťažovateľmi okresný súd
rozhodol o ich náhrade uznesením č. k. 15 C 5/00-310 z 2. júna 2006 (uznesenie
expedované 5. októbra 2006). Uznesením z 10. júla 2006 okresný súd rozhodol o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov, o ktoré požiadala navrhovateľka A. T. Spis bol
predložený krajskému súdu 24. októbra 2006 na rozhodnutie o podaných odvolaniach.
Krajský súd uznesením č. k. 9 CoD 100/07-393 z 28. septembra 2007 zmenil uznesenie
súdu I. stupňa a priznal A. T. oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením č. k. 9 CoD
114/06-394 z 28. septembra 2007 krajský súd zmenil uznesenie súdu I. stupňa vo výroku
o náhrade trov štátu, čiastočne trovy štátu nepriznal a zrušil uznesenie súdu I. stupňa
v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Sťažovatelia podali
proti uvedeným rozhodnutiam dovolanie, v dôsledku čoho bol spis 7. apríla 2008
predložený na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľov
uznesením sp. zn. 3 Cdo 66/08 zo 17. septembra 2009 odmietol. Spis bol okresnému súdu
vrátený 28. septembra 2009 na rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania.
III.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.
8. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií:
právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3).
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
9.1 Predmetom namietaného konania bolo konanie o návrhu na určenie neplatnosti
závetu, v ktorom mali sťažovatelia postavenie odporcov. Po právoplatnom rozhodnutí vo
veci samej (rozsudok sa stal právoplatný 12. decembra 2005) prebieha v súčasnosti na
okresnom súde konanie už iba o náhrade trov konania sťažovateľov. Ústavný súd hodnotí tú
časť konania, ktorej cieľom je vyriešenie výšky trov konania jednotlivých sťažovateľov ako
menej zásadnú v porovnaní s hlavným predmetom konania, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté. V čase podania sťažnosti prebiehalo konanie na okresnom súde už siedmy rok,
pričom k rozhodnutiu vo veci samej došlo v piatom roku konania a konanie o náhrade trov
konania nie je ukončené ani po deviatich rokoch. Ústavný súd poznamenáva, že konanie
postupne prebehlo na všetkých stupňoch všeobecných súdov – okresnom súde, krajskom
súde (opakovane) a najvyššom súde. Veci možno priznať aj určitú skutkovú zložitosť
spočívajúcu v počte účastníkov na strane navrhovateľov aj odporcov, potrebe vykonania
prekladov dôkazov z maďarského jazyka i znaleckého dokazovania z odboru grafológie.
Napriek uvedeným skutočnostiam nemožno ospravedlniť celkovú dĺžku konania v trvaní
viac ako deväť rokov.
9.2 Správanie sťažovateľov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu nimi označeného práva.
Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 5/00 ústavný súd zistil, že aj sťažovatelia
prispeli k doterajšej dĺžke konania, a to opakovanými podaniami vo veci (aj v maďarskom
jazyku), ktoré robili striedavo sami vo svojom mene, jedným zo sťažovateľov i za iného
sťažovateľa a spoločne za všetkých a následne zvoleným právnym zástupcom, ako aj
využívaním procesných prostriedkov priznaných Občianskym súdnym poriadkom.
9.3 Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu, krajského súdu
a najvyššieho súdu v predmetnej občianskoprávnej veci.
Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom na určenie neplatnosti závetu
spísaného poručiteľkou vlastnou rukou v maďarskom jazyku, ktorý 21. júna 2000 podali
právni nástupcovia pozostalého manžela poručiteľky, pričom sťažovatelia mali v konaní
pred okresným súdom postavenie odporcov (s výnimkou odporkyne vo 4. rade PaedDr. J.
B., ktorá sťažnosť ústavnému súdu nepodala). Okresný súd vo veci vykonal jednotlivé
úkony tak, ako to je uvedené v II. časti tohto nálezu. Ústavný súd zo spisu okresného súdu
zistil, že jeho konanie bolo poznamenané jednak nečinnosťou v jednotlivých etapách
konania, ale predovšetkým nesústredenou činnosťou konajúcej sudkyne, ktorá mala za
následok oneskorené zasielanie dôkazov na vyjadrenie účastníkom konania a opakované
predčasné predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie. Prvé pojednávanie vo veci sa
uskutočnilo po viac ako roku od podania návrhu (7. novembra 2001). Medzi druhým a
tretím pojednávaním uplynuli dva roky (od 11. apríla 2002 do 30. apríla 2004), pričom
znalecké dokazovanie z odboru grafológie trvalo takmer rok. Na v poradí treťom vo veci
uskutočnenom pojednávaní 20. apríla 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 15 C 5/00-
116, ku ktorému pre nepresnosti vo výroku bol vydaný 18. februára 2005 doplňujúci
rozsudok č. k. 15 C 5/00-197 a 1. apríla 2005 uznesenie o oprave vo výroku doplňujúceho
rozsudku č. k. 15 C 5/00-211. Po odvolaniach podaných navrhovateľmi, ako aj
sťažovateľmi bol spis predložený 22. júla 2004 na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý ho
vrátil okresnému súdu ako predčasne predložený (pre nezabezpečenie prepisu zápisnice
z uskutočneného pojednávania a prekladu listín z maďarského jazyka).
