Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 370/09
PDF · 138.1 KB
No categories available
III. ÚS 370/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. A., t. č. vo výkone trestu, L., zastúpeného
advokátom JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v bližšie neoznačenom konaní
o dovolaní a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. A. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009
doručená sťažnosť Ing. M. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v bližšie neoznačenom konaní o jeho dovolaní.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol:
„Krajský súd v Bratislave dňa 22. 09. 1982 odsúdil sťažovateľa na 22 rokov
nepodmienečne v konaní č. 1 T 6/1982. Vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia
slobody bol sťažovateľ od 15. 6. 1981 do 19. 10. 1990. Počas tejto doby bola zverejnená
aj amnestia prezidenta republiky ČSFR V. H., ktorá sa musí uplatniť aj na sťažovateľa. Dňa
19. 10. 1990 Najvyšší súd ČSFR v konaní č. k. 2 Tzf 5/1990 zrušil rozsudok Krajského súdu
Bratislava ako nezákonný a prepustil sťažovateľa na slobodu a vec vrátil na Krajský súd
Bratislava na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 20. 01. 2004 Krajský súd Bratislava
odsúdil sťažovateľa na 13 rokov trestu odňatia slobody v konaní č. 1 T 36/1990. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v konaní č. k. 4 To 36/2004 rozsudok Krajského súdu Bratislava
zrušil a zmenil ho iba vo výroku o treste, kde uložil sťažovateľovi 15 rokov nepodmienečne.
Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava podal sťažovateľ dovolanie
a to dňa 25. 9. 2007, pričom o uvedenom dovolaní nebolo doteraz rozhodnuté. Najvyšší súd
Slovenskej republiky nevykonal žiadne úkony smerujúce k právnemu posúdeniu podaného
dovolania.“
Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ najmä
v skutočnosti, že najvyšší súd „napriek podanému dovolaniu už viac ako 2 roky nevykonal
žiadne úkony smerujúceho k právnemu posúdeniu podaného dovolania sťažovateľa“.
Sťažovateľ podľa vlastných slov prieťahy v konaní nijak nezavinil, „nakoľko
bol aktívny a dožadoval rozhodnutia v uvedenej trestnej veci, bol dosiahnuteľný
pre porušovateľa, nakoľko nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody ÚVToS L.“.
V závere svojej sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil tento nález:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím postupom porušil základné právo Ing. M.
A., nar... v N., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby L.
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší
súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 292,38 Eur
vrátane DPH na účet jeho advokáta JUDr. P. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,
kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ
domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Uplatnenie právomoci ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Jednou z týchto podmienok je vyčerpanie opravných
a iných právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľovi zákon účinne poskytuje na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd. V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, považuje ústavný súd za takýto účinný prostriedok nápravy sťažnosť
predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Keďže z obsahu sťažnosti ani jej príloh nevyplynulo, že by sťažovateľ uplatnil tento
prostriedok nápravy voči najvyššiemu súdu, ústavný súd ho výzvou z 26. augusta 2009
vyzval na jeho preukázanie. Ústavný súd zároveň vyzval sťažovateľa na odstránenie
nedostatku podania spočívajúceho v absencii presného označenia dovolacieho konania,
v ktorom malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Výzva bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená 28. augusta 2009.
Sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu nedostatky svojej sťažnosti do dnešného
dňa neodstránil a na výzvu nijako nereagoval, hoci bol upozornený na možnosť odmietnutia
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,
ktoré má k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu namietajúcej postup najvyššieho súdu podnikol kroky na ochranu svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a ani nepreukázal, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe toho dospel ústavný súd
k záveru, že sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť (obdobne
IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04, II. ÚS 47/08, I. ÚS 71/08).
Vzhľadom na to, že sťažovateľ neodstránil ani už uvedené nedostatky
v náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom
ustanovené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, sťažnosť bolo možné podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2009