Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 337/09
PDF · 247.57 KB
No categories available
IV. ÚS 337/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza o sťažnosti I. H., Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. R. C.,
T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 174/1997, za účasti Okresného súdu Trnava, takto
rozhodol:
1. Základné právo I. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 174/1997 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn
14 C 174/1997 konal bez zbytočných prieťahov.
3. I. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € [slovom
štyritisíc eur (120 504 Sk)], ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť I. H. trovy právneho zastúpenia
v sume 289,74 € [slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov (8 728,71
Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. septembra
2009 doručené podanie I. H., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. R. C., T., ktorá bola označená ako „Sťažnosť proti porušovaniu
základného ľudského práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu
vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednania svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C
174/1997 o návrhu na vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:
„Dňa 1. 12. 1997 bol podaný navrhovateľmi návrh na začatie konania na Okresný
súd Trnava, ktorým návrhom sa títo voči mne domáhajú vyslovenia neúčinnosti darovacej
zmluvy, ktorú so mnou uzatvoril môj syn. Predmetné konanie sa vedie na uvedenom súde
pod sp. zn. 14 C 174/1997.
Dňa 28. 12. 2000 došlo zo strany navrhovateľov k spresneniu žaloby a k rozšíreniu
okruhu účastníkov na strane odporcov, o ktorom procesnom návrhu bolo rozhodnuté až
16. 3. 2009, teda po takmer deviatich rokoch. V predmetnej veci sa konali iba dve
pojednávania, a to dňa 4. 4. 2001 a 11. 6. 2008, ktoré boli z objektívnych príčin odročené.
Uvedené konanie teda od jeho začatia – decembra 1997 (t. j. po dobu takmer
dvanásť rokov) stále nie je právoplatne skončené a súd v predmetnej veci dosiaľ ani
nevydal jediné meritórne rozhodnutie. ...
Tvrdím, že uvedeným postupom Okresného súdu Trnava v predmetnej veci dochádza
k porušovaniu môjho ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2... a je porušované i moje právo
garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. ...
Postup súdu v predmetnej veci nie je podľa mňa možné ospravedlniť ani zložitosťou
veci, ani správaním sa účastníkov konania.
Vec, o ktorej súd v predmetnom konaní rozhoduje, nie je ani právne, ani skutkovo
vôbec zložitá. Ide o skutkovo jednoduchú vec, kde sa z hľadiska práva aplikujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré... neboli dlho menené a ku ktorým existuje podrobná právna
teória a rozsiahla judikatúra.
Nie je možné tvrdiť, že ja, sťažovateľka som nejakým spôsobom prispela k vzniku
prieťahov.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je treba prieťahy vo veci a nevydanie meritórneho
rozhodnutia v právne a skutkovo jednoduchej veci po dobu takmer dvanásť rokov pripísať
len a len na vrub Okresného súdu Trnava – porušovateľa mojich základných ústavných
práv.
O zjednanie nápravy som sa snažila u predsedu Okresného súdu Trnava svojou
sťažnosťou doručenou súdu 24. 7. 2009. Podpredseda okresného súdu vo svojom liste
zo dňa 18. 8. 2009 označenom ako odpoveď na sťažnosť skonštatoval, že moja sťažnosť je
dôvodná, že konajúca sudkyňa vo veci aj viac rokov nevykonáva žiadne úkony a že zo strany
súdu došlo k vzniku prieťahov i tým, že súdny poplatok zo strany navrhovateľov, ktorý bol
zaplatený ešte dňa 16. 2. 2001 bol do spisu založený až 30. 4. 2008, teda po viac ako
siedmich rokoch. V predmetnom liste bolo tiež skonštatované, že sudkyňa v uvedenej veci
koná nesústredene a zdĺhavo.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci
jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo I. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 174/1997 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trnava sa v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 174/1997 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. I. H. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- EUR (slovom päťtisíc
EUR), ktorú sumu je povinný vyplatiť jej Okresný súd Trnava do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu
4 . Okresný súd Trnava je povinný nahradiť I. H. trovy jej právneho zastúpenia
vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto nálezu, a to na účet právneho
zástupcu sťažovateľky JUDr. R. C., č. ú..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením č. k.
