Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/66/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej vo V., 2/ J.,

bývajúceho v Š., 3/ I., bývajúcej v B., proti žalovaným 1/ M., bývajúcemu v R., 2/ R.,

bývajúcemu v K., 3/ I., bývajúcemu vo V., 4/ P., bývajúcej v K., o určenie neplatnosti

závetu, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaných 1/ až 3/ zastúpených JUDr. D., advokátom so sídlom v K., proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2007 sp. zn. a uzneseniu tohto

súdu z 28. septembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom 1/ až 3/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 20. apríla 2004 č.k. -116 zamietol

žalobu o určenie neplatnosti závetu E. z 20. júna 1984. Žalobcom uložil povinnosť nahradiť

trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalovaného 3/; žalovaným 1/ a 3/ nepriznal

náhradu trov konania. Žalobcov tiež zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania. Dopĺňacím

rozsudkom z 9. februára 2005 č.k. -197 súd prvého stupňa doplnil výrok tohto

svojho rozsudku tak, že „trovy konania žalovaným 2/ a 3/ nepriznáva“. Opravným uznesením

z 1. apríla 2005 č.k. -211 opravil výrok dopĺňacieho rozsudku (medziiným) tak,

že „trovy konania žalovaným 2/ a 4/ nepriznáva“.

Na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom

z 24. októbra 2005 sp. zn. -244 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa

v spojení s doplňacím rozsudkom a opravným uznesením potvrdil vo veci samej (t.j.

vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá) a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu

-2-3 Cdo 66/2008

medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovanou 4/. V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa

v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia

vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 2. júna 2006 č.k. -310 žalobcom 1/

až 3/ uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému 1/ v sume 6 825 Sk, žalovanému 2/

v sume 1200 Sk a žalovanému 3/ v sume 5 158 Sk. Žalobcom 1/ až 3/ uložil ďalej povinnosť

nahradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. D. vo výške 41 853 Sk. Napokon im uložil

povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 6 800 Sk. Na odvolanie žalobcov 1/ až 3/

a žalovaných 1/ až 3/ Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. septembra 2007 sp. zn. 9 CoD

114/2006 zmenil toto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov štátu tak, že

žalobcom 2/ a 3/ uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 4 533 Sk; štátu

nepriznal náhradu trov konania v sume 2 266 Sk. V prevyšujúcej časti uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 10. júla 2006 č.k. -316 žalobkyni 1/

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov po zistení, že nie sú dané dôvody na priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov. Na odvolanie žalobkyne 1/ Krajský súd v Košiciach

uznesením z 28. septembra 2007 sp. zn. zmenil napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa tak, že žalobkyni 1/ priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2007 sp. zn.

a tiež uznesenie Krajského súd v Košiciach z 28. septembra 2007 sp. zn.

napadli žalovaní 1/ až 3/ dovolaním.

Dovolanie v časti smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra

2007 sp. zn. odôvodnili dovolatelia tým, že v konaní rozhodoval vylúčený

sudca, postupom súdov im bola odňatá možnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté tzv.

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Na bližšie odôvodnenie poukázali tiež na priebeh

a výsledky dedičského konania predchádzajúceho predmetnému sporovému konaniu. Uviedli,

že sudkyňa Okresného súdu Košice – okolie JUDr. I. a predsedníčka odvolacieho senátu

Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. rozhodovali aj v dedičskom konaní a následne obe

sudkyne rozhodovali aj v konaní o určení neplatnosti závetu; ich postup zakladá pochybnosti

-3-3 Cdo 66/2008

o ich nezaujatom prístupe. Odvolací súd pri rozhodovaní o ich odvolaní nerešpektoval

procesnú zásadu hospodárnosti konania, JUDr. A. v rozpore s novelou Občianskeho súdneho

poriadku účinnou od 1. septembra 2005 zanedbala možnosť skončenia celého sporu zmenou

alebo potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi

účastníkmi; tým sa dopustila procesného pochybenia, ktoré ich závažne poškodzuje a zakladá

pochybnosti o jej nestrannosti. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení a vrátení

rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepresvedčivé; odvolací súd najmä neodôvodnil, prečo

neopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie ( ), prečo nevykonal

dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi konania (§ 213 ods. 3

) a prečo nedoplnil dokazovanie sám vykonaním ďalších dôkazov nenavrhnutých

účastníkmi konania ( ). Z odôvodnenie tiež nevyplýva, prečo nepovažoval

za účelné rozhodnúť najskôr len o časti prejednávanej veci. Nedostatočné odôvodnenie sa

týka hlavne náhrady za stratu času, na ktorú má nárok právny zástupca žalovaného 3/.

