Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 458/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť B. K., S., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. R., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo B. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. B. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 500 € (slovom

päťtisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia B. K. v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat

centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. Ľ. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi bola uvedeným uznesením ustanovená aj právna zástupkyňa v konaní

pred ústavným súdom, a to advokátka JUDr. Ľ. R.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti:

„Na Okresnom súde Sp. Nová Ves sa vedie konanie o náhradu škody podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho

nesprávnym úradným postupom č. k. . (...)

Z tohto titulu žalujem Slovenskú republiku(...) z dôvodu prieťahov na Okresnom súde

SNV a jeho nečinnosť bez akýchkoľvek úkonov od roku 1998 do 20 júla 2005 a žiadam, aby

som bol odškodnený nemajetkovou ujmou podľa sumou 3 000 000

Sk.

Na OS Sp. Nová Ves došlo k zbytočným prieťahom v konaní a teda k porušeniu

základného práva podľa a ľudského práva podľa

dohovoru. (...)

Ďalej poukazujem na moju sťažnosť zo dňa 16. 3. 2008 adresovanú predsedovi OS

:

SNV, na ktorúmi dal listom zo dňa 27. 3. 08 neadekvátnu odpoveď. Nezdôvodnil nečinnosť

súdu od roku 1998 do 20 júla 2005 bez akýchkoľvek úkonov. (...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. J. S., listom sp. zn. Spr 2/09

z 11. februára 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľa „upresnením sťažnosti“ zo

16. februára 2009.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„Oznamujeme Vám, že spis sp. zn. sa z dôvodu odvolania od 23. 6. 2008

nachádza na Krajskom súde v Košiciach. Tunajší okresný súd vo veci rozhodol dňa

7. 5. 2008.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť nie je možné podrobnejšie vyjadrenie.

Tvrdenia sťažovateľa považujeme za neopodstatnené, nakoľko sám sťažovateľ svojím

prístupom k prejednávanej veci spôsoboval naťahovanie konania.

Netrváme na ústnom prejednaní veci.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní zo 16. februára 2009 upresnila

predmetnú sťažnosť, najmä rozsiahlo uviedla dôvody sťažnosti, presný petit sťažnosti

a náležito odôvodnila aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú v mene

svojho mandanta upresnila na sumu 100 000 €.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , najmä po

15. februári 1993, pretože ústavný súd chráni ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje

a , pričom nadobudol účinnosť 15. februára

1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie

konať a rozhodovať o porušení práv fyzickej alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred

15. februárom 1993 (napr. ).

Dňa 24. augusta 1990 podal sťažovateľ okresnému súdu žalobný návrh

na „neplatnosť rozviazania prac. pomeru“ proti Č. (ďalej aj „odporca 1“), a 1. marca 1991

rozšíril svoju žalobu aj na F. (ďalej aj „odporca 2“), pričom od uvedeného dňa si uplatnil

„aj škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti“. Vec bola vedená pod sp. zn.

2 C 1063/90.

Dňa 12. marca 1991 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -30, ktorým bol žalobný návrh sťažovateľa sčasti zamietnutý,

pričom okresný súd týmto rozsudkom návrh sťažovateľa na „náhradu škody vo vzťahu

k odporcom 1. a 2. rade vylučuje na samostatné konanie“.

Dňa 29. apríla 1991 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku

okresného súdu.

Dňa 8. júla 1991 bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský

súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 27. septembra 1991 krajský súd rozsudkom č. k. -96 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil a zamietol odvolanie sťažovateľa „proti výroku

rozsudku o vylúčení veci náhrady škody vo vzťahu k odporcom v prvom a druhom rade na

samostatné konanie“.

Dňa 14. októbra 1991 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 22. októbra 1991 rozsudok č. k. -96 nadobudol právoplatnosť.

Dňa 25. novembra 1991 bola žaloba sťažovateľa vo vylúčenej časti zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 26. februára 1992 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, akú škodu

vymáha od odporcov.

Dňa 18. decembra 1992 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že od odporcov sa

domáha náhrady škody v celkovej sume 102 491 Kčs.

Dňa 6. mája 1993 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. máj 1993.

Dňa 26. mája 1993 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu predvolania

účastníkov konania.

Dňa 3. júna 1993 bolo nariadené pojednávanie na 30. jún 1993.

Dňa 30. júna 1993 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu predvolania

účastníkov konania.

Dňa 10. septembra 1993 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby odstránil nedostatky

svojho podania.

Dňa 27. septembra 1993 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 5. októbra 1993 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito, pretože sa nedostavili účastníci konania.

Dňa 3. apríla 1997 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. máj 1997.

Dňa 12. mája 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

2. jún 1997.

Dňa 2. júna 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu dokazovania.

Dňa 19. júna 1997 si okresný súd vyžiadal súvisiace spisy a dôkazy a vyzval

odporcu 1, aby zaslal spis „o šetrení sťažnosti“.

