Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 337/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti I. H., Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. R. C.,

T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo I. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € [slovom

štyritisíc eur (120 504 Sk)], ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť I. H. trovy právneho zastúpenia

v sume 289,74 € [slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov (8 728,71

Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. septembra

2009 doručené podanie I. H., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. R. C., T., ktorá bola označená ako „Sťažnosť proti porušovaniu

základného ľudského práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v zmysle “. Z jeho obsahu

vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednania svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C

174/1997 o návrhu na vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 1. 12. 1997 bol podaný navrhovateľmi návrh na začatie konania na Okresný

súd Trnava, ktorým návrhom sa títo voči mne domáhajú vyslovenia neúčinnosti darovacej

zmluvy, ktorú so mnou uzatvoril môj syn. Predmetné konanie sa vedie na uvedenom súde

pod sp. zn. .

Dňa 28. 12. 2000 došlo zo strany navrhovateľov k spresneniu žaloby a k rozšíreniu

okruhu účastníkov na strane odporcov, o ktorom procesnom návrhu bolo rozhodnuté až

16. 3. 2009, teda po takmer deviatich rokoch. V predmetnej veci sa konali iba dve

pojednávania, a to dňa 4. 4. 2001 a 11. 6. 2008, ktoré boli z objektívnych príčin odročené.

Uvedené konanie teda od jeho začatia – decembra 1997 (t. j. po dobu takmer

dvanásť rokov) stále nie je právoplatne skončené a súd v predmetnej veci dosiaľ ani

nevydal jediné meritórne rozhodnutie. ...

Tvrdím, že uvedeným postupom Okresného súdu Trnava v predmetnej veci dochádza

k porušovaniu môjho ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2... a je porušované i moje právo

garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. ...

Postup súdu v predmetnej veci nie je podľa mňa možné ospravedlniť ani zložitosťou

veci, ani správaním sa účastníkov konania.

Vec, o ktorej súd v predmetnom konaní rozhoduje, nie je ani právne, ani skutkovo

vôbec zložitá. Ide o skutkovo jednoduchú vec, kde sa z hľadiska práva aplikujú ustanovenia

, ktoré... neboli dlho menené a ku ktorým existuje podrobná právna

teória a rozsiahla judikatúra.

Nie je možné tvrdiť, že ja, sťažovateľka som nejakým spôsobom prispela k vzniku

prieťahov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je treba prieťahy vo veci a nevydanie meritórneho

rozhodnutia v právne a skutkovo jednoduchej veci po dobu takmer dvanásť rokov pripísať

len a len na vrub Okresného súdu Trnava – porušovateľa mojich základných ústavných

práv.

O zjednanie nápravy som sa snažila u predsedu Okresného súdu Trnava svojou

sťažnosťou doručenou súdu 24. 7. 2009. Podpredseda okresného súdu vo svojom liste

zo dňa 18. 8. 2009 označenom ako odpoveď na sťažnosť skonštatoval, že moja sťažnosť je

dôvodná, že konajúca sudkyňa vo veci aj viac rokov nevykonáva žiadne úkony a že zo strany

súdu došlo k vzniku prieťahov i tým, že súdny poplatok zo strany navrhovateľov, ktorý bol

zaplatený ešte dňa 16. 2. 2001 bol do spisu založený až 30. 4. 2008, teda po viac ako

siedmich rokoch. V predmetnom liste bolo tiež skonštatované, že sudkyňa v uvedenej veci

koná nesústredene a zdĺhavo.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci

jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo I. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava sa v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. H. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- EUR (slovom päťtisíc

EUR), ktorú sumu je povinný vyplatiť jej Okresný súd Trnava do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu

4 . Okresný súd Trnava je povinný nahradiť I. H. trovy jej právneho zastúpenia

vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto nálezu, a to na účet právneho

zástupcu sťažovateľky JUDr. R. C., č. ú..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením č. k.

