Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 168/09

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-90

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka prerokoval sťažnosť MUDr. J. B., R., RNDr. J. B., K. (t. č. Česká republika), a Ing.

P. B., V., zastúpených advokátom JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa postupom Okresného

súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo

66/08 a takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Základné právo MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Krajského

súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo

66/08 p o r u š e n é n e b o l o .

3. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C

5/00 konať bez zbytočných prieťahov.

4. MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie, každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-

okolie p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. J. B., RNDr. J. B. a

Ing. P. B. trovy právneho zastúpenia v sume 581,80 € (slovom päťstoosemdesiatjeden eur a

osemdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. S. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna

2007 doručená sťažnosť MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. D. S., ktorú postupne doplnili podaniami z 28. januára 2008,

19. mája 2008 a 15. mája 2009 a namietali ňou porušenie svojich základných práv

priznaných ods. l a (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a Najvyšším súdom Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavný súd uznesením č. k. -49 z 24. júna 2009 podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti

týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu, krajského súdu

a najvyššieho súdu v konaní o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou vlastnou

rukou v maďarskom jazyku a v časti konania týkajúceho sa náhrady trov konania.

3.1 K prijatej sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril predseda

okresného súdu, ktorý v stanovisku sp. zn. 1 Spr. V 445/09 z 13. októbra 2009 doručenom

ústavnému súdu 14. októbra 2009 okrem iného uviedol:

„Sťažovatelia vo svojej sťažnosti sa okrem namietaných prieťahov v konaní

zaoberajú najmä hodnotením právneho posúdenia prvostupňového súdu ako aj odvolacieho

súdu.

K tomuto hodnoteniu mi neprináleží sa vyjadrovať.

Čo sa týka prieťahov v konaní, t. j. nečinnosť tunajšieho súdu, môžem uviesť, že vec

napadla na tunajší súd dňa 21. 6. 2000 a predmetom konania bolo určenie, že závet spísaný

poručiteľkou je neplatný.

Sťažovatelia presne opisujú kedy a aké úkony boli vo veci vykonané a tieto úkony

korešpondujú s obsahom spisu.

Sťažovatelia označili za nečinnosť súdu aj tú skutočnosť, kedy bol vypracovaný

znalecký posudok. Súd dĺžku vypracovania znaleckého posudku ovplyvniť nemohol a to na

nedostatok súdnych znalcov z tohto odboru. Súd v tomto období nebol nečinný, pretože

zabezpečoval pre znalca ďalšie podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku

a vykonával i procesné úkony potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Sťažovatelia označili za prieťah konania aj rozhodnutie prejednávajúceho sudcu

týkajúce sa výroku náhrady trov konania. Keďže sa jedná o právny názor a rozhodovaciu

činnosť sudcu, k tomuto sa vyjadriť nemôžem.

Tak isto sa nemôžem vyjadriť k rozhodovacej činnosti odvolacieho senátu krajského

súdu a ani vytýkanej nečinnosti.

Ak by bolo preukázané, že súd bol v niektorom štádiu konania nečinný, chcem uviesť,

že prejednávajúci sudca má v senáte do 260 vecí, pri priemernom mesačnom nápade do 20

vecí, pričom mesačne končí viac ako 20 vecí. Z tohto vyplýva, že rovnakú pozornosť musí

venovať aj iným veciam, nielen veci sťažovateľov.“

3.2 Krajský súd vo svojom stanovisku sp. zn. zo 16. septembra

2009 doručenom ústavnému súdu 22. septembra 2009 okrem iného uviedol:

„Krajský súd v Košiciach (ako odvolací súd) rozsudkom zo dňa 24. októbra 2005 č.

k. -244 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie (zo dňa 20. apríla

2004, č. k. -116) v spojení s dopĺňacím rozsudkom (zo dňa 9. 2. 2005, č. k. 15 C

5/2000-197) a opravným uznesením (zo dňa 1. 4. 2005) vo veci samej, t. j. vo výroku,

ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi

žalobcami v 1. až 3. rade a žalovanou v 4. rade.

V prevyšujúcej časti zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím

rozsudkom a opravným uznesením a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. ...

Vzhľadom na to, že sťažovatelia poukazujú na porušenie ich základného práva podľa

, dovoľujeme si poznamenať, že v odvolacom

konaní ich právo podľa uvedeného článku porušené nebolo, lebo vec bola predložená

Krajskému súdu v Košiciach dňa 2. 5. 2005 a po uvedenom rozhodnutí odvolacím súdom

vrátená Okresnému súdu Košice – okolie dňa 22. 11. 2005.

