Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 380/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. R., L., zastúpeného advokátkou JUDr. A. T., K., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. R. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. júna

2009 doručená sťažnosť P. R. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v procesnom postavení žalobcu bol účastníkom

konania vedeného na okresnom súde a neskôr na základe ním podaného odvolania aj na

krajskom súde, kde sa domáhal, aby súd rozsudkom uložil žalovanému (poisťovni)

povinnosť skončiť vyšetrovanie poistnej udalosti a vyplatiť mu preddavok na poistné

plnenie - zálohu vo výške 600 000 Sk. Ďalej uviedol, že žalobu podal v roku 2000 a okresný

súd rozhodol rozsudkom zo 6. septembra 2006 tak, že žalobu zamietol. Na základe

odvolania žalobcu o veci rozhodoval krajský súd, ktorý 19. februára 2009 rozhodol tak, že

napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Na preukázanie porušenia svojich práv

sťažovateľ argumentuje takto:

,,Vzhľadom k tomu, že súd v konaní postupoval tak, že návrhom na pripustenie zmeny

návrhu na začatie konania, ktorý podal sťažovateľ ešte dňa 3.3.2001, vzhľadom na nové

skutočnosti, ktoré vyšli najavo (žalovaný ukončil vyšetrovanie, čo bolo oznámené súdu dňa

6.4.2000) sa 6 a 1/2 roka vôbec nezaoberal, potom na pojednávaní dňa 6.9.2006 zmenu

návrhu nepripustil a rozhodol, že žalobu zamieta.

Súd napriek tomu, že vyšetrovanie ešte v roku 2000 bolo ukončené konal 6 rokov vo

veci, vykonával dokazovanie o pôvodnom návrhu a vôbec sa nezaoberal žalobcovým

návrhom na zmenu návrhu, ktorý vyplynul zo zmeny situácie - žalovaný ukončil

vyšetrovanie.

Za porušenie môjho základného práva považujem to, že týmto rozhodnutím okresný

súd odoprel sťažovateľovi jeho zákonné právo na spravodlivý proces, ktoré je garantované

zákonom, a to a SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a zároveň rozhodnutím po 6 rokoch o tom, že súd nepripúšťa

žalobcom navrhnutú zmenu žalobného návrhu napriek tomu, že vykonané dokazovanie

jednoznačne sa jasne javí, že aj o tomto nároku bolo možné konať, súd odoprel žalobcovi

jeho zákonné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované

SR .

Máme za to, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s odvolacím rozsudkom je

nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť dôvodov. Predovšetkým na záver

svojho rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že list žalovaného zo dňa 6.4.2000 podľa

obsahu je jednoznačne úkonom, obsahujúcim oznámenie, že došlo k ukončeniu šetrenia

poistnej udalosti, a že poistiteľ poistnú udalosť ukončil bez poistného plnenia. Odvolací súd

skonštatoval, že žalobca sa nemôže domáhať súdnou cestou uloženia povinnosti dokončiť

vyšetrenie poistnej udalosti ani zaplatenia primeraného preddavku po skončení

vyšetrovania poistnej udalosti a po stanovisku žalovaného, že odmieta poskytnúť žalobcovi

poistné plnenie.

Z tohto konštatovania však súd ako prvostupňový tak aj odvolací nevyvodil žiaden

záver, teda v tejto časti sú oba rozsudky nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a sú

nedostatočne zdôvodnené.

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky,

ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú.

Sťažovali sme sa na prieťahy v odvolacom konaní, na čo nám bolo listom

odpovedané, že naša sťažnosť je dôvodná.“

3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie

konanie a následne nálezom rozhodol tak, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v spojení

s postupom krajského súdu porušené bolo. Žiadal priznať aj primerané finančné

zadosťučinenie v sume 71 560,20 €, pričom táto suma pozostáva z istiny žalovanej na

okresnom súde, jeho trov konania pred všeobecnými súdmi, trov konania, ktoré musel

nahradiť úspešnej žalovanej, úroku z omeškania a finančného zadosťučinenia za každý rok

konania. Uplatnil si aj náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 1 145,82 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

6. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je poznačená

vnútorným nesúladom. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie základného

práva na spravodlivý proces podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu. V petite sťažnosti sa však domáha len vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu a krajského súdu v jeho právnej veci. Podľa

sťažnosť adresovaná ústavnému súdu musí okrem

iného obsahovať aj výslovné označenie základných práv a slobôd, ktoré boli podľa

sťažovateľa porušené, pričom v súlade s je ústavný súd

v zásade viazaný návrhom na začatie konania (teda aj sťažnosťou). Zákonná požiadavka

viazanosti návrhom platí zvlášť pre návrh výroku rozhodnutia ústavného súdu, teda petit

sťažnosti, kde sťažovateľ formuluje výrok rozhodnutia ústavného súdu, ktorého sa domáha

(m. m. ).

7. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu a krajského súdu ústavný

súd uvádza:

Podľa stabilizovanej a konštantnej judikatúry ústavného súdu ochrana základnému

právu vrátane základného práva podľa sa poskytuje v konaní pred

ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

ešte trvalo. Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu

tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané

porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. , , ,

). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, nedochádza k namietanému

porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú podľa (napr. ,

). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že rozsudkom krajského súdu z 19. februára

2009, ktorý bol sťažovateľovi doručený 17. apríla 2009, bol potvrdený rozsudok okresného

súdu zo 6. septembra 2006, ktorým bola žaloba sťažovateľa zamietnutá. Sťažnosť

sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 12. júna 2009 a ústavnému súdu bola

doručená 16. júna 2009. Z uvedeného vyplýva, že konanie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu

sťažovateľovho základného práva podľa , bolo v čase uplatnenia ochrany

práv sťažovateľom prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu skončené. Ak už

teda v čase podania sťažnosti okresný súd a ani krajský súd vo veci sťažovateľa nekonali,

nemohli ani porušovať jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto neostalo ústavnému súdu iné, ako sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnuť.

8. V bode 6 odôvodnenia tohto uznesenia sa ústavný súd vyjadril k viazanosti

petitom sťažnosti. Z toho rezultuje, že sťažnostnými námietkami obsiahnutými

v odôvodnení sťažnosti, ktorými sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa

a práva podľa dohovoru, ktorých namietané porušenie

však nebolo premietnuté do petitu sťažnosti, by sa ústavný súd nemusel bližšie zaoberať.

V záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti k namietanému porušeniu

základného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského

súdu ústavný súd uvádza:

8.1 Ústavný súd je predovšetkým nezávislým súdnym orgánom ústavnosti (čl. 124

). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či

mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m.

m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“

prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa

prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania,

keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol

(napr. , ), že ochrana , prípadne dohovorom garantovaných

práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj

všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom (

).

8.2 Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s

alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom

smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne

s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

, , ). Z týchto hľadísk potom ústavný súd posudzoval

rozsudok krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, ktorým bola

žaloba sťažovateľa zamietnutá. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že v zmysle princípu

subsidiarity formulovaného v (,,ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) nemal právomoc preskúmať rozsudok okresného súdu, pretože

právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré mohli byť ním porušené, mal

v rámci riadneho inštančného postupu krajský súd na základe ním podaného odvolania.

8.3 Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku uviedol:

,,Pre posúdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je rozhodujúce, čo je predmetom

konania v prejednávanej veci.

Z obsahu spisu, z rozsudku súdu prvého stupňa, rovnako aj z obsahu odvolania

žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha uloženia povinnosti

žalovanému ukončiť šetrenie poistnej udalosti… a zároveň žalobca žiada vyplatenie

preddavku - zálohy vo výške 600 000,-Sk z poistnej udalosti s príslušenstvom.

V súlade s ust. je súd viazaný návrhom účastníka konania tak,

ako je vymedzený v žalobe. Skutkový stav súd zisťuje vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré sú

vymedzené dispozitívnymi úkonmi účastníkov konania a jeho povinnosťou je právne posúdiť

zistený skutkový stav podľa príslušných zákonných ustanovení...

Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplýva, že k poistnej udalosti došlo dňa

12.8.1999 a poistná udalosť bola nahlásená dňa 21.8.1999.

Z listu právneho predchodcu žalovaného zo dňa 6.4.2000, ktorý bol adresovaný

právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že na základe vykonaného vlastného šetrenia

poistnej udalosti oznamuje, že poistnú udalosť klienta P. R. za poškodené motorové vozidlo

značky NISSAN ZX 300, evidenčné číslo LE 315 AB vybavuje poisťovňa bez poskytnutia

poistného plnenia, teda ako bezpredmetnú. V liste sa nachádza aj vymedzenie dôvodov, pre

ktoré považuje žalovaný poistnú udalosť za bezpredmetnú. Tento list podľa svojho obsahu je

jednoznačne úkonom, obsahujúcim oznámenie, že došlo k ukončeniu šetrenia poistnej

udalosti a že poistiteľ poistnú udalosť ukončil bez poistného plnenia.