-8 z 1. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. októbra 2009 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

k sťažnosti z 26. októbra 2009 (sp. zn. doručenom ústavnému súdu

2. novembra 2009) okrem iného uviedol:

„Na Vašu žiadosť zo dňa 8. 10. 2009 Vám v právnej veci, vedenej na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. navrhovateľa: J. K... proti odporcom 1. I. H... 2. I. H...

o určenie neúčinnosti právneho úkonu, podávam nasledovné vyjadrenie:

Po podaní návrhu vo veci samej, bolo nariadené predbežné opatrenie, voči ktorému

podala odporkyňa v 1. rade – sťažovateľka odvolanie. Odvolací súd nariadené predbežné

opatrenie potvrdil. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia podali neúplný návrh, boli súdom

vyzvaní na odstránenie vád návrhu s poučením o spôsobe vykonania opravy. V dôsledku

poučenia súdu rozšírili svoj návrh aj na ďalšieho účastníka, syna odporkyne, ktorého

navrhli pribrať do konania ako odporcu v 2. rade. Zároveň boli navrhovatelia vyzvaní aj na

zaplatenie súdneho poplatku. V priebehu konania pôvodná navrhovateľka v 1. rade

zomrela, a preto bolo potrebné vykonať zistenie týkajúce sa jej právnych nástupcov.

Ohľadom zaplatenia súdneho poplatku bol súd nesprávne informovaný, keď opakovane

bolo účtovníčkou súdu oznámené, že súdny poplatok zaplatený nie je, a až dňa 30. 4. 2008

bol do spisu na vyžiadanie doložený záznam o zložení súdneho poplatku, zaplatenie ktorého

je predpokladom pre ďalšie konanie vo veci. Po vytýčení pojednávania vo veci samej,

navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade ospravedlnili svoju neúčasť, a zhodne požiadali o ich

vypočutie cestou dožiadaného súdu Okresného súdu v Prahe a v Pardubiciach. Z toho

dôvodu bol požiadaný Okresný súd v Pardubiciach o výsluch navrhovateľa, ktorý mal

v rámci výsluchu predniesť svoj návrh, a následne mala byť vypočutá odporkyňa v 1. rade

cestou Okresného súdu v Prahe. Dňa 28. 9. 2009 sa vrátilo dožiadanie z OS Pardubice po

jeho vybavení, pričom z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ zmenil petit svojho

návrhu, pričom však petit po tejto zmene nie je určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z toho

dôvodu bol navrhovateľ písomne dňa 21. 10. 2009 vyzvaný na upresnenie petitu svojho

návrhu s tým, že po odstránení vád petitu návrhu bude spis zaslaný na Okresný súd Praha

na vybavenie dožiadaného úkonu – výsluchu odporkyne v 1. rade.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom

pojednávaní o predmetnej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom

z 9. novembra 2009 (doručeným ústavnému súdu 13. novembra 2009), že netrvá na ústnom

prerokovaní sťažnosti, a spresnil petit v časti týkajúcej sa trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, resp. tiež účastník konania, proti

ktorému návrh na konanie smeruje. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna

neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na

vyslovenie neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy z 18. júna 1996), v ktorom

konaní je sťažovateľka odporkyňou v prvom rade. Po skutkovej stránke vec nie je zložitá,

po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Sťažovateľka je v konaní

v procesnom postavení odporkyne a v súlade s týmto postavením sú aj jej úkony, keď

podala odvolanie proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia. Sťažovateľka sa

ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 4. apríl 2001, ako aj na pojednávaní

nariadenom na 11. jún 2008, keď splnomocnila na svoje zastupovanie advokáta. Tento

postup sťažovateľky však nemožno kvalifikovať ako postup, ktorý by zásadným spôsobom

prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa

a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného

súdu. Pri posudzovaní postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej

judikatúry (, ), podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka

konania.

Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd konal vo veci plynulo v období od

doručenia žaloby, t. j. od 1. decembra 1997 až do 12. mája 1999, keď predložil Krajskému

súdu v Trnave spis a odvolanie sťažovateľky (odporkyne) proti uzneseniu o vydaní

predbežného opatrenia (č. k. -8 z 13. januára 1998).

