Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 390/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., N., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného

advokátom JUDr. M. E., N., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a a práv podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra

sp. zn. z 24. júla 2009 a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 30. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2009

doručená sťažnosť M. D., N., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. júla 2009 a uznesením Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. júla 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol sudcom okresného súdu pre prípravné

konanie 24. júla 2009 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) a c)

. Pretože proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, krajský súd

uznesením z 30. júla 2009 zrušil napadnuté rozhodnutie a sám rozhodol o jeho vzatí do

väzby iba z dôvodov uvedených v postupujúc podľa

neprijal jeho písomný sľub a podľa

písm. c) neprijal jeho návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Sťažovateľ videl porušenie svojich práv v tom, že požiadal o nahliadnutie do

vyšetrovacieho spisu sudcu okresného súdu, čo mu ten však odmietol. V dôsledku toho sa

nemohol oboznámiť v plnom rozsahu so spisom, ktorý bol podkladom pre zahájenie

trestného konania, ako aj jeho vzatie do väzby, nemohol sa vyjadriť ku všetkým podstatným

skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, ani k dôkazom tam uvedeným, nemal

možnosť sa vyjadriť k materiálnym a formálnym podmienkam dôvodu väzby. Ďalej

uviedol, že pokiaľ by takúto možnosť mal, neboli by zistené reálne dôvody na jeho väzbu.

Toto považoval za vážne porušenie svojich práv v súdnom konaní. Ďalej namietal

skutočnosť, že požiadal okresný súd o prijatie ponúknutej peňažnej záruky ako náhradu

väzby, o čom však okresný súd nerozhodol, aj keď je pravdou, že krajský súd o jeho

žiadosti sám rozhodol v odvolacom konaní. Preto aj v uvedenom smere tvrdil, že súdy

porušili jeho práva, a to tým skôr, že v skutočnosti dôvody na väzbu neboli dané. V tomto

smere poukázal na dôvody, prečo nemal byť vzatý do väzby, a aj na literatúru, ktorá takúto

problematiku rieši.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Nitra postupom a uznesením sp. zn. z 24. júla 2009

a Krajský súd v Nitre postupom a uznesením sp. zn. z 30. júla 2009, ktorým

rozhodli o vzatí do väzby M. D. bez toho, aby dôkladne preskúmali všetky zákonné

predpoklady na vydanie takýchto rozhodnutí vrátane dodržania kontradiktórnosti konania,

porušili jeho základné právo podľa a

a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. z 30. júla 2009 porušil právo

M. D. podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17

ods. 1, 2 a 5 tým, že nerozhodol o alternatívnej žiadosti

sťažovateľa a o nahradenie väzby jeho peňažnou zárukou.

3. Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. z 30. júla 2009 v spojení

s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 24. júla 2009 sa zrušuje

a Krajskému súdu v Nitre prikazuje, aby M. D. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

4. M. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- EUR (slovom

osem tisíc euro), ktoré mu je povinný vyplatiť Krajský súd v Nitre do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. M. D. priznáva náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré je

Krajský súd v Nitre povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. M. E. do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

A. Sťažovateľ namietal porušenie základných práv rozhodnutím okresného súdu

sp. zn. z 24. júla 2009.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nie je príslušný na preskúmanie postupu okresného súdu v zmysle

namietaného porušenia označeného práva na spravodlivé súdne konanie, pretože sťažovateľ

mal k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý mu zákon poskytuje na ochranu jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého sťažovateľ bol oprávnený podľa

osobitných predpisov. Takýmto právnym prostriedkom bola sťažnosť podľa príslušných

ustanovení proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorému predchádzalo

namietané konanie. Sťažovateľ tak aj postupoval a o tomto jeho opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu okresného súdu rozhodol nadriadený súd – krajský súd. Právomoc všeobecného

súdu rozhodnúť o sťažnosti v tomto prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje

právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal

postup a rozhodnutie okresného súdu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

B. Sťažovateľ tiež namietal, že okresný súd nerozhodol o jeho návrhu na prijatie

peňažnej záruky ako náhrady za väzbu a neprijal písomný sľub a ani návrh na nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a že krajský súd sa s týmito

námietkami dostatočne nevysporiadal.

Je pravdou, že okresný súd do výroku rozhodnutia neuviedol sťažovateľom

namietané skutočnosti, v dôvodoch rozhodnutia sa však tým zaoberal. Krajský súd však

o uvedených návrhoch sťažovateľa rozhodol, a to práve v dôsledku sťažnosti sťažovateľa.

Toto právo mu bolo dané ustanovením , takže

krajský súd postupoval v súlade so zákonom. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa dôsledne

vysporiadal s námietkou sťažovateľa, keď konštatoval, že procesné práva sťažovateľa boli

zachované. Ani ústavný súd nezistil v konaní krajského súdu žiadne procesné pochybenia,

ktoré by mohol charakterizovať ako závažné ústavné porušenia procesných práv

sťažovateľa v súdnom konaní krajského súdu.

C. Sťažovateľ namietal aj dôvody väzby, keď tvrdil, že tieto neboli dané s ohľadom

na tvrdenia ním uvádzané v prípravnom konaní.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali na za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , ).