Dňa 9. júla 1997 odporca 1 reagoval na výzvu súdu.

Dňa 6. októbra 1997 súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. október 1997.

Dňa 24. októbra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

Dňa 9. apríla 1998 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. apríl 1998.

Dňa 24. apríla 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

12. jún 1998.

Dňa 12. júna 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

Dňa 11. októbra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na

podanej žalobe.

Dňa 26. októbra 2005 sťažovateľ oznámil súdu, že na podanej žalobe trvá.

Dňa 9. marca 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 31. máj 2006.

Dňa 31. mája 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že sťažovateľ požiadal súd o ustanovenie právneho zástupcu v predmetnom

konaní.

Dňa 23. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. -65 priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu,

advokáta JUDr. P. H.

Dňa 18. septembra 2006 advokát P. H. podal odvolanie proti uzneseniu č. k.

-65.

Dňa 30. októbra 2006 sťažovateľ požiadal súd „o zmenu advokáta“.

Dňa 2. novembra 2006 okresný súd uznesením č. k. -71 ustanovil za

právneho zástupcu v predmetnom konaní advokáta JUDr. L. S.

Dňa 31. januára 2007 právny zástupca sťažovateľa doplnil žalobný návrh.

Dňa 7. marca 2007 súd vyzval odporcu 1, aby sa vyjadril k doplnenému návrhu.

Dňa 19. marca 2007 sa odporca 1 vyjadril k doplnenému návrhu.

Dňa 23. apríla 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. jún 2007.

Dňa 8. júna 2007 bolo pojednávanie nariadené na 13. jún 2007 odročené na

5. október 2007.

Dňa 30. júla 2007 súd uznesením č. k. -93 pripustil zmenu petitu

žalobného návrhu.

Dňa 5. októbra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania.

Dňa 15. októbra 2007 súd uznesením č. k. -104 pripustil do konania ako

odporcu 2 S.

Dňa 30. novembra 2007 sťažovateľ založil do spisu „dôkazný materiál“ a predložil

súdu „rozšírenie návrhu“.

Dňa 3. decembra 2007 okresný súd uznesením č. k. -116 pripustil

„rozšírenie petitu žalobného návrhu“.

Dňa 31. januára 2008 súd nariadil vo veci pojednávanie na 7. máj 2008.

Dňa 15. apríla 2008 sťažovateľ písomným podaním upresnil svoj návrh.

Dňa 7. mája 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozsudkom č. k. -132 „konanie o zaplatenie sumy 4.840,- Sk zastavuje a po

právoplatnosti rozhodnutia vec v tejto časti nároku postúpi S. p. V prevyšujúcej časti návrh

zamieta“.

Dňa 2. júna 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 25. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľa.

Dňa 27. augusta 2009 krajský súd uznesením č. k. -164 napadnutý

rozsudok v zamietajúcej časti potvrdil a zrušil napadnutý „rozsudok v časti o zastavení

konania o zaplatenie 4.840,-Sk a postúpení veci S. p., ako aj vo výroku o trovách konania

a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie“.

Dňa 10. septembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 6. októbra 2009 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 13. november

2009.

Dňa 13. novembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozsudkom č. k. -208 návrh zamietol a doplňujúcim rozsudkom č. k.

-213 rozhodol, že „štát nemá právo na náhradu trov konania“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je

„náhrada škody“, t. j. vec, ktorej povaha (spor o zdroje príjmov sťažovateľa) si vyžadovala

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného, viac ako osemnásť rokov trvajúceho konania, v danom prípade zjavne

nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako je to ďalej vyhodnotené, predovšetkým od

správania (postupu) okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní

k zbytočným prieťahom. Predkladanie návrhov (napr. na priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov, upresnenia žalobného návrhu) alebo podanie opravných prostriedkov

nekvalifikuje ústavný súd ako skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zbytočné prieťahy

v konaní. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi

procesnými predpismi (napr. ) na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu

konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy (napr. ). Na opakované nekvalifikované podania sťažovateľa

v napadnutom konaní však ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri rozhodovaní o výške

primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako osemnásť

rokov je samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek

dôvodov opakovane dlhodobo nečinný, konkrétne v období od 5. októbra 1993 do 3. apríla

1997 (tri a pol roka) a od 12. júna 1998 do 11. októbra 2005 (viac ako sedem rokov).

Okresný súd teda počas takmer jedenástich rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania

nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri

napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci¬a teda vykonanie spravodlivosti¬bez

zbytočných prieťahov. Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou

(nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 13. novembra 2009 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €,

ktorú odôvodnil najmä „stavom právnej neistoty po dobu takmer 19 rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a jeho podiel na zbytočných prieťahoch,

a najmä vzhľadom na celkovo neobyčajne dlhé trvanie napadnutého konania považuje za

primerané v sume 5 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. februára 2009 a upresnenie

sťažnosti zo 16. februára 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume

dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 245,70 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009