Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 376/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia S., K., a Občianskeho združenia P.,

K., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o ich podnete vedenom pod sp. zn.

VI/2 Gd 165/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Občianskeho združenia S. a Občianskeho združenia P. o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2009 faxom a 30. októbra 2009 poštou doručená sťažnosť Občianskeho združenia S.

a Občianskeho združenia P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa (ďalej len

„ústava“) postupom (a tiež nekonaním) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) v konaní o ich podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 165/09.

2. Sťažnosť sťažovateľov vychádzala z tohto nimi uvedeného skutkového stavu:

«Dňa 10. 3. 2009 podali sťažovatelia... podnet na to, aby prokurátor Krajskej

prokuratúry v Košiciach podal v súlade s ustanovením § 27 Zákona o prokuratúre protest

proti rozhodnutiu mesta K. sp. zn. MK-08/211286/IV zo dňa 7. 7. 2008, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 9. 7. 2008, ktorým mesto K. ... ako stavebný úrad vydal rozhodnutie

o umiestnení stavby „HOTEL... B.“ pre navrhovateľa I., a. s. na parcele č. 63/15 a 63/4

k. ú. ... v rozpore s územným plánom K. ...

Územný plán mesta K., jeho záväzná časť, bola vyhlásená Všeobecne záväzným

nariadením č. 39 z roku 1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu

hospodársko-sídelnej aglomerácie K.

Podľa VZN mesta K. č. 39, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 22. 7. 1998, záväznou

časťou územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. sú podľa § 2 písm. b/ funkčné

využitia územia podľa čistopisu grafickej prílohy.

Ako vyplýva z tejto grafickej časti územného plánu K., tak ako bol tento platný

a účinný ku dňu rozhodnutia K. o umiestnení stavby, parcela č. 63/15 a 63/4 sú v územnom

pláne mesta funkčne určené ako plochy verejnej zelene...

Sťažovatelia v podnete podotkli, že napadnuté rozhodnutie je aj v rozpore so

Všeobecne záväzným nariadením mesta K. č. 2 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, ktoré

nadobudlo účinnosť dňa 19. 12. 1991, kde v článku 6 ods. 4 citovaného všeobecne

záväzného nariadenia je uvedené, že v lokalite okrem iného „Park B.“ platí absolútna

nedotknuteľnosť tohto parku a jeho zelených plôch okrem sadovníckej činnosti.

Zo skutočnosti, že na ploche verejnej zelene Parku B. je územným rozhodnutím

povolená stavba, vyplýva, že toto územné rozhodnutie bolo vydané v rozpore s citovaným

všeobecne záväzným nariadením, keďže umiestňuje stavbu na území parku v B., pri

realizácii ktorej nesporne dôjde k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia VZN

o nedotknuteľnosti stromov a zelene v tejto lokalite.»

3. O vybavení tohto podnetu informovala Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len

„krajská prokuratúra“) sťažovateľov listom č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009, ktorým im

oznámila, že prokurátor „vo veci vyššie uvedeného podnetu mesto K. upozornil na

porušovanie ustanovení o územnom plánovaní a Stavebnom

poriadku. Z uvedeného oznámenia teda vyplýva, že prokurátor krajskej prokuratúry

nepodal proti spomínanému rozhodnutiu o umiestnení stavby protest.“

4. Proti spôsobu vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou podali sťažovatelia

generálnej prokuratúre „opakovaný podnet zo dňa 23. 6. 2009“, v ktorom žiadali, aby

generálny prokurátor Slovenskej republiky „preskúmal spôsob vybavenia ich podnetu zo

dňa 10. 3. 2009 a vydal záväzný pokyn na podanie protestu prokurátora proti napadnutému

rozhodnutiu o umiestnení stavby“. Generálna prokuratúra listom č. k. VI/2 Gd 165/09-7

z 21. augusta 2009 oznámila sťažovateľom, že „... ani v čase vybavovania Vášho

predchádzajúceho podnetu neboli a tiež ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na

podanie protestu prokurátora proti Vami namietanému rozhodnutiu... Týmto je Váš podnet

Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený.“.

5. Podľa názoru sťažovateľov „Upozornenie prokurátora je prostriedkom, ktorý

nezabezpečuje odstránenie porušenia zákonnosti, ale upozorňuje na nedostatky pri

rozhodovaní a činnosti orgánov verejnej správy...

... sťažovatelia... považujú za nerozhodné to, že v čase po vydaní stavebného

rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k prijatiu uznesenia Mestského zastupiteľstva v K.

č. 773, ktorým boli schválené zmeny a doplnky územného plánu hospodársko-sídelnej

aglomerácie K. lokalita K. a uznesenia č. 776, ktorým bola schválená zmena územného

plánu B., lokalita K.

Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia

protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho

vydania nebolo v súlade s územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie K. ani

s územným plánom zóny B...“. Sťažovatelia ďalej tvrdia, že «Postupom Generálnej

prokuratúry... pri vybavovaní podania... označeného ako „Opakovaný podnet“ zo dňa 23.

6. 2009, ktorého výsledok bol sťažovateľom oznámený listom Generálnej prokuratúry... sp.

zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009 došlo k porušeniu práva sťažovateľov - domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa

článku 46 ods. 1 SR...

Generálna prokuratúra... porušila právo sťažovateľov aj tým, že napriek svojmu

postaveniu a úlohám, ktoré jej vyplývajú z ustanovení Zákona o prokuratúre citovaných

v tejto sťažnosti, v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z dôkazov predložených

sťažovateľom, nevykonala potrebné opatrenia, na ktoré je oprávnená, na odstránenie

porušenia zákonnosti a vyvodenie zodpovednosti za porušenie práv.».

6. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ich právo

«domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 SR, postupom Generálnej

prokuratúry... pri vybavovaní podania sťažovateľa označeného ako „Opakovaný podnet“ zo

dňa 23. 6. 2009, ktorého výsledok bol sťažovateľovi oznámený listom Generálnej

prokuratúry... sp. zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009, bolo porušené». Súčasne navrhli

vec vrátiť generálnej prokuratúre na ďalšie konanie, zakázať jej pokračovať v porušení

označených práv sťažovateľov a uložiť jej povinnosť náhrady trov konania.

II.

7. Sťažovatelia k sťažnosti pripojili:

- Podnet na podanie protestu prokurátora z 10. marca 2009 adresovaný krajskej

prokuratúre, ktorý je argumentačne v podstate totožný s obsahom ústavnej sťažnosti.

- Odpoveď krajskej prokuratúry č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009 na tento podnet

tohto znenia:

„V predmetnej veci Vám oznamujem, že vo veci Vášho podnetu ktorý ste podali na

prokuratúru v zastúpení občianskeho združenia S. ... na preskúmanie územného rozhodnutia

a stavebného konania vo veci výstavby hotela B. K. som Mesto K. upozornil na porušovanie

ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov.

Týmto Váš podnet na prokuratúre považujem za vybavený.“

- Uznesenie z XXIII. (mimoriadneho) rokovania Mestského zastupiteľstva v K.

č. 773 z 31. marca 2009:

„Zmeny a doplnky ÚPN HSA K., lokalita K.

Mestské zastupiteľstvo... podľa § 31 stavebného zákona... schvaľuje... zmeny

a doplnky Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. v lokalite K. v zmysle

predloženej dokumentácie... doplnok ku všeobecne záväznému nariadeniu mesta K.

č. 39/1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu hospodársko-sídelnej

aglomerácie K. ... berie na vedomie stanovisko nadriadeného orgánu územného

plánovania... žiada primátora mesta K. zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného

plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. na Útvare hlavného architekta mesta K. ...“

- Uznesenie z XXIV. rokovania Mestského zastupiteľstva v K. č. 796 z 30. apríla

2009: „Zmeny a doplnky ÚPN - Z B., lokalita K.

Mestské zastupiteľstvo... podľa § 31 stavebného zákona... schvaľuje... zmeny

a doplnky Územného plánu zóny B. v lokalite K. v zmysle spracovaných grafických

a textových príloh... doplnok ku Všeobecne záväznému nariadeniu mesta K. č. 47/1998,

ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny K. – B. ... berie na

vedomie stanovisko nadriadeného orgánu územného plánovania... žiada primátora mesta K.

zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného plánu zóny K. – B., lokalita K. na Útvare

hlavného architekta mesta K. ...“

- Opakovaný podnet sťažovateľov z 23. júna 2009 adresovaný generálnej

prokuratúre, ktorý okrem argumentov obsiahnutých v pôvodnom podnete reaguje už aj na

medzičasom vzniklé nové relevantné skutočnosti „... znamená to, že rozhodnutie

o umiestnení stavby, ktoré bolo predmetom podnetu zostáva v platnosti napriek tomu, že ako

to vyplýva z podnetu a zrejme aj zistení prokurátora krajskej prokuratúry, pri jeho vydaní

bol porušený ( ), podľa ktorého, stavebný úrad návrh, ktorý

nie je v súlade s územným plánom obce alebo zóny, stavebný úrad zamietne.

V tejto súvislosti považujú moji klienti za nerozhodné to, že v čase po vydaní

stavebného rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k prijatiu uznesenia Mestského

zastupiteľstva v K. č. 773... a uznesenia č. 776...

Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia

protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho

vydania nebolo v súlade s územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie K. ani

s územným plánom zóny B...“.

- Odpoveď generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 165/09-7 z 21. augusta 2009 na

„opakovaný podnet“ sťažovateľov adresovaný ich právnej zástupkyni.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu

o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok

odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie

podľa . Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , ).

10. Sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu ich základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní o ich

druhom opakovanom podnete z 23. júna 2009 vedenom pod č. k. -7, pretože

generálna prokuratúra „ktorá sa stotožnila s postupom prokurátora krajskej prokuratúry,

ktorý nevyužil prostriedky vedúce k zrušeniu nezákonného rozhodnutia... odobruje vedome

nerešpektovanie platných právnych predpisov zo strany orgánov verejnej moci

a prispôsobovanie všeobecne záväzných právnych predpisov obcí nezákonným

rozhodnutiam, ktoré tieto v rámci výkonu svojej právomoci vydali“.

11. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva

na inú právnu ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby

požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom

podnetu, alebo opakovaného podnetu [ a

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom

ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby

príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , II. ÚS

168/03 a ).

12. Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné

podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor

vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania

pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal

iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1

zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia

§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti

vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví

nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

13. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov a s prihliadnutím na obsah pripojených

písomností uvedených v bodoch 1 až 5 II. časti odôvodnenia je ústavný súd toho názoru, že

generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými v opakovanom podnete sťažovateľov

v napadnutom konaní dostatočne zaoberala a o spôsobe preskúmania ich pôvodného

podnetu riadne sťažovateľov (prostredníctvom ich právnej zástupkyne) vyrozumela.

Generálna prokuratúra v odpovedi z 21. augusta 2009 vo vzťahu k predmetu podnetov

sťažovateľov vysvetlila svoju právomoc vyplývajúcu z príslušných ustanovení zákona

o prokuratúre (najmä § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre) a v rámci oprávnení daných jej

citovaným zákonom sa zaoberala relevantnými skutočnosťami podmieňujúcimi jej

rozhodnutie v posudzovanej (preskúmavanej) veci, o čom sťažovateľov informovala už

uvedeným listom z 21. augusta 2009, v ktorom uviedla:

„... Vaši klienti v opakovanom podnete navrhujú, aby Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky vydala záväzný pokyn na podanie protestu prokurátora proti

rozhodnutiu mesta K. zo 7. júla 2008 č. MK-08/211286/IV o umiestnení stavby. Zastávajú

názor, že následná zmena územného plánu nemôže mať vplyv na predchádzajúci nesúlad

namietaného rozhodnutia s územným plánom v čase jeho vydania.

Aj Vašim klientom je známe, že namietané územné rozhodnutie bolo vydané v čase

keď územný plán mesta. K. pre uvedené pozemky v danej lokalite určoval funkčné využitie

ako plochy verejnej zelene. Pritom územný plán zóny B. v roku 1993 deklaroval pre danú

lokalitu, teda pre kaštieľ a súvisiace územie, zámer využitia na účely kultúry, turistického

ruchu a občianskej vybavenosti. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti K. – B. uznesením

z 2. júla 2008 č. 123/07/2008 schválilo doplnok k územnému plánu zóny B. so zmenou

využitia danej lokality pre občiansku vybavenosť. Uznesením mestského zastupiteľstvá K.

z 30. marca 2009 č. 796 a z 31. marca 2009 č. 773 boli schválené zmeny a doplnky

územného plánu zóny B. a tiež územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K.

v danej lokalite. Okrem iného takto zaniklo pôvodné funkčné využitie uvedených pozemkov

ako plôch verejnej zelene.

Ak teda zmena územného plánu priniesla zánik pôvodného funkčného využitia

územia, znamená to, že zanikol aj nesúlad medzi namietaným rozhodnutím a územným

plánom. Rozhodné je to, že k zániku nesúladu rozhodnutia s územným plánom došlo

spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Ide o jeden z účinkov vyplývajúcich zo zmeny územného

plánu.

Z uvedeného je zrejmé, že ani v čase vybavovania Vášho predchádzajúceho podnetu

neboli a tiež ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na podanie protestu prokurátora

proti Vami namietanému rozhodnutiu.

Z ustanovenia o prokuratúre v platnom znení

vyplýva, že povinnosť vykonať vo verejnom záujme opatrenia na dosiahnutie ochrany práv

sa stáva relevantnou len vtedy, ak nimi možno privodiť výhodnejšie alebo aspoň vecne iné

rozhodnutie či postavenie pre účastníka.

Ani podanie protestu prokurátora, ako to Vaši klienti požadujú, a teda zopakovanie

procesu v danej veci, však takýto výsledok privodiť nemôže...

Týmto je Váš podnet Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený...“

14. Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní

podnetov sťažovateľov bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je

nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľov zaoberala,

pričom svoj názor zaujala v už citovanej odpovedi sťažovateľom. To, že generálna

prokuratúra sťažovateľom neodpovedala v súlade s ich predstavami a názormi, ešte

neznamená, že došlo k porušeniu ich základného práva podľa .

15. Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

smerujúcej proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom

prerokovaní ( ).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009