Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 304/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti J. B., S., H., zastúpeného spoločnosťou E. P. P., konajúc

prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. E. P., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Humenné, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B., S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. B., S., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € [slovom dvetisíc

eur (60 252 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá uhradiť trovy konania J.

B., S., v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36

Sk)] na účet spoločnosti E. P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 438,57 €

[slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2009

doručená sťažnosť J. B., S., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd po preskúmaní žiadosti uznesením č. k. -14

z 10. septembra 2009 ustanovil sťažovateľovi právnu zástupkyňu a vyzval ju, aby v určenej

lehote upresnila a doplnila sťažnosť sťažovateľa.

Zo sťažnosti po jej doplnení a z priloženej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ L.,

a. s., H. (ďalej len „navrhovateľ“), sa návrhom doručeným okresnému súdu 16. apríla 2002

domáhal od sťažovateľa zaplatenia sumy 78 011,30 Sk s prísl. z dôvodu neuhradenia faktúr

za nájom dopravného prostriedku. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 1 Rob

222/02-28 z 24. mája 2002, ktorým uložil sťažovateľovi uhradiť navrhovateľovi spornú

sumu s prísl. a trovy konania. Sťažovateľ v zákonnej lehote podal proti označenému

platobnému rozkazu odpor, a preto okresný súd podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie. Vec je

vedená okresným súdom pod sp. zn. .

Okresný súd vo veci sťažovateľa v ďalšom priebehu konania dvakrát meritórne

rozhodol (rozsudkami č. k. -96 z 25. novembra 2003 a č. k.

-398 z 30. júna 2006), pričom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) na základe odvolaní sťažovateľa v oboch prípadoch rozsudok okresného súdu

uzneseniami sp. zn. zo 17. marca 2004 a sp. zn. z 13. marca

2008 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa sťažovateľa „Z dôvodov nečinnosti prvostupňového súdu (odporca vyslovuje

podozrenie z nadržiavania žalobcovi) dochádza rôznymi obštrukciami vo forme

pozmeňovania obsahu spisových materiálov k účelovým prieťahom v konaní, ktoré sú

v konečnom dôsledku príčinou, že doposiaľ, t. j. 20. 7. 2009 vo veci nebolo právoplatne

rozhodnuté.“. Sťažovateľ zdôrazňuje, že k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru dochádza najmä potom, ako krajský súd

rozsudkom z 13. marca 2008 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie „... v rokoch 2008 a 2009, keď bol súd bez akéhokoľvek právne relevantného

dôvodu nečinný, hoci mu nič nebránilo v tom, aby vo veci konal a rozhodol“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v a právo na prerokovanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Humennom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Humenné prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- € (slovom pätnásťtisíc

EUR), ktoré mu je Okresný súd Humenné povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. B. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky vo výške 438,57 €, ktoré je Okresný súd Humenné povinný uhradiť na

účet spoločnosti E. P. vedený v U., a. s. pobočka P., č. ú... do 15 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -27

z 29. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto

oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od ústneho pojednávania

nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. Spr 4010/09

z 18. novembra 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„... Je pravdou, že vec sp. zn. napadla na Okresný súd Humenné dňa

16. 4. 2002 a táto doposiaľ nebola právoplatne skončená. Z obsahu spisu... však vyplýva, že

samotný sťažovateľ podstatnou mierou prispel k tomu, že konanie v tejto veci nebolo

doposiaľ právoplatne skončené, a to z dôvodu, že sťažovateľ sa nedostavoval na

pojednávanie, opakovane viackrát svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlňoval

a žiadal pojednávania odročiť a nakoniec dvakrát v tomto konaní vzniesol námietku

zaujatosti zákonného sudcu.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že spis... bol v období od 19. 9. 2006do 18. 4. 2008 na

Krajskom súde v Prešove, a to z dôvodu odvolacieho konania, a preto toto obdobie

nemožno považovať za nečinnosť Okresného súdu Humenné. Nakoniec sťažovateľ požiadal

súd aj o ustanovenie obhajcu z radov advokátov a tieto všetky skutočnosti teda prispeli k

tomu, že táto vec doposiaľ nebola právoplatne skončená a z týchto dôvodov považujeme

sťažnosť sťažovateľa za neopodstatnenú.