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu krajský súd okrem iného

uviedol:

«Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného

ustanovenia, na základe predloženého spisového materiálu zistil, že sudkyňa pre prípravné

konanie pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby:

- postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami ,

- v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu boli dodržané všetky zákonné

lehoty,

- správne zistila, že pre vzatie obvineného do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c)

boli splnené tak formálne ako aj materiálne podmienky.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého

stupňa správne zistil, že z doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré

bolo začaté trestné stíhanie boli spáchané, majú znaky trestných činov a sú dôvody na

podozrenie, že tento skutok spáchal aj obvinený. Taktiež je splnená ďalšia materiálna

podmienka pre existenciu dôvodov väzby u obvineného podľa

a to, že z konania obvineného vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej

činnosti, za ktorú je stíhaný. Správne bolo na to poukázané v dôvodoch napadnutého

uznesenia, že obvinený sa spolu s ďalšími osobami dopúšťal trestnej činnosti pomerne

dlhšie obdobie a násilného charakteru za účelom zabezpečenia si zdroja finančných

príjmov. Práve z takéhoto charakteru konania obvineného vyplýva bližšie uvedená dôvodná

obava odôvodňujúca popísaný dôvod väzby.

Pokiaľ ide o obhajobou namietané porušenia práva obvineného nahliadnuť do spisu

a v tejto súvislosti na poukazovanú rozhodovaciu činnosť jednak Európskeho súdu pre

ľudské práva v Štrasburgu a jednak Ústavného súdu Slovenskej republiky, krajský súd

poukazuje na to, že ide síce o zásah do práv poskytnutých obvinenej osobe, avšak ide

o zásah legitímny ako na to poukázal i Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Po

preskúmaní dôvodnosti postupu sudkyne pre prípravné konanie a teda po preskúmaní

konania predchádzajúceho napadnutému uzneseniu, krajský súd zistil, že postupom sudkyne

pre prípravné konanie nebolo znemožnené obvinenému vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam, jednak ktoré mali odôvodniť väzobné dôvody a jednak ku skutočnostiam,

ktoré odôvodňujú dôvodnosť vzneseného obvinenia a dôvodného podozrenia zo spáchania

trestnej činnosti ako ďalšej materiálnej podmienky pre vzatie do väzby. Sudkyňa pre

prípravné konanie v súlade s ustanovením riadne odôvodnila svoj

postup, s ktorým sa stotožňuje aj krajský súd. Práve charakter trestnej činnosti, za ktorý je

stíhaný obvinený, spôsob akým mal trestnú činnosť spáchať odôvodňuje v danom prípade

obavu, že v danom štádiu stíhania by obvinený po oboznámení sa so všetkými dôkazmi

mohol ovplyvňovať dôkazy a tým znemožňovať v judikatúre európskeho súdu použitý termín

„riadny výkon spravodlivosti“. Navyše keď sudkyňa pre prípravné konanie pri rozhodovaní

o väzbe prihliadla na skutočnosti, ktoré v tomto konaní boli známe obvinenému i obhajcovi

obvineného. V uznesení o vznesení obvinenia z 20.7.2009 pod ČVS: PPZ-18/BOK-Z-2009

Prezídia policajného zboru úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Z. sú

podrobne popísané skutočnosti, z ktorých sa dá jednoznačne vyvodiť, na základe akých

dôkazov existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti i obvineným M. D.

a taktiež sa dá z daného jednoznačne vyvodiť na základe akých skutočností tak krajský

prokurátor ako i sudkyňa pre prípravné konanie posudzovali zákonnosť tzv. väzobných

dôvodov u obvineného.

Krajský súd však po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že

u obvineného M. D. nie je daný dôvod väzby ani podľa ustanovenia § 71 odsek 1 písmeno a)

a ani podľa písmena b/ tohto ustanovenia . Obvinený sa nachádzal na území

Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky bol zadržaný a pokiaľ ide o jeho pobyt

mimo územia Slovenskej republiky nie je žiadnou konkrétnou skutočnosťou preukázané, že

tento súvisel s teraz prejednávanou trestnou činnosťou, nakoľko obvinenie bolo obvinenému

oznámené až dňom 22.07.2009. Taktiež žiadnou konkrétnou skutočnosťou nie je preukázaná

snaha o ovplyvňovanie výpovedí poškodených zo strany obvineného.

Pokiaľ ide o obvineným navrhnuté inštitúty uvedené v ustanovení § 80 odsek 1

písmeno b), c) a v ako náhradu za jeho väzbu, v osobe obvineného,

z jeho pomerov a ani z okolností prípadu nevyplývajú také výnimočné okolnosti, pre ktoré

by bolo možné rozhodnúť o nahradení väzby obvineného danými inštitútmi. Výrok uznesenia

neobsahuje samostatný výrok o neprijatí ponuky peňažnej záruky obvineným vzhľadom na

ustanovenie v znení »

Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup krajského súdu pri odôvodňovaní

svojho skutkového a právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny

názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje, a na meritórne

preskúmanie uvedeného rozhodnutia preto ústavný súd nie je oprávnený. Inak povedané,

po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu

a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, ústavný súd

nezistil taký výklad ustanovení citovaných v napadnutom rozhodnutí,

ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru.

Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009