Z obsahu zberného spisu vysvitá, že uznesením Okresného súdu

Košice-okolie zo dňa 2. 6. 2006 č. k. -310 bola žalobcom v 1. až 3. rade uložená

povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania žalovanému v 1. rade (MUDr. J.

B.) v sume 6 825,- Sk, žalovanému v 2. rade (RNDr. J. B.) v sume 1 200,- Sk a žalovanému

v 3. rade (Ing. P. B.) v sume 5 158,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Zároveň žalobcovia a v 1. až 3. rade boli povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy

právneho zastúpenia JUDr. D. S. v sume 41 853,- Sk a trovy štátu (na účet súdu) v sume 6

800,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie ako žalobcovia (v 1-3 rade), tak aj žalovaní

(v 1-3 rade).

Krajský súd v Košiciach (ako súd odvolací) uznesením zo dňa 28. 9. 2007, č. k. 9

CoD 114/2006-394 zmenil uznesenie (Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 2. 6. 2006) vo

výroku o náhrade trov štátu tak, že žalobcovia JUDr. D. T. a Ing. Z. S. sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v sume 4 533,- Sk, ktorú sú povinní zaplatiť na

účet Okresného súdu Košice – okolie do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Nepriznáva

štátu náhradu trov konania v sume 2 266,- Sk.

Zrušil uznesenie okresného súdu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec

na ďalšie konanie. ...

Vzhľadom na tú skutočnosť, že spis Okresného súdu Košice – okolie sa nachádza na

Najvyššom súde Slovenskej republiky od 2. 4. 2008, nemôžme sa konkrétne vyjadriť

k časovému horizontu jednotlivých úkonov súdov (okresného i krajského). ...“.

3.3 Vo vyjadrení podpredsedníčky najvyššieho súdu č. k. -141 z 23.

septembra 2009 doručenom ústavnému súdu 28. septembra 2009 sa uvádza:

„Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti vytýkali Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

že svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. zasiahol do ich práv

garantovaných v . Uviedli, že ich právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo v ich právnej veci ktorá je vedená na

Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. porušené, pretože celé súdne

konanie prebieha už deväť rokov. Za neprimerane dlhé považovali aj konanie na dovolacom

súde, keď ich vec nie je skončená ani po 13 mesiacoch.

Právna vec sťažovateľov napadla v dôsledku podaného dovolania proti dvom

uzneseniam odvolacieho na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 7. apríla 2008 a bola

vedená pod sp. zn. . Senát o dovolaní rozhodol 17. 9. 2009.

Predmetom preskúmania boli uznesenia odvolacieho súdu ktorými bolo rozhodované

o náhrade trov konania. Išlo o dve samostatné uznesenia s viacerými výrokmi, pričom

samotný spis mal vyše štyristo strán. Dovolanie sťažovateľov bolo značne rozsiahle,

obsahujúce množstvo dovolacích námietok a navyše bolo následne doplňované ďalším

podaním. Vzhľadom na skutkovú náročnosť bola vec niekoľkokrát členmi senátu podrobne

študovaná a niekoľkokrát senátom prejednávaná. K skončeniu veci nakoniec došlo dňa 17.

septembra 2009 uznesením, ktorého rovnopis v prílohe pripájam. Mám za to, že neboli

splnené najmenej dve z troch kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri namietanom porušení práva

na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote. Išlo o fakticky zložitú vec pričom

sedemnásť mesiacov trvajúce konanie pred najvyšším súdom nemožno považovať za

neprimerané.

Keďže nemožno súhlasiť so závermi sťažovateľov uvedenými v ústavnej sťažnosti vo

vzťahu k postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhujem, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky tejto sťažnosti nevyhovel. ...“

4. Ústavný súd listom z 28. októbra 2009 doručil stanoviská okresného súdu,

krajského súdu a najvyššieho súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov a vyzval ho, aby sa

k nim vyjadril. Právny zástupca sťažovateľov v liste č. S 23/2007 z 9. novembra 2009

(ústavnému súdu doručenom 12. novembra 2009) uviedol:

„Okresný súd Košice – okolie a Krajský súd v Košiciach sa vecne nevyjadrili

k predmetnej sťažnosti a neuvádzajú argumenty, o ktoré sme opreli našu sťažnosť. Napriek

tomu považujeme za potrebné reflektovať na niektoré tvrdenia súdov.