Navyše odškodné, ktoré požaduje sťažovateľ vo výške 15 000,- eur považujeme za

neprimerané vzhľadom na predmet tohto konania.“

Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska právnej zástupkyni sťažovateľa. V podaní z 1. decembra 2009 právna zástupkyňa

sťažovateľa najmä uviedla, že sťažovateľ v celom rozsahu zotrváva na svojej sťažnosti,

pričom obranu okresného súdu považuje vzhľadom na konkrétne okolnosti veci za

irelevantnú a zároveň upresnila sumu trov právneho zastúpenia, ktorú žiada sťažovateľ

k náhrade.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd

zistil tieto skutočnosti:

1. Dňa 16. apríla 2002 navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na vydanie

platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť mu

sumu 78 011,30 Sk s príslušenstvom (sp. zn. Rob 222/02).

2. Okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel a vo veci 24. mája 2002 vydal platobný

rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ 18. septembra 2002 odpor.

3. Uznesením sp. zn. z 23. októbra 2002 okresný súd vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

4. Pojednávanie vo veci nariadil okresný súd na 26. november 2002; navrhovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o odročenie tohto pojednávania

(okresný súd ho odročil na 17. január 2003).

5. Pojednávanie zo 17. januára 2003 bolo z dôvodu neospravedlnenej neúčasti

účastníkov konania odročené na 18. február 2003; z účasti na tomto pojednávaní sa

sťažovateľ ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, a preto bolo odročené na 14. marec

2003.

6. Pojednávanie konané 14. marca 2003 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že

sťažovateľ predložil súdu lekársku správu, podľa ktorej sa nebude môcť podľa vyjadrenia

lekára zúčastňovať pojednávaní po dobu šiestich mesiacov.

7. Dňa 9. mája 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie za účasti oboch účastníkov

konania, ktoré bolo odročené na 6. jún 2003 s tým, že navrhovateľ predloží súdu potrebné

písomnosti.

8. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 4. júna 2003 návrh na vylúčenie zákonného

sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

zo 17. septembra 2003 tak, že zákonný sudca nie je z prerokúvania a rozhodovania veci

vylúčený (spis bol okresnému súdu vrátený 3. októbra 2003).

9. Pojednávanie konané 6. júna 2003 bolo odročené na neurčito z dôvodu

ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa.

10. Pojednávanie nariadené na 7. november 2003 bolo odročené na 25. november

2003 z dôvodu neúčasti sťažovateľa, ktorý doručenie nemal vykázané; okresný súd

uznesením zo 7. novembra 2003 nariadil predvedenie sťažovateľa na pojednávanie

prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru H. (ďalej len „policajný orgán“).

11. Na pojednávaní 25. novembra 2003 okresný súd po konštatovaní, že sa nedostavil

sťažovateľ, ktorý nemal doručenie vykázané, vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým uložil

sťažovateľovi zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu a trovy konania; sťažovateľ podal

13. februára 2004 proti rozsudku odvolanie (spis bol predložený krajskému súdu

27. februára 2004).

12. Krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. marca 2004 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu doručený

21. apríla 2004).

13. Dňa 14. októbra 2004 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ

uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu (z tohto dôvodu bolo

pojednávanie odročené na neurčito).

14. Okresný súd predložil spis 8. novembra 2004 na rozhodnutie o námietke

zaujatosti; krajský súd uznesením z 11. novembra 2004 vrátil vec okresnému súdu ako

predčasne predloženú.

15. Po opätovnom predložení spisu krajskému súdu (17. decembra 2004) na

rozhodnutie o námietke zaujatosti krajský súd uznesením z 5. januára 2005 opätovne vrátil

spis okresnému súdu ako neodôvodnene predložený [s poukazom, že o námietke zaujatosti

zákonného sudcu už rozhodol 17. septembra 2003 tak, že zákonný sudca nie je

z prerokúvania a rozhodovania veci vylúčený (pozri bod 8)].

