Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 294/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta v konaní o sťažnosti M. P., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Topoľčany

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Topoľčany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e

Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Topoľčany j e p o v i n n ý uhradiť M. P. trovy právneho zastúpenia v

sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

prijal 17. septembra 2009 na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bol „uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej

a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ SR P. č. ORP-714/OVK-PD-2004 zo dňa

12. 9. 2004 obvinený zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa ust.

§ 155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Dňa 12. 5. 2005

podal Okresný prokurátor v T. obžalobu(...) Vec je na Okresnom súde Topoľčany vedená

pod spis. zn. .

Napriek tomu, že sťažovateľ bol v čase podania obžaloby vo väzbe(...), hlavné

pojednávanie v tejto veci bolo nariadené až na deň 2. 11. 2005 (t. j. takmer po pol roku od

podania obžaloby). V tejto veci sa konali tri hlavné pojednávania, avšak dokazovanie vo

veci nebolo ukončené a ostatné pojednávanie bolo odročené na neurčito. Z dôvodu, že sa

táto vec neprejednávala prednostne a urýchlene bol sťažovateľ dňa 26. 4. 2006 prepustený

Krajským súdom v Nitre z väzby na slobody (uznesenie spis. zn. ).

Ani po prepustení sťažovateľa z väzby porušovateľ nevykonal žiadny úkon smerujúci

k meritórnemu rozhodnutiu a následne bol predsedovi senátu JUDr. V. V. dňom 28. 6. 2006

pozastavený výkon funkcie sudcu. Opatrením predsedu súdu bola vec dňa 29. 6. 2006

pridelená JUDr. I. K. Hlavné pojednávanie síce bolo nariadené na deň 8. 1. 2007, avšak

pre neprítomnosť svedkov - príslušníkov OO PZ P. - bolo odročené na neurčito(...)“

Sťažovateľovi bola na sťažnosť z 12. júna 2008 na prieťahy v konaní, ktorú

adresoval predsedníčke okresného súdu, doručená odpoveď zo 16. júna 2008, v ktorej

predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť za čiastočne dôvodnú. Prieťahy v konaní

podľa nej vznikli aj z dôvodov zmien v obsadení súdu sudcami.

V roku 2008 boli v tejto veci síce nariadené pojednávania (31. júla 2008

a 22. októbra 2008), ale obdobne ako v prípade pojednávania z 8. januára 2007 boli tieto

odročené najmä pre neprítomnosť svedkov, príslušníkov Okresného oddelenia Policajného

zboru P.

Hlavné pojednávanie nariadené na 17. december 2008 bolo už 24. novembra 2008

odročené z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Sťažovateľ poukázal aj na to, že na všetkých dosiaľ nariadených hlavných

pojednávaniach bol prítomný.

Sťažovateľ je presvedčený, že okresný súd koná vo veci vedenej pod sp. zn.

so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje

sa právoplatné skončenie sporu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod spis. zn. porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Topoľčany v konaní vedenom pod spis. zn. sa prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 EUR

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Topoľčany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania, ktorú je Okresný súd Topoľčany

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa, JUDr. M. J., do jedného mesiaca

odo dňa právoplatnosti nálezu.“

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti č. Spr. 1123/09

z 22. októbra 2009 uviedla:

«(...) obžaloba na súd napadla dňa 12. 5. 2005 a bola pridelená na rozhodnutie

JUDr. M. K. Opatrením predsedu súdu zo dňa 12.5.2005 podľa § 2 ods. 4 vyhl. č. 66/1992

bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie do odd. 3T JUDr. V. V.

- Dňa 13. 6. 2005 bol určený termín neverejného zasadnutia na 23.6.2005, na ktorom

bola uznesením sp. zn. zamietnutá žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby

na slobodu a bol zamietnutý návrh brata obžalovaného M. P. na nahradenie väzby

peňažnou zárukou. Proti uzneseniu podali obžalovaný a obhajca sťažnosť.

- Dňa 10. 8. 2005 Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. sťažnosti

obžalovaného a obhajcu zamietol.