Nezodpovedá skutočnosti, že v sťažnosti sa zaoberáme hlavne hodnotením právneho

posúdenia veci Okresným súdom Košice – okolie a Krajským súdom v Košiciach. Naopak,

v sťažnosti namietame nesprávnu činnosť súdov v konaní vrátane tých, pri ktorých súdy zo

skutkových zistení vyvodili nesprávne právne závery, alebo pri ktorých súdy na zistený

skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu, resp. konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav nesprávne aplikovali. V sťažnosti sme objasnili kontra lege postup súdov

v konaní a tým sme poukazovali na porušenie základného práva na prejednanie našej veci

v primeranom čase. Predmetná sťažnosť obsahuje naše námietky nakoľko nesprávna

činnosť súdov odporuje príkazu ústavnej normy a sú nimi spôsobené zbytočné prieťahy

v konaní sp. zn.: .

V sťažnosti sme opísali „kedy a aké úkony vo veci boli vykonané“, ale zároveň sme

namietali tie úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu našej právnej neistoty.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, k nej pripojenými prílohami

a doplneniami, vyjadrení predsedu okresného súdu, krajského súdu a podpredsedníčky

najvyššieho súdu, ako aj vyjadrením právneho zástupcu sťažovateľov k podaným

vyjadreniam všeobecných súdov a skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento priebeh konania:

Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom na určenie neplatnosti závetu

spísaného poručiteľkou vlastnou rukou v maďarskom jazyku, ktorý 21. júna 2000 podali

právni nástupcovia pozostalého manžela poručiteľky. Sťažovatelia mali v konaní pred

okresným súdom postavenie odporcov (s výnimkou odporkyne vo 4. rade PaedDr. J. B.,

ktorá sťažnosť ústavnému súdu nepodala). Návrh bol 11. októbra 2000 doručený odporcom

na vyjadrenie. Podanie návrhu na začatie konania bolo oznámené 8. novembra 2000

Okresnému súdu Trebišov – dedičskej kancelárii JUDr. A. K. Okresný súd nariadil prvé

pojednávanie vo veci na 7. november 2001. Pojednávanie bolo odročené pre účely

ustanovenia znalca na preklad listín z maďarského jazyka. Ďalšie pojednávanie vo veci sa

uskutočnilo 30. apríla 2002 a bolo odročené pre účely doručenia prekladu závetu

účastníkom konania a vypočutia navrhovateľky v 3. rade. Spis bol postúpený Okresnému

súdu Bratislava I 24. mája 2002 so žiadosťou o výsluch navrhovateľky v 3. rade.

Okresnému súdu bol spis vrátený 29. novembra 2002. Dňa 4. marca 2003 ustanovil okresný

súd na podanie znaleckého posudku znalca z odboru grafológie. Znalecký posudok bol

podaný 4. decembra 2003. Konanie vo veci pokračovalo 27. januára 2004 doručením výziev

účastníkom konania na vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania a doručenie dôkazov

pre rozhodnutie vo veci samej. Na pojednávaní uskutočnenom 20. apríla 2004 bol vyhlásený

rozsudok č. k. -116, proti ktorému podali odvolania tak navrhovatelia, ako aj

sťažovatelia. Sťažovatelia sa proti rozsudku odvolali iba v časti týkajúcej sa im priznaných

trov konania. Spis bol predložený krajskému súdu 22. júla 2004 na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 29. októbra 2004 vrátil spis okresnému súdu.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 9. februára 2005 vyhlásil dopĺňací rozsudok č.

k. -197 k trovám konania a po odvolaní podanom sťažovateľom RNDr. J. B.

vydal opravné uznesenie č. k. -211 z 1. apríla 2005. Spis bol opätovne predložený

na rozhodnutie krajskému súdu 2. mája 2005. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 8

CoD 45/05 z 24. októbra 2005. Po vyúčtovaní trov konania sťažovateľmi okresný súd

rozhodol o ich náhrade uznesením č. k. -310 z 2. júna 2006 (uznesenie

expedované 5. októbra 2006). Uznesením z 10. júla 2006 okresný súd rozhodol o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov, o ktoré požiadala navrhovateľka A. T. Spis bol

predložený krajskému súdu 24. októbra 2006 na rozhodnutie o podaných odvolaniach.