16. Sťažovateľ 12. novembra 2004 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

17. Pojednávanie nariadené na 3. marec 2005 bolo odročené na neurčito z dôvodu

práceneschopnosti predsedu senátu.

18. Pojednávanie konané 1. apríla 2005 bolo po vypočutí účastníkov konania

odročené pre účely vyhlásenia rozsudku.

19. Pojednávanie nariadené na 29. apríl 2005 bolo na žiadosť sťažovateľa odročené

na 31. máj 2005 z dôvodu zvolenia právneho zástupcu (okresný súd upozornil sťažovateľa,

že ak si ho nezvolí do nasledujúceho pojednávania, tak mu to už nebude umožnené);

pojednávanie konané 31. mája 2005 bolo opätovne odročené s tým, že sťažovateľ predloží

plnú moc podpísanú advokátom V. Š.

20. Pojednávanie konané 8. júla 2005 bolo odročené pre neprítomnosť navrhovateľa

a skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa nemal dodržanú zákonnú lehotu na prípravu

na pojednávanie.

21. Uznesením z 12. júla 2005 okresný súd sťažovateľovi priznal oslobodenie od

súdnych poplatkov.

22. Pojednávanie konané 16. augusta 2005 bolo odročené na 9. september 2005,

pričom navrhovateľ bol vyzvaný predložiť písomné podklady.

23. Pojednávanie konané 9. septembra 2005 bolo odročené z dôvodu vyhlásenia

rozsudku na 11. október 2005; toto pojednávanie bolo opätovne odročené na 4. november

2005 z dôvodu vyhlásenia rozsudku.

24. Pojednávanie konané 4. novembra 2005 bolo opätovne odročené na 9. december

2005 pre účely zisťovania adresy svedka; termín tohto pojednávania bol zrušený

a nariadený na 13. december 2005 z dôvodu neúčasti svedka.

25. Pojednávanie konané 13. decembra 2005 bolo po vypočutí svedka odročené na

31. január 2006, ktoré bolo opätovne odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého

dokazovania; znalecké dokazovanie okresný súd nariadil uznesením z 1. februára 2006,

pričom na vyhotovenie znaleckého posudku určil 60-dňovú lehotu (znalecký posudok bol

okresnému súdu doručený 12. apríla 2006).

26. Po vyjadreniach účastníkov konania k znaleckému posudku okresný súd na

pojednávaní 27. júna 2006 uznesením ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie na

30. jún 2006 pre účely vyhlásenia rozsudku.

27. Na pojednávaní 30. júna 2006 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým uložil

sťažovateľovi zaplatiť sumu 73 157,10 Sk príslušenstvom a trovy konania; proti rozsudku

sa obaja účastníci odvolali (spis bol predložený krajskému súdu z dôvodu rozhodnutia

o odvolaní 19. septembra 2006).

28. Krajský súd uznesením sp. zn. z 13. marca 2008 zrušil napadnutý

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu

vrátený 18. apríla 2008, ktorý až do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (23. júl 2009)

vo veci nekonal.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd preskúmal aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe navrhovateľa,

ktorou sa domáha od sťažovateľa zaplatenia sumy 78 011,30 Sk s prísl. z dôvodu

neuhradenia faktúr za nájom dopravného prostriedku. Podľa názoru ústavného súdu

v danom prípade nejde o vec právne ani fakticky zložitú, keďže ide o právny spor patriaci

do štandardnej rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom doterajší priebeh

namietaného konania nesignalizuje, že by v jeho priebehu bolo potrebné vykonať časovo

náročné dokazovanie, ktoré by aspoň čiastočne ospravedlňovalo doterajšiu neprimeranú

dĺžku namietaného konania.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd na základe

analýzy doterajšieho priebehu konania dospel k záveru, že sťažovateľovi možno pripísať

čiastočne na vrub doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania z dôvodu, že sa

nezúčastňoval nariadených pojednávaní (či už s ospravedlnením, alebo bez ospravedlnenia)

a viackrát požiadal o ich odročenie. Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľ

v priebehu konania viackrát vzniesol námietku zaujatosti a požiadal o oslobodenie od

súdnych poplatkov, a v tejto súvislosti konštatoval, že išlo o procesné úkony, na ktorých

uplatnenie mal sťažovateľ právo, ale obdobie, počas ktorého sa s nimi okresný súd zaoberal,

objektívne malo vplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania, a preto túto skutočnosť

ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia.

