Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 376/09
PDF · 197.24 KB
No categories available
I. ÚS 376/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 376/09-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia S., K., a Občianskeho združenia P.,
K., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne
Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o ich podnete vedenom pod sp. zn.
VI/2 Gd 165/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Občianskeho združenia S. a Občianskeho združenia P. o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra
2009 faxom a 30. októbra 2009 poštou doručená sťažnosť Občianskeho združenia S.
a Občianskeho združenia P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom
orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom (a tiež nekonaním) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) v konaní o ich podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 165/09.
2. Sťažnosť sťažovateľov vychádzala z tohto nimi uvedeného skutkového stavu:
«Dňa 10. 3. 2009 podali sťažovatelia... podnet na to, aby prokurátor Krajskej
prokuratúry v Košiciach podal v súlade s ustanovením § 27 Zákona o prokuratúre protest
proti rozhodnutiu mesta K. sp. zn. MK-08/211286/IV zo dňa 7. 7. 2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 9. 7. 2008, ktorým mesto K. ... ako stavebný úrad vydal rozhodnutie
o umiestnení stavby „HOTEL... B.“ pre navrhovateľa I., a. s. na parcele č. 63/15 a 63/4
k. ú. ... v rozpore s územným plánom K. ...
Územný plán mesta K., jeho záväzná časť, bola vyhlásená Všeobecne záväzným
nariadením č. 39 z roku 1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
hospodársko-sídelnej aglomerácie K.
Podľa VZN mesta K. č. 39, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 22. 7. 1998, záväznou
časťou územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. sú podľa § 2 písm. b/ funkčné
využitia územia podľa čistopisu grafickej prílohy.
Ako vyplýva z tejto grafickej časti územného plánu K., tak ako bol tento platný
a účinný ku dňu rozhodnutia K. o umiestnení stavby, parcela č. 63/15 a 63/4 sú v územnom
pláne mesta funkčne určené ako plochy verejnej zelene...
Sťažovatelia v podnete podotkli, že napadnuté rozhodnutie je aj v rozpore so
Všeobecne záväzným nariadením mesta K. č. 2 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, ktoré
nadobudlo účinnosť dňa 19. 12. 1991, kde v článku 6 ods. 4 citovaného všeobecne
záväzného nariadenia je uvedené, že v lokalite okrem iného „Park B.“ platí absolútna
nedotknuteľnosť tohto parku a jeho zelených plôch okrem sadovníckej činnosti.
Zo skutočnosti, že na ploche verejnej zelene Parku B. je územným rozhodnutím
povolená stavba, vyplýva, že toto územné rozhodnutie bolo vydané v rozpore s citovaným
všeobecne záväzným nariadením, keďže umiestňuje stavbu na území parku v B., pri
realizácii ktorej nesporne dôjde k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia VZN
o nedotknuteľnosti stromov a zelene v tejto lokalite.»
3. O vybavení tohto podnetu informovala Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len
„krajská prokuratúra“) sťažovateľov listom č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009, ktorým im
oznámila, že prokurátor „vo veci vyššie uvedeného podnetu mesto K. upozornil na
porušovanie ustanovení Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom
poriadku. Z uvedeného oznámenia teda vyplýva, že prokurátor krajskej prokuratúry
nepodal proti spomínanému rozhodnutiu o umiestnení stavby protest.“
4. Proti spôsobu vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou podali sťažovatelia
generálnej prokuratúre „opakovaný podnet zo dňa 23. 6. 2009“, v ktorom žiadali, aby
generálny prokurátor Slovenskej republiky „preskúmal spôsob vybavenia ich podnetu zo
dňa 10. 3. 2009 a vydal záväzný pokyn na podanie protestu prokurátora proti napadnutému
rozhodnutiu o umiestnení stavby“. Generálna prokuratúra listom č. k. VI/2 Gd 165/09-7
z 21. augusta 2009 oznámila sťažovateľom, že „... ani v čase vybavovania Vášho
predchádzajúceho podnetu neboli a tiež ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na
podanie protestu prokurátora proti Vami namietanému rozhodnutiu... Týmto je Váš podnet
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený.“.
5. Podľa názoru sťažovateľov „Upozornenie prokurátora je prostriedkom, ktorý
nezabezpečuje odstránenie porušenia zákonnosti, ale upozorňuje na nedostatky pri
rozhodovaní a činnosti orgánov verejnej správy...
... sťažovatelia... považujú za nerozhodné to, že v čase po vydaní stavebného
rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k prijatiu uznesenia Mestského zastupiteľstva v K.
č. 773, ktorým boli schválené zmeny a doplnky územného plánu hospodársko-sídelnej
aglomerácie K. lokalita K. a uznesenia č. 776, ktorým bola schválená zmena územného
plánu B., lokalita K.
Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia
protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho
vydania nebolo v súlade s územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie K. ani
s územným plánom zóny B...“. Sťažovatelia ďalej tvrdia, že «Postupom Generálnej
prokuratúry... pri vybavovaní podania... označeného ako „Opakovaný podnet“ zo dňa 23.
6. 2009, ktorého výsledok bol sťažovateľom oznámený listom Generálnej prokuratúry... sp.
zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009 došlo k porušeniu práva sťažovateľov - domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR...
Generálna prokuratúra... porušila právo sťažovateľov aj tým, že napriek svojmu
postaveniu a úlohám, ktoré jej vyplývajú z ustanovení Zákona o prokuratúre citovaných
v tejto sťažnosti, v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z dôkazov predložených
sťažovateľom, nevykonala potrebné opatrenia, na ktoré je oprávnená, na odstránenie
porušenia zákonnosti a vyvodenie zodpovednosti za porušenie práv.».
6. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ich právo
«domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne
Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, postupom Generálnej
prokuratúry... pri vybavovaní podania sťažovateľa označeného ako „Opakovaný podnet“ zo
dňa 23. 6. 2009, ktorého výsledok bol sťažovateľovi oznámený listom Generálnej
prokuratúry... sp. zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009, bolo porušené». Súčasne navrhli
vec vrátiť generálnej prokuratúre na ďalšie konanie, zakázať jej pokračovať v porušení
označených práv sťažovateľov a uložiť jej povinnosť náhrady trov konania.
II.
7. Sťažovatelia k sťažnosti pripojili:
- Podnet na podanie protestu prokurátora z 10. marca 2009 adresovaný krajskej
prokuratúre, ktorý je argumentačne v podstate totožný s obsahom ústavnej sťažnosti.
- Odpoveď krajskej prokuratúry č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009 na tento podnet
tohto znenia:
„V predmetnej veci Vám oznamujem, že vo veci Vášho podnetu ktorý ste podali na
prokuratúru v zastúpení občianskeho združenia S. ... na preskúmanie územného rozhodnutia
a stavebného konania vo veci výstavby hotela B. K. som Mesto K. upozornil na porušovanie
ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov.
Týmto Váš podnet na prokuratúre považujem za vybavený.“
- Uznesenie z XXIII. (mimoriadneho) rokovania Mestského zastupiteľstva v K.
č. 773 z 31. marca 2009:
„Zmeny a doplnky ÚPN HSA K., lokalita K.
Mestské zastupiteľstvo... podľa § 31 stavebného zákona... schvaľuje... zmeny
a doplnky Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. v lokalite K. v zmysle
predloženej dokumentácie... doplnok ku všeobecne záväznému nariadeniu mesta K.
č. 39/1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu hospodársko-sídelnej
aglomerácie K. ... berie na vedomie stanovisko nadriadeného orgánu územného
plánovania... žiada primátora mesta K. zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného
plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. na Útvare hlavného architekta mesta K. ...“
- Uznesenie z XXIV. rokovania Mestského zastupiteľstva v K. č. 796 z 30. apríla
2009: „Zmeny a doplnky ÚPN - Z B., lokalita K.
Mestské zastupiteľstvo... podľa § 31 stavebného zákona... schvaľuje... zmeny
a doplnky Územného plánu zóny B. v lokalite K. v zmysle spracovaných grafických
a textových príloh... doplnok ku Všeobecne záväznému nariadeniu mesta K. č. 47/1998,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny K. – B. ... berie na
vedomie stanovisko nadriadeného orgánu územného plánovania... žiada primátora mesta K.
zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného plánu zóny K. – B., lokalita K. na Útvare
hlavného architekta mesta K. ...“
- Opakovaný podnet sťažovateľov z 23. júna 2009 adresovaný generálnej
prokuratúre, ktorý okrem argumentov obsiahnutých v pôvodnom podnete reaguje už aj na
medzičasom vzniklé nové relevantné skutočnosti „... znamená to, že rozhodnutie
o umiestnení stavby, ktoré bolo predmetom podnetu zostáva v platnosti napriek tomu, že ako
to vyplýva z podnetu a zrejme aj zistení prokurátora krajskej prokuratúry, pri jeho vydaní
bol porušený zákon č. 50/1976 Zb. (§ 32 ods. 4 ), podľa ktorého, stavebný úrad návrh, ktorý
nie je v súlade s územným plánom obce alebo zóny, stavebný úrad zamietne.
V tejto súvislosti považujú moji klienti za nerozhodné to, že v čase po vydaní
stavebného rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k prijatiu uznesenia Mestského
zastupiteľstva v K. č. 773... a uznesenia č. 776...
Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia
protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho
vydania nebolo v súlade s územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie K. ani
s územným plánom zóny B...“.
- Odpoveď generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 165/09-7 z 21. augusta 2009 na
„opakovaný podnet“ sťažovateľov adresovaný ich právnej zástupkyni.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu
o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok
odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.