- Dňa 30. 9. 2005 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 2. 11. 2005, kde

bol vypočutý obžalovaný, poškodení R. Z., Ľ. B., svedkovia M. H. a M. A., súd zamietol

žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, hlavné pojednávanie bolo

odročené na 23. 11. 2005.

- Na hlavnom pojednávaní dňa 23. 11. 2005 bol vypočutý svedok MUDr. J. G., V. S.,

M. P. Súd zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu a neprijal

peňažnú záruku brata obžalovaného M. P., hlavné pojednávanie bolo odročené na 11. 1.

2006.

- Na hlavnom pojednávaní dňa 11. 1.2006 bola vypočutá znalkyňa MUDr. Ľ. F.,

svedkyňa JUDr. M. O. a svedok Bc. J. Š., hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito

a spis bol predložený Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného

proti rozhodnutiu o väzbe.

- Krajský súd v Nitre dňa 19.1.2006 uznesením pod sp, zn. sťažnosť

obžalovaného zamietol.

- Dňa 17. 02. 2006 bola tunajšiemu súdu doručená námietka zaujatosti, ktorú

vzniesol obžalovaný voči predsedovi senátu.

- Na neverejnom zasadnutí dňa 15. 3. 2006 tunajší súd rozhodol, že sudca JUDr. V.

V. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci, obžalovaný

podal sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Nitre dňa 26. 4. 2006 uznesením sp. zn.

rozhodol tak, že sťažnosť zamietol.

- Dňa 16. 03. 2006 tunajší súd na neverejnom zasadnutí zamietol žiadosť

obžalovaného o prepustenie z väzby, obžalovaný podal sťažnosť, o ktorej Krajský súd

v Nitre dňa 26. 04. 2006 uznesením sp. zn. rozhodol tak, že obžalovaného

prepustil z väzby na slobodu.

- Dňa 15. 05. 2006 bol určený termín HP na 07.09.2006, tento termín HP bol dňa 28.

07. 2006 zrušený z dôvodu, že vec bola opatrením predsedu tunajšieho súdu zo dňa 29. 06.

2006 pridelená inému sudcovi a to JUDr. I. K., z dôvodu, že JUDr. V. mal rozhodnutím

ministerky spravodlivosti SR zo dňa 28. 06. 2006 dočasne pozastavený výkon funkcie .

- Dňa 06. 06. 2006 bol súdu doručený návrh obžalovaného na odňatie a prikázanie

veci, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. zo dňa 11. 09.

2006 tak, že táto trestná vec sa Okresnému súdu Topoľčany neodníma.

- Dňa 29. 09. 2006 predsedníčka senátu JUDr. K. určila termín hlavného

pojednávania na deň 08. 01. 2007. Hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito

z dôvodu, že sa nedostavili poškodení ani svedkovia a cez riaditeľa OR PZ P. bolo

zisťované, či svedkovia a poškodení, ktorí sa nedostavili, sú naďalej v služobnom pomere

ako policajti.

- Opatrením predsedu tunajšieho súdu zo dňa 26. 02. 2007 bola vec predložená do

podateľne súdu na pridelenie veci generátorom z dôvodu, že zákonná sudkyňa JUDr. I. K.

bola preložená na Krajský súd v Nitre dňom 01. 02. 2007 a toho istého dňa bola vec

pridelená generátorom sudkyni tunajšieho súdu JUDr. M. K.

- Dňa 1. 4. 2007 došlo k zmene na funkcii predsedu súdu.

- Na základe opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 03. 05. 2007 bola vec

z dôvodu riešenia nerovnomernej zaťaženosti sudcov a zmeny v obsadení súdu sudcami po

prerokovaní v pléne sudcov v súlade s dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2007

predložená do podateľne tunajšieho súdu na pridelenie veci generátorom sudcovi

z oddelenia „T“, toho istého dňa bola vec pridelená generátorom sudcovi tunajšieho súdu

JUDr. J. S.