3. Pri hodnotení postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd

vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým postupom, ktorý nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty v primeranom čase (m. m. , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že činnosť okresného súdu bola

v namietanom konaní v zásade plynulá až do 18. apríla 2008, keď mu bol vrátený spis na

ďalšie konanie z odvolacieho súdu po zrušení jeho rozsudku z 30. júna 2006 uznesením

krajského súdu sp. zn. z 13. marca 2008; odvtedy okresný súd až do

doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 23. júla 2009, bez ospravedlniteľného dôvodu

vo veci nekonal, a preto spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa názoru ústavného súdu však došlo k zbytočným prieťahom v konaní aj

z dôvodu neefektívnej, resp. nesústrednej činnosti okresného súdu. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje najmä na

a) dôvody uvedené v uznesení krajského súdu sp. zn. zo 17. marca 2004,

ktorým odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu z 25. novembra 2003 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (procesné chyby spočívajúce vo vyhlásení rozsudku bez účasti

sťažovateľa, ktorému nebolo doručenie vykázané, pričom o termíne pojednávania

objektívne nevedel, keďže aj pokus o jeho predvedenie policajným orgánom nebol

úspešný),

b) nesústredený postup pri predkladaní spisu nadriadenému súdu pre účely

rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu (spis dvakrát vrátený ako predčasne,

resp. neodôvodnene predložený; pozri už uvedené),

c) dôvody uvedené v uznesení krajského súdu sp. zn. z 13. marca

2008, ktorým odvolací súd zrušil aj v poradí druhý rozsudok okresného súdu vo veci

z 30. júna 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (nesprávnosť postupu okresného súdu

z dôvodu vylúčenia vzájomného návrhu sťažovateľa na samostatné konanie).

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že neefektívnou, resp. nesústredenou

činnosťou okresného súdu, ako aj jeho neodôvodnenou nečinnosťou v období po 18. apríli

2008 v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa , ako aj jeho práva podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Keďže namietané konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu ešte právoplatne

skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto

nálezu).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa a jeho právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, nepovažoval vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej

právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel

k názoru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €

s odôvodnením, že „... sa dostal do stavu dlhotrvajúcej právnej neistoty a stratil tým dôveru

v nestrannosť súdov ako aj presvedčenie, že sa súdnou cestou možno v Slovenskej republike

dovolať spravodlivosti“, pričom „v dôsledku nečinnosti okresného súdu sa dostal do

sociálnej tiesne aj vzhľadom nato, že v predmetnej právnej veci je predmetom konania

finančná suma, ktorá mu právom patrí...“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc na jednej strane najmä dôvody, pre ktoré došlo v namietanom konaní

k zbytočným prieťahom (neefektívna a nesústredená činnosť), a doterajšiu neprimeranú

dĺžku namietaného konania a na druhej strane správanie sťažovateľa ako účastníka konania

majúce negatívny podiel na doterajšom priebehu konania, ústavný súd dospel k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € sťažovateľovi

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. E. P., konateľkou spoločnosti E. P.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 €

(20 949,92 Sk), keďže išlo o úkony urobené v roku 2009. Úhradu priznal za tri úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej podanie a ďalšie

podanie na ústavnom súde) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 3 x 115,90 € (za jeden úkon štátnej služby) a 3 x

6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. spolu 368,55 €. Keďže právna zástupkyňa

sťažovateľa je platiteľkou DPH, úhrada bola po pripočítaní DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

priznaná v celkovej sume 438,57 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Úhradu za ďalšie úkony právnej služby požadované právnou zástupkyňou

sťažovateľa ústavný súd nepriznal vzhľadom na ich obsah, v ktorom absentovali ústavné

aspekty.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009