Ústavný súd z vykonaných úkonov súdu a zo súdneho spisu zistil, že postup

okresného súdu v posudzovanom konaní je v ďalšom období poznačený viacerými

obdobiami nečinnosti a nesústredenosťou, čoho dôkazom je samotný stav konania. Túto

skutočnosť skonštatoval aj predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť

sťažovateľky z 18. augusta 2009. Potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku, ktorý

navrhovatelia zaplatili 16. februára 2001, bol do spisu založený až 30. apríla 2008 po viac

ako siedmich rokoch, pričom okresný súd sa medzitým viackrát zaoberal jeho nezaplatením.

Okresný súd doteraz vo veci samej nariadil dve pojednávania, prvé na 4. apríl 2001,

ktoré bolo pre ospravedlnenú neúčasť účastníkov konania odročené na neurčito, druhé na

11. jún 2008, ktoré takisto nesmerovalo k rozhodnutiu vo veci samej.

Okresný súd bol nečinný v predmetnej veci v období od 13. júla 2001 do 29. marca

2005, t. j. viac ako tri roky a osem mesiacov. Až vtedy oznámil účastníkom konania, že

predpokladaný termín pojednávania bude vo štvrtom štvrťroku 2005 za predpokladu

splnenia všetkých podmienok konania. Po neúspešnom doručovaní zásielok účastníkom

konania koncom apríla 2005 okresný súd až v priebehu augusta 2007 po ďalšom období

nečinnosti v dĺžke viac ako dvoch rokov a troch mesiacov začal zisťovať miesto pobytu

odporkyne a znovu začal skúmať otázku zaplatenia súdneho poplatku.

Aj ďalšie úkony počas rokov 2008 a 2009 sú dôsledkom nesústredenej činnosti

okresného súdu a signalizujú zbytočné prieťahy v konaní. Okresný súd uznesením č. k.

-73 zo 16. marca 2009 pripustil ďalšieho účastníka na strane odporcu, ako aj

zmenu návrhu a v priebehu augusta a septembra 2009 dožiadaním Okresného súdu

Pardubice vykonal výsluch žalobcu. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že

doterajšia dĺžka konania nie je zapríčinená faktickou alebo právnou zložitosťou veci, ale

skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu.

Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod

sp. zn. poznačeným nečinnosťou v celkovej dĺžke asi 6 rokov, ako aj ďalším

nesústredeným konaním porušil základné právo sťažovateľky podľa na

prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd napriek zisteniu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal tomuto súdu, aby vo veci sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov aj vzhľadom na aktuálny stav konania v tejto veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keďže: „Stav právnej neistoty, v ktorom

sa nachádzam preto, že konajúci súd o návrhu podanom navrhovateľom proti mne po dobu

takmer 12 rokov nerozhodol a jeho postup je sprevádzaný nečinnosťou a zbytočnými

prieťahmi, je pre mňa veľmi frustrujúci (a to i s prihliadnutím na môj vek a zdravotný stav).

Bolo by preto podľa môjho názoru nedostatočné, ak by ústavný súd po takom dlhom

porušovaní mojich hore uvedených základných práv iba skonštatoval ich porušovanie

a prikázal súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu sa domáham

i finančného zadosťučinenia a to vo výške 5 000 EUR, čo je podľa môjho názoru treba

považovať za primerané vyjadrenie odškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie mojich

základných práv, a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu, tak

i rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a ESĽP pri odškodňovaní oprávnených osôb.“

Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

vysloviť len porušenie základného práva a práva sťažovateľky, rozhodol aj o priznaní

finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti a zohľadnil

dĺžku posudzovaného konania a zistené zbytočné prieťahy. Dospel k záveru, že v danom

prípade bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátom JUDr. R. C. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2008, ktorá bola 695,41 € (20 950 Sk), keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2009. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu v sume 231,80 € zvýšenú o 19 % daň

z pridanej hodnoty v sume 44,04 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 6,95 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 289,74 €.

Okresný súd je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) podľa bodu 4

výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009