- Opatrením predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 28. 01. 2008 bola vec pridelená

podľa , , , v súlade

s Dodatkom č. 2 rozvrhu práce na rok 2008 z dôvodu preloženia sudcu JUDr. J. S. na

Okresný súd Partizánske dňom 01. 01. 2008 sudkyni tunajšieho súdu JUDr. L. H.

- Predsedníčka senátu JUDr. H. určila dňa 13. 06. 2008 termín hlavného

pojednávania na deň 31. 07. 2008, toto bolo odročené na deň 22. 10. 2008 z dôvodu, že sa

nedostavili svedkovia a poškodení. Na hlavné pojednávanie dňa 22. 10. 2008 sa znovu

nedostavili predvolaní svedkovia a poškodení, hlavné pojednávanie bolo preto odročené na

17. 12. 2008 s tým, že účasť svedkov a poškodených, ktorí sú príslušníkmi polície bude

zabezpečená predvedením prostredníctvom KR PZ T.

- Termín hlavného pojednávania bol určený na deň 17. 12. 2008, ktorý termín bol

zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. H.

- Opatrením predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 13. 01. 2009 podľa § 53 ods. 1

písm. a/, , v súlade s pravidlom č. 10 Rozvrhu

práce na rok 2008 bola vec pridelená sudkyni Mgr. M. Š. z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti JUDr. H.

- Predsedníčka senátu Mgr. M. Š. dňa 19. 05. 2009 určila termín hlavného

pojednávania na 29. 06. 2009, hlavné pojednávanie bolo vykonané a bolo odročené na

10.09.2009 z dôvodu, že sa nedostavil poškodený R. Z., ktorý sa však z neúčasti na hlavné

pojednávanie riadne ospravedlnil, z dôvodu mimoriadnych pracovných povinností, čo súd

akceptoval. Ďalší termín hlavného pojednávania je určený na deň 19. 11. 2009.

Je pravdou, že personálne problémy, ktoré nie sú dostatočne riešené a na ktoré

poukazuje sťažovateľ by nemali byť na ťarchu účastníkov konania. Takisto nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy. Predsedníčka súdu však ihneď po nástupe do funkcie

zabezpečila prerozdelenie vecí na trestnom úseku, veci začali vybavovať tri oddelenia,

pričom reštančné veci vybavovala aj predsedníčka. Samozrejme, že výsledok sa nemôže

dostaviť ihneď. Veci, ktoré už v tom období boli reštančné sa z dôvodu zmeny senátu na

trestnom úseku museli začať podľa zákona pojednávať odznova. To, že odišli sudcovia

pracovať na iný súd, resp., že sudkyňa išla na materskú dovolenku, nebolo možné zo strany

predsedu súdu zásadným spôsobom ovplyvniť. Taktiež je pravdou, že k prieťahom v konaní

dochádzalo aj správaním sa samotných účastníkov konania. Predmetný spis bol striedavo

na krajskom súde, Najvyššom súde SR, Ministerstve spravodlivosti SR, Ústavnom súde SR.

(...)»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

4. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré

popísala predsedníčka súdu v bode 2 tohto nálezu, rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj

ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu (ako aj zo samotnej sťažnosti), preto opomenul

duplicitné opísanie týchto úkonov, keďže skutkové okolnosti danej veci sa spornými nestali.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného

zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený,

musí posudzovať prísnejšie (). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha

predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom

konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená,

že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že zdĺhavý priebeh

napadnutého konania nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej zložitosti

prerokovávanej veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

konkrétne nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v napadnutej veci nečinný najmä v období od 29. septembra 2006

do 13. júna 2008. Okresný súd teda počas takmer dvoch rokov vo veci nevykonal v podstate

žiadny efektívny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako

obžalovaný v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K týmto prieťahom

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku

postupu súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu, že k nečinnosti malo dôjsť z dôvodu,

že na okresnom súde boli „personálne problémy“, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd

už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom citovanú

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne prekážajúce okolnosti,

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem

uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu senátu v danej

veci ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,

pretože jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je neúmerne

dlho porušované.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po

115,90 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 245,70 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009