Odvolací súd sa pri určení odmeny advokáta dopustil nesprávnej aplikácie právnej normy. Vo

veci určenia neplatnosti právneho úkonu sa hodnota sporu dá určiť a tarifná hodnota práva sa

preto dá bez ťažkostí vyjadriť v peniazoch. Dovolatelia vyslovili názor, že napadnuté

uznesenie vychádza aj z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd

spôsobil v danom konaní zbytočné prieťahy a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia

o trovách konania porušil ich právo na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov

žiadali, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie zrušil vo výroku, ktorým odvolací

súd nepriznal štátu náhradu trov konania v sume 2 266 Sk a vo výroku, ktorým zrušil

uznesenie súdu prvého stupňa v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie

konanie.

Rovnako v časti dovolania smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 28. septembra 2007 sp. zn. dovolatelia namietali, že v konaní došlo

k viacerým vadám konania, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, konanie je postihnuté tzv.

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé, odvolací

súd dostatočne neodôvodnil, prečo nedoplnil a nevykonal dokazovanie (§ 213 ods. 3 a 4

). V odôvodnení sú uvedené staré skutkové zistenia, ktoré sú pre oslobodenie

od súdnych poplatkov irelevantné. Vzhľadom na závažné procesné nedostatky v konaní

vyslovili dovolatelia aj v tejto časti dovolania pochybnosť o nezaujatosti predsedníčky

-4-3 Cdo 66/2008

odvolacieho senátu. Žiadali aj toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Podaním z 15. mája 2009 dovolatelia doplnili dôvody ich dovolania, pričom opätovne

podrobne poukázali na procesný postup súdov a vec prejednávajúcich sudkýň.

Žalobcovia 1/ až 3/ sa k dovolaniu žalovaných 1/ až 3/ písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) riadne zastúpení (

), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a či bolo podané oprávnenými osobami.

I. Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou je napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 28. septembra sp. zn. , treba osobitne zdôrazniť, že napadnutým je výrok,

ktorým odvolací súd a/ zrušil výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania medzi

účastníkmi a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, b/ zmenil výrok uznesenia súdu

prvého stupňa o trovách štátu a štátu nepriznal náhradu trov konania v sume 2 266 Sk.

I. a/ Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď )

na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa ( ). Dovolanie je

tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2

-5-3 Cdo 66/2008

). Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie (medziiným) o trovách konania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že touto časťou dovolania je napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesenia, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolanie žalovaných v tejto časti by vzhľadom na uvedené bolo procesne prípustné iba ak

by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo postihnuté niektorou

z vád podľa až g/ Na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný vždy

prihliadnuť ( ). So zreteľom na túto povinnosť sa dovolací súd neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Vzhľadom na obsah dovolacích námietok dovolací súd skúmal, či konanie v danej veci

nebolo postihnuté vadou uvedenou v Vzal pri tom na zreteľ, že sudcovia

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1

). Existencia dôvodu, ktorý by vylučoval sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

v zmysle , zo spisu nevyplýva. Pokiaľ žalovaní vyvodzujú pochybnosti

o nezaujatosti vec prejednávajúcich sudkýň z ich procesného postupu v konaní alebo z nimi

vykonaného vyhodnotenia dokazovania a právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje

rozhodnutie, treba uviesť, že dôvodom na vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (viď § 14 ods. 3 O.s..p.). Pokiaľ

dovolatelia argumentovali tým, že menované sudkyne rozhodovali aj v dedičskom konaní,

ktoré predchádzalo konaniu o určenie neplatnosti závetu, dovolací súd uvádza, že táto

okolnosť nemôže založiť pochybnosti o nezaujatosti týchto sudkýň. Dôvodom pre vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť pri tom ani skutočnosť, že výsledok

-6-3 Cdo 66/2008

niektorého súdneho konania nezodpovedá predstavám účastníka. Subjektívny názor účastníka,

že súd nekonal alebo nerozhodol správne, nie je spôsobilý objektívne spochybniť nezaujatosť

sudcu. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v posudzovanej veci

nerozhodovali vylúčené sudkyne a že teda nedošlo k namietanej procesnej vade v zmysle

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola žalovaným odňatá možnosť pred súdom konať. Pod

odňatím možnosť pred súdom konať v zmysle treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Dovolatelia v súvislosti s touto námietkou uvádzajú, že súdy porušili

ich právo na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd ale z obsahu spisu nezistil, že by

konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou im

realizáciu ich procesných práv.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená (ale) právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (). Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne

všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán – postačujúcim je, ak z odôvodnenia

rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (viď tiež ).

