Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 370/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. A., t. č. vo výkone trestu, L., zastúpeného

advokátom JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v bližšie neoznačenom konaní

o dovolaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009

doručená sťažnosť Ing. M. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v bližšie neoznačenom konaní o jeho dovolaní.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol:

„Krajský súd v Bratislave dňa 22. 09. 1982 odsúdil sťažovateľa na 22 rokov

nepodmienečne v konaní č. . Vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia

slobody bol sťažovateľ od 15. 6. 1981 do 19. 10. 1990. Počas tejto doby bola zverejnená

aj amnestia prezidenta republiky ČSFR V. H., ktorá sa musí uplatniť aj na sťažovateľa. Dňa

19. 10. 1990 Najvyšší súd ČSFR v konaní č. k. zrušil rozsudok Krajského súdu

Bratislava ako nezákonný a prepustil sťažovateľa na slobodu a vec vrátil na Krajský súd

Bratislava na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 20. 01. 2004 Krajský súd Bratislava

odsúdil sťažovateľa na 13 rokov trestu odňatia slobody v konaní č. . Najvyšší

súd Slovenskej republiky v konaní č. k. rozsudok Krajského súdu Bratislava

zrušil a zmenil ho iba vo výroku o treste, kde uložil sťažovateľovi 15 rokov nepodmienečne.

Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava podal sťažovateľ dovolanie

a to dňa 25. 9. 2007, pričom o uvedenom dovolaní nebolo doteraz rozhodnuté. Najvyšší súd

Slovenskej republiky nevykonal žiadne úkony smerujúce k právnemu posúdeniu podaného

dovolania.“

Porušenie základného práva podľa vidí sťažovateľ najmä

v skutočnosti, že najvyšší súd „napriek podanému dovolaniu už viac ako 2 roky nevykonal

žiadne úkony smerujúceho k právnemu posúdeniu podaného dovolania sťažovateľa“.

Sťažovateľ podľa vlastných slov prieťahy v konaní nijak nezavinil, „nakoľko

bol aktívny a dožadoval rozhodnutia v uvedenej trestnej veci, bol dosiahnuteľný

pre porušovateľa, nakoľko nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody ÚVToS L.“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím postupom porušil základné právo Ing. M.

A., nar... v N., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby L.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Najvyšší

súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 292,38 Eur

vrátane DPH na účet jeho advokáta JUDr. P. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie

konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,

kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Uplatnenie právomoci ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Jednou z týchto podmienok je vyčerpanie opravných

a iných právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľovi zákon účinne poskytuje na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd. V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, považuje ústavný súd za takýto účinný prostriedok nápravy sťažnosť

predsedovi príslušného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Keďže z obsahu sťažnosti ani jej príloh nevyplynulo, že by sťažovateľ uplatnil tento

prostriedok nápravy voči najvyššiemu súdu, ústavný súd ho výzvou z 26. augusta 2009

vyzval na jeho preukázanie. Ústavný súd zároveň vyzval sťažovateľa na odstránenie

nedostatku podania spočívajúceho v absencii presného označenia dovolacieho konania,

v ktorom malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

Výzva bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená 28. augusta 2009.

Sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu nedostatky svojej sťažnosti do dnešného

dňa neodstránil a na výzvu nijako nereagoval, hoci bol upozornený na možnosť odmietnutia

sťažnosti podľa .

Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,

ktoré má k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu namietajúcej postup najvyššieho súdu podnikol kroky na ochranu svojho

základného práva podľa , a ani nepreukázal, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe toho dospel ústavný súd

k záveru, že sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť (obdobne

, , , , ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ neodstránil ani už uvedené nedostatky

v náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v , sťažnosť bolo možné podľa

odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009