Krajský súd vo veci konal v období od 2. mája 2005 do 28. novembra 2005, t. j. 7
mesiacov a na pojednávaní uskutočnenom 24. októbra 2005 rozsudkom sp. zn. 8 CoD 45/05
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 9. februára 2005
a opravným uznesením z 1. apríla 2005 vo veci samej, t. j. vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až v 3.
rade a žalovanou vo 4. rade PaedDr. J. B. Vo zvyšnej časti zrušil rozsudok prvého stupňa
v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil
na ďalšie konanie. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2005.
Na okresnom súde sa dosiaľ prebiehajúce konanie týka už iba trov konania.
Po vrátení veci a vykonaní potrebných úkonov okresný súd uznesením č. k. 15 C
5/00-310 z 3. júna 2006 rozhodol o náhrade trov konania. Uvedené uznesenie bolo pre
nezabezpečenie prepisu z magnetofónovej pásky expedované účastníkom konania 5.
októbra 2006. Navrhovatelia, ako aj odporcovia podali proti rozhodnutiu o trovách konania
odvolanie. Spis bol predložený na rozhodnutie o odvolaniach krajskému súdu, kde sa
nachádzal od 24. októbra 2006 do 27. novembra 2007, t. j. 13 mesiacov. Krajský súd vydal
28. septembra 2007 vo veci dve uznesenia č. k. 9 CoD 100/07-393, ktorým zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa a priznal A. T. oslobodenie od súdnych poplatkov
a uznesenie č. k. 9 CoD 114/06-394, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo
výroku o náhrade trov štátu, čiastočne trovy štátu nepriznal a zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Proti obom uzneseniam podali sťažovatelia dovolanie. Spis bol predložený
najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní 7. apríla 2008.
Spis sa na najvyššom súde nachádzal v období od 7. apríla 2008 do 28. septembra
2009, t. j. 18 mesiacov. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 66/2008 zo 17. septembra
2009 dovolanie odmietol. Spis bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie 28. septembra
2009.
10. Sťažovatelia v opakovane doplnenej sťažnosti namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu, krajského súdu i najvyššieho súdu. Ústavný súd
konštatuje, že od podania návrhu sa vo veci koná viac ako 9 rokov a doterajšie konanie už
prebehlo na všetkých troch stupňoch. Rozhodnutie vo veci samej je právoplatné od 12.
decembra 2005 a konanie pokračuje rozhodovaním o náhrade trov účastníkov konania. Po
podrobnom preštudovaní spisu sp. zn. 15 C 5/00, vyjadrení okresného súdu, krajského súdu
a najvyššieho súdu dospel ústavný súd k záveru, že k prieťahom v konaní došlo na
okresnom súde. Dĺžku konaní na krajskom súde a najvyššom súde vyhodnotil ústavný súd
vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.
Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom
okresného súdu došlo v konaní ako celku k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy.
11. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení z 9. novembra 2009 k stanoviskám
okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu k prijatej sťažnosti okrem iného
uviedol:
„ ... Žiadame ústavný súd, aby v rámci konania o našej sťažnosti preveril
právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.: 8Cod 45/05-244 zo dňa 24. 10.
2005 nakoľko v prípade absencie jeho právoplatnosti chýba zákonný právny základ
ďalšieho postupu súdov v konaní sp. zn.: 15C 5/00, a doterajší postup súdov v konaní
o určenie neplatnosti závetu, o náhradu trov konania po 24. 10. 2005 nie je v súlade
s ústavou. Nedoručením spomínaného rozsudku žalovanému RNDr. J. B. a ďalšou
nesprávnou činnosťou súdov sú spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.
Žiadame ústavný súd o preverenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na
požadovanom určení o neplatnosť závetu poručiteľky E. T., nakoľko v prípade absencie ich
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní sp. zn.: 15C 5/00 celé
konanie o neplatnosť závetu poručiteľky E. T., o náhradu trov konania protirečí ústavnej
norme.“ ...
Ústavný súd k tejto časti vyjadrenia sťažovateľov pre úplnosť uvádza, že uvedené
skutočnosti nemôžu byť predmetom konania o ústavnej sťažnosti, a to vzhľadom na rozsah,
v akom bola uznesením č. k. I. ÚS 168/09-49 z 24. júna 2009 prijatá na ďalšie konanie, ako
aj skutočnosť, že námietku právoplatnosti rozsudku krajského súdu sťažovatelia v pôvodnej
sťažnosti neuplatňovali.
Ústavný súd ďalej poznamenáva, že v čase podania sťažnosti sťažovateľov nebolo
konanie o podanom dovolaní ukončené. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľov 17.
septembra 2009 uznesením sp. zn. 3 Cdo 66/2008.
12. Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali okrem vyslovenia porušenia svojho
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, aby im ústavný súd na základe čl.
127 ods. 3 ústavy priznal primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výšku určili
v doplnku svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 15. mája 2009 na 5 400 € pre každého
zo sťažovateľov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho
domáha. Sťažovatelia v liste doručenom ústavnému súdu 18. septembra 2009 odôvodnili
priznanie finančného zadosťučinenia takto:
„Hodnota na ktorej nám vznikla ujma protiprávnym správaním Okresného súdu
Košice – okolie, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
odporujúcim Ústave SR (a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je
naše základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (právo na súdne
prejednanie veci v primeranej lehote). V danom prípade deklarovanie porušenia nášho
práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov, môže zabrániť tomu, aby odporcovia
pokračovali v protiprávnom správaní.
Na druhej strane doterajšie prieťahy v konaní sa už nedajú napraviť, ani odstrániť.
Jedine primeraným finančným zadosťučinením je možné nastoliť spravodlivú rovnováhu
medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. Primeranosť finančného
zadosťučinenia závisí od vážnosti protiprávneho správania, t. z. od dĺžky zbytočných
prieťahov v konaní.
Pre posúdenie vážnosti protiprávneho správania Okresného súdu Košice – okolie
a Krajského súdu v Košiciach je významné, že v ich prípade nemôžeme hovoriť o zložitosť
prerokovanej veci z hľadiska právneho, ani z hľadiska skutkového nakoľko sa jedná o bežnú
právnu vec o náhradu trov konania. To, že naša právna neistota v tom smere po dlhých
rokoch ešte stále nie je odstránená podmieňuje nesprávnu činnosť, v niektorých častiach
protiprávny postup súdu prvého a druhého stupňa v konaní. Protiprávne správanie týchto
súdov je o to vážnejšie, že súdmi spôsobené zbytočné prieťahy vznikli v takom konaní
o náhradu trov konania, ktoré konanie je výsledkom konania o merite veci s akademickým
charakterom. V konaní o neplatnosť závetu navrhovatelia nepreukázali ich naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Dá sa povedať, že sporové konanie o neplatnosť
závetu v dedičskom konaní bol vynútený tým Okresným súdom Košice – okolie (pozostalý
manžel v prekluzívnej lehote nepodal žalobu na určenie neplatnosti závetu poručiteľky,
následne platnosť tohto závetu zápisnične uznal), ktorý súd následne v deväťročnom
sporovom konaní dvakrát nerozhodol o trovách konania každého z úspešných účastníkov,
potom dvakrát síce už rozhodol, ale svoje rozhodnutia náležite neodôvodnil. ...
Tvrdíme, že v prípade, ak by Okresný súd Košice – okolie v dedičskom konaní
postupoval správne, v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, potom tie trovy konania o
ktoré sa vedie zdĺhavý spor, by vôbec nevznikli. Takisto, ak by Okresný súd Košice – okolie
a Krajský súd v Košiciach v sporovom konaní o neplatnosť závetu, o náhradu trov konania
postupovali správne, v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, potom trovy a dĺžka
konania by mohli byť značne minimalizovaná.“
Vzhľadom na výrok nálezu vyslovený v bode 1 tohto rozhodnutia, na ktorý je
viazaná možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd rozhodol
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia pre sťažovateľov.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. V uvedenom prípade nemožno
právnu neistotu sťažovateľov označiť za takú, ktorá by mala pre nich zásadný význam,
pretože nejde o konanie vo veci, v ktorej rýchlosť konania považuje ústavný súd za zásadnú
(statusové veci, veci starostlivosti o maloletých, veci týkajúce sa trvania pracovného
pomeru, ochrany osobnosti a pod.), ale iba o priznanie trov konania, v ktorom rozhodnutie
vo veci samej nadobudlo právoplatnosť už 12. decembra 2005. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti považoval ústavný súd priznanie finančného zadosťučinenia po 1000 € pre
každého zo sťažovateľov za primerané.
13. Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym
zastupovaním advokátom JUDr. D. S. v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. novembra 2009 vyčíslil trovy
právneho zastúpenia v posudzovanom konaní v sume 581,80 €. Ústavný súd priznal úhradu
za jeden úkon vykonaný v roku 2007 a jeden úkon vykonaný v roku 2009 v súlade s § 1
ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za ostatné úkony právnej
pomoci náhrada nebola priznaná, lebo išlo len o bežné rozhodnutie dovtedajšieho stavu bez
patričnej ústavnoprávnej argumentácie.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).
14. V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2009