IV. ÚS 337/09-8 z 1. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. októbra 2009 predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení
k sťažnosti z 26. októbra 2009 (sp. zn. 1SprV/487/2009 doručenom ústavnému súdu
2. novembra 2009) okrem iného uviedol:
„Na Vašu žiadosť zo dňa 8. 10. 2009 Vám v právnej veci, vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 14 C/174/1997 navrhovateľa: J. K... proti odporcom 1. I. H... 2. I. H...
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, podávam nasledovné vyjadrenie:
Po podaní návrhu vo veci samej, bolo nariadené predbežné opatrenie, voči ktorému
podala odporkyňa v 1. rade – sťažovateľka odvolanie. Odvolací súd nariadené predbežné
opatrenie potvrdil. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia podali neúplný návrh, boli súdom
vyzvaní na odstránenie vád návrhu s poučením o spôsobe vykonania opravy. V dôsledku
poučenia súdu rozšírili svoj návrh aj na ďalšieho účastníka, syna odporkyne, ktorého
navrhli pribrať do konania ako odporcu v 2. rade. Zároveň boli navrhovatelia vyzvaní aj na
zaplatenie súdneho poplatku. V priebehu konania pôvodná navrhovateľka v 1. rade
zomrela, a preto bolo potrebné vykonať zistenie týkajúce sa jej právnych nástupcov.
Ohľadom zaplatenia súdneho poplatku bol súd nesprávne informovaný, keď opakovane
bolo účtovníčkou súdu oznámené, že súdny poplatok zaplatený nie je, a až dňa 30. 4. 2008
bol do spisu na vyžiadanie doložený záznam o zložení súdneho poplatku, zaplatenie ktorého
je predpokladom pre ďalšie konanie vo veci. Po vytýčení pojednávania vo veci samej,
navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade ospravedlnili svoju neúčasť, a zhodne požiadali o ich
vypočutie cestou dožiadaného súdu Okresného súdu v Prahe a v Pardubiciach. Z toho
dôvodu bol požiadaný Okresný súd v Pardubiciach o výsluch navrhovateľa, ktorý mal
v rámci výsluchu predniesť svoj návrh, a následne mala byť vypočutá odporkyňa v 1. rade
cestou Okresného súdu v Prahe. Dňa 28. 9. 2009 sa vrátilo dožiadanie z OS Pardubice po
jeho vybavení, pričom z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ zmenil petit svojho
návrhu, pričom však petit po tejto zmene nie je určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z toho
dôvodu bol navrhovateľ písomne dňa 21. 10. 2009 vyzvaný na upresnenie petitu svojho
návrhu s tým, že po odstránení vád petitu návrhu bude spis zaslaný na Okresný súd Praha
na vybavenie dožiadaného úkonu – výsluchu odporkyne v 1. rade.“
Predseda okresného súdu súčasne oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom
pojednávaní o predmetnej sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom
z 9. novembra 2009 (doručeným ústavnému súdu 13. novembra 2009), že netrvá na ústnom
prerokovaní sťažnosti, a spresnil petit v časti týkajúcej sa trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho
základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, resp. tiež účastník konania, proti
ktorému návrh na konanie smeruje. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna
neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy z 18. júna 1996), v ktorom
konaní je sťažovateľka odporkyňou v prvom rade. Po skutkovej stránke vec nie je zložitá,
po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka je v konaní
v procesnom postavení odporkyne a v súlade s týmto postavením sú aj jej úkony, keď
podala odvolanie proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia. Sťažovateľka sa
ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 4. apríl 2001, ako aj na pojednávaní
nariadenom na 11. jún 2008, keď splnomocnila na svoje zastupovanie advokáta. Tento
postup sťažovateľky však nemožno kvalifikovať ako postup, ktorý by zásadným spôsobom
prispel k zbytočným prieťahom v konaní.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného
súdu. Pri posudzovaní postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej
judikatúry (II. ÚS 3/00, II. ÚS 156/03), podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť
zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka
konania.
Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd konal vo veci plynulo v období od
doručenia žaloby, t. j. od 1. decembra 1997 až do 12. mája 1999, keď predložil Krajskému
súdu v Trnave spis a odvolanie sťažovateľky (odporkyne) proti uzneseniu o vydaní
predbežného opatrenia (č. k. 14 C 174/97-8 z 13. januára 1998).