Krajský súd uznesením č. k. -393 z 28. septembra 2007 zmenil uznesenie

súdu I. stupňa a priznal A. T. oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením č. k. 9 CoD

114/06-394 z 28. septembra 2007 krajský súd zmenil uznesenie súdu I. stupňa vo výroku

o náhrade trov štátu, čiastočne trovy štátu nepriznal a zrušil uznesenie súdu I. stupňa

v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Sťažovatelia podali

proti uvedeným rozhodnutiam dovolanie, v dôsledku čoho bol spis 7. apríla 2008

predložený na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľov

uznesením sp. zn. zo 17. septembra 2009 odmietol. Spis bol okresnému súdu

vrátený 28. septembra 2009 na rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

8. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo zaručené v sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií:

právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

9.1 Predmetom namietaného konania bolo konanie o návrhu na určenie neplatnosti

závetu, v ktorom mali sťažovatelia postavenie odporcov. Po právoplatnom rozhodnutí vo

veci samej (rozsudok sa stal právoplatný 12. decembra 2005) prebieha v súčasnosti na

okresnom súde konanie už iba o náhrade trov konania sťažovateľov. Ústavný súd hodnotí tú

časť konania, ktorej cieľom je vyriešenie výšky trov konania jednotlivých sťažovateľov ako

menej zásadnú v porovnaní s hlavným predmetom konania, o ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté. V čase podania sťažnosti prebiehalo konanie na okresnom súde už siedmy rok,

pričom k rozhodnutiu vo veci samej došlo v piatom roku konania a konanie o náhrade trov

konania nie je ukončené ani po deviatich rokoch. Ústavný súd poznamenáva, že konanie

postupne prebehlo na všetkých stupňoch všeobecných súdov – okresnom súde, krajskom

súde (opakovane) a najvyššom súde. Veci možno priznať aj určitú skutkovú zložitosť

spočívajúcu v počte účastníkov na strane navrhovateľov aj odporcov, potrebe vykonania

prekladov dôkazov z maďarského jazyka i znaleckého dokazovania z odboru grafológie.

Napriek uvedeným skutočnostiam nemožno ospravedlniť celkovú dĺžku konania v trvaní

viac ako deväť rokov.

9.2 Správanie sťažovateľov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu nimi označeného práva.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že aj sťažovatelia

prispeli k doterajšej dĺžke konania, a to opakovanými podaniami vo veci (aj v maďarskom

jazyku), ktoré robili striedavo sami vo svojom mene, jedným zo sťažovateľov i za iného

sťažovateľa a spoločne za všetkých a následne zvoleným právnym zástupcom, ako aj

využívaním procesných prostriedkov priznaných .

9.3 Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu, krajského súdu

a najvyššieho súdu v predmetnej občianskoprávnej veci.

Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom na určenie neplatnosti závetu

spísaného poručiteľkou vlastnou rukou v maďarskom jazyku, ktorý 21. júna 2000 podali

právni nástupcovia pozostalého manžela poručiteľky, pričom sťažovatelia mali v konaní

pred okresným súdom postavenie odporcov (s výnimkou odporkyne vo 4. rade PaedDr. J.

B., ktorá sťažnosť ústavnému súdu nepodala). Okresný súd vo veci vykonal jednotlivé

úkony tak, ako to je uvedené v II. časti tohto nálezu. Ústavný súd zo spisu okresného súdu

zistil, že jeho konanie bolo poznamenané jednak nečinnosťou v jednotlivých etapách

konania, ale predovšetkým nesústredenou činnosťou konajúcej sudkyne, ktorá mala za

následok oneskorené zasielanie dôkazov na vyjadrenie účastníkom konania a opakované

predčasné predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie. Prvé pojednávanie vo veci sa

uskutočnilo po viac ako roku od podania návrhu (7. novembra 2001). Medzi druhým a

tretím pojednávaním uplynuli dva roky (od 11. apríla 2002 do 30. apríla 2004), pričom

znalecké dokazovanie z odboru grafológie trvalo takmer rok. Na v poradí treťom vo veci

uskutočnenom pojednávaní 20. apríla 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 15 C 5/00-

116, ku ktorému pre nepresnosti vo výroku bol vydaný 18. februára 2005 doplňujúci

rozsudok č. k. -197 a 1. apríla 2005 uznesenie o oprave vo výroku doplňujúceho

rozsudku č. k. -211. Po odvolaniach podaných navrhovateľmi, ako aj

sťažovateľmi bol spis predložený 22. júla 2004 na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý ho

vrátil okresnému súdu ako predčasne predložený (pre nezabezpečenie prepisu zápisnice

z uskutočneného pojednávania a prekladu listín z maďarského jazyka).

