Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 147/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., toho času vo výkone väzby, zastúpeného advokátom

Mgr. R. T., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 20. októbra

2010 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“) a

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného

súdu sp. zn. z 3. apríla 2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v

ods. 1 písm. b) a c) Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľ podal

30. augusta 2010 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorá bola 6. septembra 2010

Okresnou prokuratúrou Považská Bystrica predložená sudcovi pre prípravné konanie.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2010 bola žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ

sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. zo 4. októbra 2010 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil

a zároveň mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti

nebolo o predmetnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 30. augusta

2010 právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich označených základných práv postupom

okresného súdu takto: «Význam osobnej slobody jednotlivca sa prejavuje aj v čl. 5 ods. 4

dohovoru, podľa ktorého sa od súdu vyžaduje, aby konal „urýchlene“. Výraz „speedily“

jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade predmetom záujmu. Z uvedeného dôvodu, i keď

prípustnosť dĺžky lehôt bude závisieť od konkrétnych okolností, tieto sú v zásade veľmi

krátke, pričom z hľadiska čl. 5 ods. 4 Dohovoru nemožno akceptovať vôbec žiadne zbytočné

prieťahy. Za zodpovedajúce čl. 5 ods. 4 považoval Európsky súd pre ľudské práce (ďalej len

„ESĽP“) lehotu 14 dní (rozhodnutie ESĽP Touroude proti Francúzsku z 3. 10. 2000), nie

však už lehotu 17 dní (rozsudok ESĽP vo veci Kadem proti Malte zo dňa 9.1.2003), 23 dní

(rozsudok ESĽP vo veci Rehbock proti Slovinsku z 28. 11. 2000) a lehoty 30 dní, resp. 33

dní (rozsudky vo veciach G. B. a M. B. proti Švajčiarsku z 30. 11. 2000). ...

Nakoľko v stávke je osobná sloboda jednotlivca, štáty musia organizovať konania

takým spôsobom, aby tieto boli vedené s minimálnymi prieťahmi (správa Komisie vo veci

Zamir proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 11.10.1983, §§ 107-108; rozsudky ESĽP vo

veciach Mayzit proti Rusku zo dňa 20.1.2005, §49 a Sevk proti Turecku zo dňa 11.4.2006,

§37).

ESĽP ďalej opakovane judikoval, že prieťahy, ako ich má na mysli čl. 5 ods. 4

dohovoru, začínajú podaním žiadosti kompetentným vnútroštátnym orgánom a končia

dňom, kedy je rozhodnutie oznámené žiadateľovi alebo jeho obhajcovi (mutatis mutandis

rozsudky ESĽP vo veciach Koendjbiharie proti Holandsku zo dňa 25.10.1990, § 28; Singh

proti Českej republike zo dňa 25.1.2005, § 74; Sevk proti Turecku zo dňa 11.4.2006, §38).

Vo veci Kučera proti Slovenskej republike ESĽP konštatoval, že čas spotrebovaný

doručovaním rozhodnutia krajského súdu je taktiež relevantný vzhľadom na znenie § 72

ods. 2 , umožňujúce obvinenému opätovne podať žiadosť o prepustenie

až po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia o jeho predchádzajúcej

žiadosti, ak v nej neuvedie iné dôvody (rozsudok ESĽP vo veci Kučera proti Slovenskej

republike zo dňa 17.7.2007, §111).

Nakoľko konanie o žiadosti z 30.8.2010 trvá na okresnom súde od 06.09.2010 (s

výnimkou doby od 01.10.20010 do 04.10.2010, kedy sa spis nachádzal na krajskom súde),

postupom okresného súdu bolo porušené právo sťažovateľa na urýchlené preskúmanie

zákonnosti väzby (mutatis mutandis rozsudky ESĽP vo veci Kadem proti Malte zo dňa

9.1.2003, §§43-45; Rehbock proti Slovinsku z 28. 11. 2000, §§82-86).»