II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05, I. ÚS 138/09).
10. Sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu ich základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní o ich
druhom opakovanom podnete z 23. júna 2009 vedenom pod č. k. IV/2 Gd 165/09-7, pretože
generálna prokuratúra „ktorá sa stotožnila s postupom prokurátora krajskej prokuratúry,
ktorý nevyužil prostriedky vedúce k zrušeniu nezákonného rozhodnutia... odobruje vedome
nerešpektovanie platných právnych predpisov zo strany orgánov verejnej moci
a prispôsobovanie všeobecne záväzných právnych predpisov obcí nezákonným
rozhodnutiam, ktoré tieto v rámci výkonu svojej právomoci vydali“.
11. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva
na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby
požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom
podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom
ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení
dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby
príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS
168/03 a III. ÚS 133/06).
12. Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné
podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor
vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania
pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal
iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1
zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia
§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti
vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví
nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším
opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
13. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov a s prihliadnutím na obsah pripojených
písomností uvedených v bodoch 1 až 5 II. časti odôvodnenia je ústavný súd toho názoru, že
generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými v opakovanom podnete sťažovateľov
v napadnutom konaní dostatočne zaoberala a o spôsobe preskúmania ich pôvodného
podnetu riadne sťažovateľov (prostredníctvom ich právnej zástupkyne) vyrozumela.
Generálna prokuratúra v odpovedi z 21. augusta 2009 vo vzťahu k predmetu podnetov
sťažovateľov vysvetlila svoju právomoc vyplývajúcu z príslušných ustanovení zákona
o prokuratúre (najmä § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre) a v rámci oprávnení daných jej
citovaným zákonom sa zaoberala relevantnými skutočnosťami podmieňujúcimi jej
rozhodnutie v posudzovanej (preskúmavanej) veci, o čom sťažovateľov informovala už
uvedeným listom z 21. augusta 2009, v ktorom uviedla:
„... Vaši klienti v opakovanom podnete navrhujú, aby Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky vydala záväzný pokyn na podanie protestu prokurátora proti
rozhodnutiu mesta K. zo 7. júla 2008 č. MK-08/211286/IV o umiestnení stavby. Zastávajú
názor, že následná zmena územného plánu nemôže mať vplyv na predchádzajúci nesúlad
namietaného rozhodnutia s územným plánom v čase jeho vydania.
Aj Vašim klientom je známe, že namietané územné rozhodnutie bolo vydané v čase
keď územný plán mesta. K. pre uvedené pozemky v danej lokalite určoval funkčné využitie
ako plochy verejnej zelene. Pritom územný plán zóny B. v roku 1993 deklaroval pre danú
lokalitu, teda pre kaštieľ a súvisiace územie, zámer využitia na účely kultúry, turistického
ruchu a občianskej vybavenosti. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti K. – B. uznesením
z 2. júla 2008 č. 123/07/2008 schválilo doplnok k územnému plánu zóny B. so zmenou
využitia danej lokality pre občiansku vybavenosť. Uznesením mestského zastupiteľstvá K.
z 30. marca 2009 č. 796 a z 31. marca 2009 č. 773 boli schválené zmeny a doplnky
územného plánu zóny B. a tiež územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K.
v danej lokalite. Okrem iného takto zaniklo pôvodné funkčné využitie uvedených pozemkov
ako plôch verejnej zelene.
Ak teda zmena územného plánu priniesla zánik pôvodného funkčného využitia
územia, znamená to, že zanikol aj nesúlad medzi namietaným rozhodnutím a územným
plánom. Rozhodné je to, že k zániku nesúladu rozhodnutia s územným plánom došlo
spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Ide o jeden z účinkov vyplývajúcich zo zmeny územného
plánu.
Z uvedeného je zrejmé, že ani v čase vybavovania Vášho predchádzajúceho podnetu
neboli a tiež ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na podanie protestu prokurátora
proti Vami namietanému rozhodnutiu.
Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení
vyplýva, že povinnosť vykonať vo verejnom záujme opatrenia na dosiahnutie ochrany práv
sa stáva relevantnou len vtedy, ak nimi možno privodiť výhodnejšie alebo aspoň vecne iné
rozhodnutie či postavenie pre účastníka.
Ani podanie protestu prokurátora, ako to Vaši klienti požadujú, a teda zopakovanie
procesu v danej veci, však takýto výsledok privodiť nemôže...
Týmto je Váš podnet Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený...“
14. Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní
podnetov sťažovateľov bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je
nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľov zaoberala,
pričom svoj názor zaujala v už citovanej odpovedi sťažovateľom. To, že generálna
prokuratúra sťažovateľom neodpovedala v súlade s ich predstavami a názormi, ešte
neznamená, že došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
15. Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti
smerujúcej proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2009