Krajský súd vo veci konal v období od 2. mája 2005 do 28. novembra 2005, t. j. 7

mesiacov a na pojednávaní uskutočnenom 24. októbra 2005 rozsudkom sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 9. februára 2005

a opravným uznesením z 1. apríla 2005 vo veci samej, t. j. vo výroku, ktorým bola žaloba

zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až v 3.

rade a žalovanou vo 4. rade PaedDr. J. B. Vo zvyšnej časti zrušil rozsudok prvého stupňa

v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil

na ďalšie konanie. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2005.

Na okresnom súde sa dosiaľ prebiehajúce konanie týka už iba trov konania.

Po vrátení veci a vykonaní potrebných úkonov okresný súd uznesením č. k. 15 C

5/00-310 z 3. júna 2006 rozhodol o náhrade trov konania. Uvedené uznesenie bolo pre

nezabezpečenie prepisu z magnetofónovej pásky expedované účastníkom konania 5.

októbra 2006. Navrhovatelia, ako aj odporcovia podali proti rozhodnutiu o trovách konania

odvolanie. Spis bol predložený na rozhodnutie o odvolaniach krajskému súdu, kde sa

nachádzal od 24. októbra 2006 do 27. novembra 2007, t. j. 13 mesiacov. Krajský súd vydal

28. septembra 2007 vo veci dve uznesenia č. k. -393, ktorým zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa a priznal A. T. oslobodenie od súdnych poplatkov

a uznesenie č. k. -394, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo

výroku o náhrade trov štátu, čiastočne trovy štátu nepriznal a zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Proti obom uzneseniam podali sťažovatelia dovolanie. Spis bol predložený

najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní 7. apríla 2008.

Spis sa na najvyššom súde nachádzal v období od 7. apríla 2008 do 28. septembra

2009, t. j. 18 mesiacov. Najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 17. septembra

2009 dovolanie odmietol. Spis bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie 28. septembra

2009.

10. Sťažovatelia v opakovane doplnenej sťažnosti namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu, krajského súdu i najvyššieho súdu. Ústavný súd

konštatuje, že od podania návrhu sa vo veci koná viac ako 9 rokov a doterajšie konanie už

prebehlo na všetkých troch stupňoch. Rozhodnutie vo veci samej je právoplatné od 12.

decembra 2005 a konanie pokračuje rozhodovaním o náhrade trov účastníkov konania. Po

podrobnom preštudovaní spisu sp. zn. , vyjadrení okresného súdu, krajského súdu

a najvyššieho súdu dospel ústavný súd k záveru, že k prieťahom v konaní došlo na

okresnom súde. Dĺžku konaní na krajskom súde a najvyššom súde vyhodnotil ústavný súd

vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.

Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu došlo v konaní ako celku k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva priznaného .

11. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení z 9. novembra 2009 k stanoviskám

okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu k prijatej sťažnosti okrem iného

uviedol:

„ ... Žiadame ústavný súd, aby v rámci konania o našej sťažnosti preveril

právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.: -244 zo dňa 24. 10.

2005 nakoľko v prípade absencie jeho právoplatnosti chýba zákonný právny základ

ďalšieho postupu súdov v konaní sp. zn.: , a doterajší postup súdov v konaní

o určenie neplatnosti závetu, o náhradu trov konania po 24. 10. 2005 nie je v súlade

s . Nedoručením spomínaného rozsudku žalovanému RNDr. J. B. a ďalšou

nesprávnou činnosťou súdov sú spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.

Žiadame ústavný súd o preverenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na

požadovanom určení o neplatnosť závetu poručiteľky E. T., nakoľko v prípade absencie ich

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní sp. zn.: celé

konanie o neplatnosť závetu poručiteľky E. T., o náhradu trov konania protirečí ústavnej

norme.“ ...

Ústavný súd k tejto časti vyjadrenia sťažovateľov pre úplnosť uvádza, že uvedené

skutočnosti nemôžu byť predmetom konania o ústavnej sťažnosti, a to vzhľadom na rozsah,

v akom bola uznesením č. k. -49 z 24. júna 2009 prijatá na ďalšie konanie, ako

aj skutočnosť, že námietku právoplatnosti rozsudku krajského súdu sťažovatelia v pôvodnej

sťažnosti neuplatňovali.

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že v čase podania sťažnosti sťažovateľov nebolo

konanie o podanom dovolaní ukončené. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľov 17.

septembra 2009 uznesením sp. zn. .

12. Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali okrem vyslovenia porušenia svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, aby im ústavný súd na základe čl.

127 ods. 3 priznal primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výšku určili

v doplnku svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 15. mája 2009 na 5 400 € pre každého

zo sťažovateľov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho

domáha. Sťažovatelia v liste doručenom ústavnému súdu 18. septembra 2009 odôvodnili

priznanie finančného zadosťučinenia takto:

„Hodnota na ktorej nám vznikla ujma protiprávnym správaním Okresného súdu

Košice – okolie, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

odporujúcim Ústave SR (a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je

naše základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (právo na súdne

prejednanie veci v primeranej lehote). V danom prípade deklarovanie porušenia nášho

práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov, môže zabrániť tomu, aby odporcovia

pokračovali v protiprávnom správaní.

Na druhej strane doterajšie prieťahy v konaní sa už nedajú napraviť, ani odstrániť.

Jedine primeraným finančným zadosťučinením je možné nastoliť spravodlivú rovnováhu

medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. Primeranosť finančného

zadosťučinenia závisí od vážnosti protiprávneho správania, t. z. od dĺžky zbytočných

prieťahov v konaní.

Pre posúdenie vážnosti protiprávneho správania Okresného súdu Košice – okolie

a Krajského súdu v Košiciach je významné, že v ich prípade nemôžeme hovoriť o zložitosť

prerokovanej veci z hľadiska právneho, ani z hľadiska skutkového nakoľko sa jedná o bežnú

právnu vec o náhradu trov konania. To, že naša právna neistota v tom smere po dlhých

rokoch ešte stále nie je odstránená podmieňuje nesprávnu činnosť, v niektorých častiach

protiprávny postup súdu prvého a druhého stupňa v konaní. Protiprávne správanie týchto

súdov je o to vážnejšie, že súdmi spôsobené zbytočné prieťahy vznikli v takom konaní

o náhradu trov konania, ktoré konanie je výsledkom konania o merite veci s akademickým

charakterom. V konaní o neplatnosť závetu navrhovatelia nepreukázali ich naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Dá sa povedať, že sporové konanie o neplatnosť

závetu v dedičskom konaní bol vynútený tým Okresným súdom Košice – okolie (pozostalý

manžel v prekluzívnej lehote nepodal žalobu na určenie neplatnosti závetu poručiteľky,

následne platnosť tohto závetu zápisnične uznal), ktorý súd následne v deväťročnom

sporovom konaní dvakrát nerozhodol o trovách konania každého z úspešných účastníkov,

potom dvakrát síce už rozhodol, ale svoje rozhodnutia náležite neodôvodnil. ...

Tvrdíme, že v prípade, ak by Okresný súd Košice – okolie v dedičskom konaní

postupoval správne, v súlade s , potom tie trovy konania o

ktoré sa vedie zdĺhavý spor, by vôbec nevznikli. Takisto, ak by Okresný súd Košice – okolie

a Krajský súd v Košiciach v sporovom konaní o neplatnosť závetu, o náhradu trov konania

postupovali správne, v súlade s , potom trovy a dĺžka

konania by mohli byť značne minimalizovaná.“

Vzhľadom na výrok nálezu vyslovený v bode 1 tohto rozhodnutia, na ktorý je

viazaná možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd rozhodol

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia pre sťažovateľov.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. V uvedenom prípade nemožno

právnu neistotu sťažovateľov označiť za takú, ktorá by mala pre nich zásadný význam,

pretože nejde o konanie vo veci, v ktorej rýchlosť konania považuje ústavný súd za zásadnú

(statusové veci, veci starostlivosti o maloletých, veci týkajúce sa trvania pracovného

pomeru, ochrany osobnosti a pod.), ale iba o priznanie trov konania, v ktorom rozhodnutie

vo veci samej nadobudlo právoplatnosť už 12. decembra 2005. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti považoval ústavný súd priznanie finančného zadosťučinenia po 1000 € pre

každého zo sťažovateľov za primerané.

13. Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. D. S. v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. novembra 2009 vyčíslil trovy

právneho zastúpenia v posudzovanom konaní v sume 581,80 €. Ústavný súd priznal úhradu

za jeden úkon vykonaný v roku 2007 a jeden úkon vykonaný v roku 2009 v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za ostatné úkony právnej

pomoci náhrada nebola priznaná, lebo išlo len o bežné rozhodnutie dovtedajšieho stavu bez

patričnej ústavnoprávnej argumentácie.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

14. V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009