Ústavný súd z vykonaných úkonov súdu a zo súdneho spisu zistil, že postup
okresného súdu v posudzovanom konaní je v ďalšom období poznačený viacerými
obdobiami nečinnosti a nesústredenosťou, čoho dôkazom je samotný stav konania. Túto
skutočnosť skonštatoval aj predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť
sťažovateľky z 18. augusta 2009. Potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku, ktorý
navrhovatelia zaplatili 16. februára 2001, bol do spisu založený až 30. apríla 2008 po viac
ako siedmich rokoch, pričom okresný súd sa medzitým viackrát zaoberal jeho nezaplatením.
Okresný súd doteraz vo veci samej nariadil dve pojednávania, prvé na 4. apríl 2001,
ktoré bolo pre ospravedlnenú neúčasť účastníkov konania odročené na neurčito, druhé na
11. jún 2008, ktoré takisto nesmerovalo k rozhodnutiu vo veci samej.
Okresný súd bol nečinný v predmetnej veci v období od 13. júla 2001 do 29. marca
2005, t. j. viac ako tri roky a osem mesiacov. Až vtedy oznámil účastníkom konania, že
predpokladaný termín pojednávania bude vo štvrtom štvrťroku 2005 za predpokladu
splnenia všetkých podmienok konania. Po neúspešnom doručovaní zásielok účastníkom
konania koncom apríla 2005 okresný súd až v priebehu augusta 2007 po ďalšom období
nečinnosti v dĺžke viac ako dvoch rokov a troch mesiacov začal zisťovať miesto pobytu
odporkyne a znovu začal skúmať otázku zaplatenia súdneho poplatku.
Aj ďalšie úkony počas rokov 2008 a 2009 sú dôsledkom nesústredenej činnosti
okresného súdu a signalizujú zbytočné prieťahy v konaní. Okresný súd uznesením č. k.
14 C 174/1997-73 zo 16. marca 2009 pripustil ďalšieho účastníka na strane odporcu, ako aj
zmenu návrhu a v priebehu augusta a septembra 2009 dožiadaním Okresného súdu
Pardubice vykonal výsluch žalobcu. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že
doterajšia dĺžka konania nie je zapríčinená faktickou alebo právnou zložitosťou veci, ale
skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu.
Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 C 174/1997 poznačeným nečinnosťou v celkovej dĺžke asi 6 rokov, ako aj ďalším
nesústredeným konaním porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na
prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd napriek zisteniu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal tomuto súdu, aby vo veci sp. zn. 14 C 174/1997
ďalej konal bez zbytočných prieťahov aj vzhľadom na aktuálny stav konania v tejto veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keďže: „Stav právnej neistoty, v ktorom
sa nachádzam preto, že konajúci súd o návrhu podanom navrhovateľom proti mne po dobu
takmer 12 rokov nerozhodol a jeho postup je sprevádzaný nečinnosťou a zbytočnými
prieťahmi, je pre mňa veľmi frustrujúci (a to i s prihliadnutím na môj vek a zdravotný stav).
Bolo by preto podľa môjho názoru nedostatočné, ak by ústavný súd po takom dlhom
porušovaní mojich hore uvedených základných práv iba skonštatoval ich porušovanie
a prikázal súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu sa domáham
i finančného zadosťučinenia a to vo výške 5 000 EUR, čo je podľa môjho názoru treba
považovať za primerané vyjadrenie odškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie mojich
základných práv, a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu, tak
i rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a ESĽP pri odškodňovaní oprávnených osôb.“
Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu
vysloviť len porušenie základného práva a práva sťažovateľky, rozhodol aj o priznaní
finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti a zohľadnil
dĺžku posudzovaného konania a zistené zbytočné prieťahy. Dospel k záveru, že v danom
prípade bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať sťažovateľke finančné
zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním
advokátom JUDr. R. C. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2008, ktorá bola 695,41 € (20 950 Sk), keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku
2009. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu v sume 231,80 € zvýšenú o 19 % daň
z pridanej hodnoty v sume 44,04 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 6,95 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 289,74 €.
Okresný súd je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa bodu 4
výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2009