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu v napadnutej časti nevyplýva taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by popierala ich účel

a ich zmysel. Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

-7-3 Cdo 66/2008

neodôvodnené a nezlučiteľné s ; odôvodnenie

dovolaním napadnutého výroku uznesenia odvolacieho súdu zodpovedá zákonným

požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ,

ods. l Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie o trovách konania podľa predstáv dovolateľov.

K námietke dovolateľov, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne

odôvodnené a je preto nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je dôsledkom a vonkajším prejavom tzv. inej procesnej vady konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá môže byť ako relevantný dovolací dôvod

uplatnená v procesne prípustnom dovolaní ( ); sama

nepreskúmateľnosť rozhodnutia ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Pokiaľ dovolatelia tvrdia, že napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, lebo nezodpovedá

súdmi aplikovaným ustanoveniam , ide po obsahovej stránke

o námietku, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci nemôže odňať účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď R 43/2003). Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ

vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda

uvedené tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná okolnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo.

-8-3 Cdo 66/2008

V dovolaní sa súdom nižších stupňov opakovane vytýka spôsobenie prieťahov v konaní.

Dovolací súd v nadväznosti na to uvádza, že v zmysle súd postupuje v konaní

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Tomu korešpondujúce procesné právo účastníka môže byť v určitom prípade negatívne

dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej dôsledkom sú prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom

ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej

správy a právo podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Prieťahy v súdnom

konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý

by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 4/2005). Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal ani v prejednávanej

veci dôvod odkloniť sa od doterajšej judikatúry. Dodáva, že účel procesného práva účastníka,

aby občianske súdne konanie prebiehalo rýchlo a účinne ( ) treba vždy vykladať aj

v súlade s ústavným princípom právnej istoty, ktorý zahrňuje požiadavku, aby súd rozhodol

vždy (až) so znalosťou všetkých významných skutkových a právnych okolností prejednávanej

veci.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že procesnú prípustnosť tejto

časti dovolania žalovaných 1/ až 3/ nemožno vyvodiť ani z , ani z

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných v tejto časti

odmietol podľa v spojení s So zreteľom na to

sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.

I. b/ Pokiaľ ide o časť dovolania žalovaných smerujúcu proti výroku o nepriznaní náhrady

trov konania štátu, dovolací súd dospel k záveru, že v tejto časti podali dovolanie tí, ktorí

na tento procesný úkon neboli oprávnení.

Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna

stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt

tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky

rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je

vymedzená ustanoveniami až určujúcimi podmienky, v prípade splnenia

ktorých je dovolanie prípustné). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naproti tomu

viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva

-9-3 Cdo 66/2008

dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti

rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je

skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne

dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné

oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo

a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach (viď R 40/1993).

V danom prípade je dovolaním žalovaných 1/ až 3/ napadnutý výrok uznesenia

odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade

trov konania štátu tak, že štátu sa nepriznáva náhrada trov konania vo výške 2 266 Sk (pozn.:

súd prvého stupňa zaviazal žalobcov zaplatiť štátu náhradu trov konania 6 825 Sk, odvolací

súd zmenil jeho rozhodnutie tak, že žalobcov zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania

4 533 Sk a náhradu trov vo výške 2 266 Sk štátu nepriznal). Žalovaní 1/ až 3/ z procesného

hľadiska nemôžu byť negatívne dotknutí rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov konania

štátu, lebo týmto rozhodnutím nenastala negatívna ujma na ich pomeroch (viď aj R 50/1999).

S prihliadnutím na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných v tejto

časti odmietol podľa v spojení s , pričom sa

nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.

II. Pokiaľ ide o časť dovolania smerujúcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 28.septembra 2007 sp. zn. dovolací súd uvádza (obdobne ako už uviedol

vyššie pod I. b/), že prípustnosť dovolania má aj subjektívnu stránku a že uznesením

odvolacieho súdu o oslobodení žalobkyne 1/ od súdnych poplatkov nebola dovolateľom

spôsobená žiadna procesná ujma. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto aj vo vzťahu

k tejto časti dovolania dospel k záveru, že dovolanie podávajú tí, ktorí na dovolanie nie sú

subjektívne oprávnení. Z tohto dôvodu dovolanie v uvedenej časti odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s , pričom sa nezaoberal vecnou

správnosťou napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovaným, ktorí v dovolacom konaní úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení

s a ). Dovolací súd žalobcom nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s ).

-10-3 Cdo 66/2008

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. septembra 2009

JUDr. Emil Franciscy, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková