Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 323/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť H. R., B. 403, zastúpenej advokátom JUDr. T. S. T.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ),

za účasti Okresného súdu Piešťany, a takto

rozhodol:

1. Základné právo H. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. H. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur

(75 315 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť H. R. trovy konania v sume

289,74 € [slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov (8 728,71 Sk)]

na účet jej právneho zástupcu JUDr. T. S., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 25. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť H. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne

vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“)].

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Návrhom zo dňa 21. 11. 2000, podaný na Okresný súd v Trnave dňa 27. 11. 2000

som sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva proti M. R., býv.

manželovi, manželstvo s ktorým bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa

02. 11. 2000 č. k. .

Predmetom vyporiadania nášho BSM sú ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.

2

území H., zapísané na LV 2525, par. č. 1985 - zast. plocha o výmere 258 mspolu s domom

2

s. č. 782, parc. č. 1986 - záhrada o výmere 594 ma na LV č. 6449 parc. č. 4146 – zast.

2

plochy o výmere 296 mspolu s administratívnou budovou s. č. 1571, parc. č. 4148/3 – zast.

2

plochy o výmere 8485 mv podiele ½.

Predmetom vyporiadania sú ďalej hnuteľné veci, peniaze na vkladnej knižke ako

aj práva tak ako to vyplýva z pripojeného návrhu.

Okresný súd Trnava vo veci č. k. konal tak, že vytýčil termín

pojednávania dňa 09. 09. 2002, 11. 10. 2004, 29. 11. 2004, 13. 03. 2006, 26. 04. 2006,

07. 06. 2006, ďalšie pojednávania vo veci sa nekonali.

Po 01. 01. 2008 bol spis delegovaný na Okresný súd Piešťany z hľadiska

príslušnosti. Spis je vedený na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . Okresný

súd Piešťany doteraz vo veci nekonal.

Ja som urgovala termíny pojednávania svojimi podaniami na Okresný súd Trnava

zo dňa 13. 03. 2002, 10. marca 2004, 23. 01. 2006, 21. 03. 2007, 5. 10. 2007, a podaniami

na Okresný súd Piešťany zo dňa 14. 02. 2008, 05. 06. 2008, 03. 12. 2008 a 29. 01. 2009.“

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka sa

domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

) bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sa domáha, aby ústavný súd prikázal Okresnému

súdu Piešťany konať v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné

zadosťučinenie v sume 15 000 € (45 189 Sk) a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr. 787/09 doručeným ústavnému súdu 23. novembra 2009, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na vyporiadanie BSM podala sťažovateľka

prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27. 11. 2000 na Okresnom súde Trnava.

Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, dal dňa 12. 02. 2001 pokyn kancelárii

na doručenie návrhu odporcovi s tým, aby sa k nemu v lehote do 15 dní písomne vyjadril.

Písomné vyjadrenie odporcu bolo Okresnému súdu Trnava doručené dňa 17. 04. 2001. Dňa

09. 10. 2001 zákonný sudca dal doručiť toto vyjadrenie protistrane na zaujatie stanoviska.

Právny zástupca navrhovateľky doručil dňa 23. 10. 2001 písomné stanovisko a dňa

26. 03. 2002 zákonný sudca nariadil termín pojednávania na deň 09. 09. 2002. Toto

pojednávanie bol odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania (č. l. 24).

Podaním zo dňa 19. 03. 2004 právny zástupca navrhovateľky urgoval vytýčenie termínu

pojednávania a zákonný sudca nariadil dňa 09. 07. 2004 (č. l. 57) pojednávanie na deň

11. 10. 2004, ktoré bolo odročené na 29. 11. 2004. Na tomto pojednávaní boli vypočutí

účastníci a sudca pojednávanie odročil na 31. 01. 2005, na ktorom bola vypočutá svedkyňa.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pribratia do konania znalca z odboru

oceňovania nehnuteľností. Vznesenie o pribratí znalca do konania bolo písomne

vypracované dňa 28. 02. 2005. Znalkyňa vypracovala písomný znalecký posudok, ktorý

spolu s vyúčtovaním znalečného doručila Okresnému súdu Trnava dňa 12. 07. 2005.

Znalecký posudok bol účastníkom doručený na základe pokynu zákonného sudcu zo dňa

15. 07. 2005. Účastníci sa k tomuto znaleckému posudku písomne vyjadrili, znalkyni bolo

priznané znalečné uznesením zo dňa 31. 08. 2005 a zákonný sudca vytýčil dňa 08. 02. 2006

termín pojednávania na deň 13. 03. 2006, ktoré bolo odročené na ďalší termín 26. 04. 2006

za účelom vypočutia svedkov. Toto pojednávanie bolo odročené na termín 07. 06. 2006

a toto pojednávanie bolo znovu odročené na 06. 09. 2006. Termín bol písomne zrušený

z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na výkon funkcie sudcu na Krajskom súde

v Trnave. V zmysle dodatku rozvrhu práce na rok 2006 zo dňa 04. 09. 2006 bola predmetná

vec náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr. M., ktorá nariadila termín pojednávania

na deň 19. 11. 2007, ktorý však nebol zrealizovaný, nakoľko sa na č. l. 223 nachádza pokyn

sudkyne, aby kancelária nerealizovala úpravu o termíne pojednávania z dôvodu návratu

zákonného sudcu. Právny zástupca navrhovateľky urgoval termín pojednávania podaním

zo dňa 05. 10. 2007.

S účinnosťou od 01. 01. 2008 bola predmetná vec odovzdaná z Okresného súdu

Trnava na Okresný súd Piešťany v rámci prechodu výkonu súdnictva, bola pridelená

na vybavenie Mgr. I. Š. Vzhľadom na skutočnosť, že Mgr. I. Š. bola vymenovaná do funkcie

predsedníčky súdu, vec bola dodatkom k rozvrhu práce na rok 2008 pridelená na ďalšie

konanie Mgr. K. A. a následne JUDr. O. K.

V danom prípade nemožno hovoriť o skutkovo a právne zložitej veci, ani

navrhovateľke nemožno vytknúť, že by spôsobila prieťahy v konaní. Na Okresnom súde

Piešťany vznikli zbytočné prieťahy, nakoľko od odovzdania spisu z Okresného súdu Trnava

k 1. 1. 2008 neboli v predmetnej veci vykonané žiadne procesné úkony smerujúce k ich

odstráneniu.“

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala stanovisko podaním

z 1. decembra 2009, v ktorom okrem iného uvádza:

„Okresný súd uzatvára, že v danom prípade nemožno hovoriť o skutkovo a právne

zložitej veci a ani navrhovateľke nemožno vytknúť, že by spôsobila prieťahy v konaní.

Na Okresnom súde Piešťany vznikli zbytočné prieťahy, nakoľko od odovzdania spisu

z Okresného súdu Trnava neboli v predmetnej veci vykonané žiadne procesné úkony

smerujúce k ich odstráneniu.

S takýmto vyjadrením môžem len súhlasiť, chýba mi však stanovisko predsedníčky

Okresného súdu Piešťany v tom smere, že bude osobne sledovať spis a dozrie, aby bol

termín pojednávania vo veci vytýčený čo najskôr.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 13. novembra 2009, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto

vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhala vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky, ktorým sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

od bývalého manžela. Podľa názoru ústavného súdu uvedené konanie tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov, aj keď v danej veci možno pripustiť určitý stupeň

jej skutkovej zložitosti, avšak na druhej strane touto okolnosťou nemožno ospravedlniť

doterajšiu dĺžku konania a najmä obdobia úplnej nečinnosti uvedené a vyhodnotené v ďalšej

časti tohto rozhodnutia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej ani prípadná zložitosť sporu nezbavuje súd ústavnej zodpovednosti

za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami

v jeho postupe vrátane nečinnosti (m. m. ). Na základe uvedeného ústavný súd

dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania, ako aj stav, v akom sa vec v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu nachádza, nie sú zapríčinené osobitnou právnou alebo faktickou

zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu

23. novembra 2009 navyše okrem iného uviedla, že „v danom prípade nemožno hovoriť

o skutkovo a právne zložitej veci“.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu súvisiaceho

spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu

sťažovateľky v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo spomalením jeho

priebehu. Aj predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedla, že

„navrhovateľke nemožno vytknúť, že by spôsobila prieťahy v konaní“.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že podľa príslušných

ustanovení , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva

v danej veci z Okresného súdu Trnava (odovzdávajúci súd) na Okresný súd Piešťany

(nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto treba v tomto zmysle hodnotiť napadnuté

konanie ako celok.

V doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil tieto obdobia úplnej

nečinnosti:

- od 9. septembra 2002 (uskutočnené pojednávanie vo veci) do 9. júla 2004 (Okresný

súd Trnava nariadil termín pojednávania), t. j. 22 mesiacov,

- od 6. septembra 2006 (termín nariadeného pojednávania zrušený) do 1. januára

2008 (prechod výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany), t. j. takmer 16 mesiacov,

- od 1. januára 2008 (prechod výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany)

do 18. novembra 2009 (zaslanie vyjadrenia Okresného súdu Piešťany k sťažnosti ústavnému

súdu), t. j. v rozsahu presahujúcom 22 mesiacov.

Celková doba nečinnosti v doterajšom 9-ročnom priebehu napadnutého konania je

5 rokov. Existenciu prieťahov v konaní uznala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

nadobúdajúceho a odovzdávajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ) došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

15 000 €. Poukázala najmä na to, že „samotné prieťahy v konaní na mňa veľmi nepriaznivo

doliehajú, nakoľko žijem vo veľkej právnej neistote, neviem, kedy súd začne vo veci konať“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,

berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 500 € (75 315 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. T. S. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 695,41 € (20 949,92 Sk).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľkou uplatnená suma trov právneho zastúpenia

289,74 € (8 728,71 Sk) za dva úkony právnej služby vrátane náhrady hotových výdavkov

a dane z pridanej hodnoty je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a teda neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľky náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume, t. j.

289,74 € (8 728,71 Sk).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009