Keďže teda došlo k riadnemu ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, nemôže sa

žalobca domáhať súdnou cestou uloženia povinnosti ukončiť šetrenie poistnej udalosti a

rovnako sa nemôže domáhať ani zaplatenia primeraného preddavku v zmysle ust. § 797

ods. 3 . Po ukončení vyšetrovania poistnej udalosti a po stanovisku,

že poistiteľ odmieta poskytnúť poistenému poistné plnenie, sa môže poistený domáhať jedine

vyplatenia poistného plnenia v sporovom konaní, kde bude súd skúmať, či udalosť, pri

ktorej došlo k poškodeniu poisteného majetku, má charakter poistnej udalosti a bude

skúmať rozsah poistného plnenia, ktoré poistenému z tejto udalosti prípadne patrí....

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdil.“

9. Vychádzajúc z už uvedených mantinelov posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov

ústavný súd uvádza:

V citovanej časti odôvodnenia rozsudku krajský súd zrozumiteľným a dostatočným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil. Podľa ústavného súdu postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho

právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny, teda krajský súd v danom prípade neporušil základné právo sťažovateľa na súdnu

ochranu, resp. jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd dal sťažovateľovi

v napadnutom rozsudku podrobnú (a podľa ústavného súdu aj správnu) odpoveď na to,

prečo v danom prípade už nebolo možné domáhať sa uloženia povinnosti skončiť šetrenie

poistnej udalosti a zaplatenia primeraného preddavku. Tvrdenie sťažovateľa obsiahnuté

v sťažnosti, že ,,Z tohto konštatovania však súd ako prvostupňový tak aj odvolací nevyvodil

žiaden záver, teda v tejto časti sú oba rozsudky nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

a sú nedostatočne zdôvodnené.“, nie je pravdivé. Na vyslovený záver totiž krajský súd

nadväzne uviedol, že „Po ukončení vyšetrovania poistnej udalosti a po stanovisku, že

poistiteľ odmieta poskytnúť poistenému poistné plnenie, sa môže poistený domáhať jedine

vyplatenia poistného plnenia v sporovom konaní, kde bude súd skúmať, či udalosť, pri

ktorej došlo k poškodeniu poisteného majetku, má charakter poistnej udalosti a bude

skúmať rozsah poistného plnenia, ktoré poistenému z tejto udalosti prípadne patrí“.

Krajský súd teda sťažovateľovi jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akým právnym titulom si

mohol uplatňovať svoje nároky voči žalovanému (poisťovni).

10. K námietke, že okresný súd ,,návrhom na pripustenie zmeny návrhu na začatie

konania... sa 6 a ½ roka (správne 5 a pol roka, pozn.) vôbec nezaoberal, potom na

pojednávaní dňa 6.9.2006 zmenu návrhu nepripustil a rozhodol, že žalobu zamieta“,

ústavný súd uvádza, že ani táto v konkrétnej veci sťažovateľa nemá ústavno-právnu

relevanciu. Ak okresný súd viac ako 5 rokov nerozhodol o návrhu sťažovateľa na

pripustenie zmeny návrhu, za určitých okolností by to mohlo zakladať zbytočné prieťahy

v konaní, avšak rozhodovanie o nich je za súčasného stavu (skončené konanie), vzhľadom

na už uvedené (bod 7 odôvodnenia tohto uznesenia), bezpredmetné. Navyše je potrebné

uviesť, že zmena návrhu je limitovaná súhlasom súdu (§ 95 ods. 1 veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku), teda inými slovami, účastník konania nemá právny nárok na to, aby súd

ním navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania pripustil. Ak súd zmenu návrhu na

začatie konania nepripustí, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné [ ]. Nepripustenie zmeny

návrhu na začatie konania v prebiehajúcom konaní však neznamená, že účastník konania si

tento zmenený, resp. nový nárok nemôže uplatniť na súde v novom konaní popri pôvodnom

návrhu, prípadne za súčasného späťvzatia pôvodného návrhu na začatie konania.

V konkrétnych okolnostiach prerokúvanej právnej veci teda sťažovateľ mohol /i/ využiť

všetky právne prostriedky smerujúce k tomu, aby okresný súd rozhodol o jeho návrhu na

pripustenie zmeny návrhu skôr ako na pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozsudok, pričom

z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by tieto využil, a zároveň /ii/ súc si vedomý skutočnosti,

že súd nerozhodol o jeho návrhu na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, mohol

tento zmenený nárok uplatniť v inom súdnom konaní a pôvodný návrh vziať späť.

V okolnostiach prípadu teda ústavný súd uzatvára, že aj v tejto časti je sťažnosť zjavne

neopodstatnená a zo strany všeobecných súdov nedošlo k zásahu do základného práva

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Napokon vyslovenie porušenia týchto práv a následné zrušenie rozsudku

krajského súdu neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že sťažovateľ sa takého rozhodnutia

ústavného súdu nedomáhal ani v odôvodnení a ani v petite sťažnosti.

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania), pretože

sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009