Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 16/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. Š., Č., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C

156/2000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. L. Š. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. L. Š., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že „Navrhovateľka... podala

v roku 2000 návrh o vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti proti

odporcom... v rade 2/JUDr. L. Š... pričom vec bola vedená na Okresnom súde v Čadci pod

č. k. . Rozsudkom Najvyššieho súdu č. k. zo dňa 14. 10. 2009,

ktorý... bol doručený dňa 12. 11. 2009, bola predmetná vec právoplatne skončená...

Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. -347 zo dňa 12. 4. 2007 súd

rozhodol... Proti rozsudku... podali odvolanie... Krajský súd Žilina ako súd odvolací

rozsudkom č. -422 zo dňa 26. 2. 2008 rozsudok... zmenil tak, že návrh

navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Dňa 14. 7. 2008 podala navrhovateľka dovolanie

na Najvyšší súd proti rozsudku Krajského súdu Žilina č. -422 zo dňa 26. 2.

2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa 14. 10.

2009 dovolanie navrhovateľky zamietol.

Dňa 27. 6. 2000, 24. 10. 2002, 31. 5. 2005 a 12. 4. 2007 sa konali na Okresnom súde

v Čadci pojednávania, pričom v dňoch 8. 1. 2004 a 26. 2. 2008 sa konali pojednávania na

Krajskom súde v Žiline, avšak medzi týmito sa iné pojednávania nekonali. Vzhľadom

k tomu, že medzi jednotlivými pojednávaniami je veľký časový interval mám za to, že zo

strany Okresného súdu Čadca došlo k neúmerným zbytočným prieťahom v prejednávanej

veci.“.

Na základe v sťažnosti uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo JUDr. L. Š... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k. 10 C

156/2000 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva JUDr. L. Š... finančné zadosťučinenie vo

výške 16.596,96 €/500.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť

porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil jeho základné právo zaručené v a právo

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť.

Zo sťažnosti jednoznačne vyplýva, že okresný súd v predmetnej veci meritórne

rozhodol rozsudkom z 12. apríla 2007, ktorý bol zmenený rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -422 z 26. februára 2008 (tento

nadobudol právoplatnosť 20. júna 2008). Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu

30. novembra 2009, t. j. po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Podľa sťažovateľa dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu bola

dodržaná, keďže dovolanie proti rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zamietol rozsudkom sp. zn. zo

14. októbra 2009.

Skutočnosť, že vo veci bolo podané dovolanie najvyššiemu súdu, ktoré bolo

zamietnuté, nemá vplyv na to, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 20. júna 2008. Preto bolo potrebné sťažnosť

odmietnuť ako oneskorene podanú.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že medzi skutočnosti, ktoré skúma podľa svojej

štandardnej judikatúry pri namietaní porušenia zaručeného práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), patrí aj to, či v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci

v tom čase ešte môže trvať.

Keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd, proti

ktorému sťažnosť smeruje, vo veci meritórne rozhodol 12. apríla 2007, a teda od tej doby už

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného

konania ani spôsobovať prieťahy v ňom, bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010