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva podľa a dohovoru postupom

okresného súdu v konaní pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu neodkladne

rozhodnúť o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 30. augusta 2010, priznal

sťažovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 10 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť

nahradiť trovy konania.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

9. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

10. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

11. Sťažovateľom označené práva podľa a dohovoru

obsahujú viaceré garancie súdneho preskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej slobody,

najmä právo na podanie návrhu na konanie o zákonnosti väzby, právo na kompetentnosť

súdu, právo na určitú kvalitu preskúmania podaného návrhu a napokon aj právo na

urýchlenosť preskúmania. Z obsahu sťažnosti, ako aj zo samotného petitu, ktorým je

ústavný súd viazaný (napríklad ), je však zrejmé, že sťažovateľ namieta iba

porušenie práva na neodkladné a urýchlené konanie o žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu, ktoré tvorí obsahovú súčasť označených základných práv. Ústavný súd preto

posudzoval namietané porušenie označených práv iba z tohto pohľadu.

12. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

13. v zakotvuje inštitút sťažnosti pre nečinnosť, ktorou

sa ktorákoľvek zo strán trestného konania môže domáhať, aby nadriadený súd určil

primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu. Uvedenú sťažnosť na prieťahy je

potrebné podľa judikatúry ústavného súdu považovať za účinný prostriedok nápravy,

prostredníctvom ktorého sa sťažovateľ mohol účinne domáhať ochrany svojich základných

práv, ktorých porušenie namietal, pred nadriadeným, t. j. krajským súdom (porovnaj

). Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného stanoviska okresného súdu ústavný súd

zistil, že sťažovateľ nevyužil túto zákonnú možnosť ochrany svojich základných práv,

a preto ústavný súd musel ústavnú sťažnosť podľa

odmietnuť pre neprípustnosť.

14. Keďže k rozhodovaniu o väzbe, ktorej účelom je iba dočasne a v nevyhnutnej

miere obmedziť osobnú slobodu jednotlivca, je potrebné pristupovať mimoriadne citlivo

a precízne, ústavný súd z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia dopĺňa, že existujú aj

ďalšie dôvody na odmietnutie podanej ústavnej sťažnosti.

15. Ústavný súd odhliadnuc od vyslovenej neprípustnosti sťažnosti preskúmal aj

namietaný postup, resp. rýchlosť konania okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním

o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 30. augusta 2010. Z obsahu sťažnosti, ako aj

zo stanoviska okresného súdu okrem už opísaného skutkového stavu vyplýva, že

30. septembra 2010 bola podaná na sťažovateľa obžaloba a právomoc sudcu pre prípravné

konanie prešla na zákonného sudcu, ktorý žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

uznesením sp. zn. z 18. októbra 2010 zamietol. Z uvedeného vyplýva, že

okresný súd priamo konal a rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu z 30. augusta 2010 od 6. septembra 2010 (keď bola žiadosť predložená sudcovi pre

prípravné konanie) do 10. septembra 2010 (keď okresný súd prvýkrát o žiadosti meritórne

rozhodol) a následne od 4. októbra 2010 (od rozhodnutia krajského súdu o zrušení uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2010) do 18. októbra 2010 (keď bolo

vydané v poradí druhé meritórne rozhodnutie), t. j. okresný súd konal o žiadosti o prepustenie

z väzby súhrnne 20 dní. Prihliadajúc aj na to, že okresný súd musel vykonať aj ďalšie

nevyhnutné procesné úkony súvisiace so zabezpečením ďalšieho priebehu konania, ústavný

súd uvedenú lehotu nepovažuje za spôsobilú vyvolať porušenie sťažovateľom namietaného

porušenia a dohovoru, a preto sťažnosť hodnotí aj ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

16. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nevytýkal porušenie označených základných práv

vo vzťahu ku krajskému súdu, ústavný súd sa konaním pred týmto súdom bližšie

nezaoberal. Pre úplnosť však dopĺňa, že konanie o žiadosti bolo právoplatne skončené

uznesením krajského súdu zo 16. decembra 2010, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 18. októbra 2010. Aj

keď z pohľadu uvedeného časového rozpätia sa konanie o opravnom prostriedku na

krajskom súde môže javiť ako zdĺhavé, bolo to spôsobené námietkami sťažovateľa,

o ktorých rozhodoval inštančne nadriadený Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že za

neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka

konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade

nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci ().

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, resp. zjavnú

neopodstatnenosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011